OBSAH
ÚVOD........................................................................................................................ 5
1. Problematika akreditačnej a certifikačnej služby......................................... 7
1.1 Integračné a globalizačné procesy.............................................................. 7
1.2 SNAS - Akreditujúca osoba v Slovenskej republike.................................... 9
1.2.1 Právna subjektivita a pôsobnosť SNAS.............................................. 10
1.2.2 Organizačná štruktúra SNAS.............................................................. 13
1.2.3 Akreditácia a hlavné znaky akreditácie .............................................. 17
1.2.4 Akreditačné značky............................................................................. 20
1.2.5 Medzinárodná dimenzia SNAS........................................................... 22
2. Nástroje odstraňovania technických prekážok obchodu............................. 24
2.1 Skúšobníctvo a certifikácia........................................................................... 24
2.1.1 Výhody certifikácie............................................................................... 26
2.1.2 Postup pri certifikácii a certifikačné značky......................................... 28
2.2 Posudzovanie zhody..................................................................................... 31
2.2.1 Požiadavky na posudzovanie zhody.................................................... 32
2.2.2 Autorizácia a posudzovanie zhody určených výrobkov....................... 37
2.3 Normalizácia................................................................................................. 40
3. Aplikácia posudzovania zhody v stavebníctve.............................................. 43
3.1 Stavebníctvo v období transformácie hospodárstva SR.............................. 43
3.2 Preukazovanie zhody stavebného výrobku.................................................. 52
4. Záver.................................................................................................................. 57
5. Zoznam použitej literatúry............................................................................... 58
Prílohy................................................................................................................... 59
ÚVOD
Cieľom integračného a globalizačného procesu je vytvorenie spoločného trhu s určitými pravidlami obchodovania tak, aby bol možný voľný pohyb tovaru, služieb, pracovnej sily a kapitálu. Tento zámer je možné zrealizovať až po odstránení mnohých prekážok zamedzujúcich voľnému pohybu tovaru. V prvej fáze to bolo odstránenie ciel a kvantitatívnych obmedzení - vytvorenie colnej únie. Neskôr sa riešili podstatné zložitejšie problémy spojené s existenciou rozdielných úprav v jednotlivých členských štátoch Európskej únie. V súčasnosti do tohto procesu pristupuje otázka dynamiky rozširovania počtu členských krajín Európskej únie. Dohodou o technických požiadavkách rozpracovanou v rámci Uruguajského kola GATT sa vytvorila možnosť zabezpečiť to, aby technické pravidlá a štandardy, ako aj testovacie a certifikačné postupy nevytvárali nežiadúce prekážky obchodovania, ale zároveň aby sa v jednotlivých členských i pridružujúcich sa krajinách prijímali také opatrenia, ktoré smerujú k ochrane života ľudí, zvierat a rastlín alebo k ochrane zdravia, či životného prostredia.
A preto musí byť v záujme nášho štátu a tiež povinnosťou jeho vlády rešpektovať objektívne právo občanov na obstarávanie kvalitných výrobkov, poskytovanie kvalitných služieb, život a prácu v zdravom ovzduší, súťaž v korektnom podnikateľskom a ekonomickom prostredí. Len tak možno zabezpečiť želaný rozvoj ekonomického a politického systému v štáte. Všetky štáty s vyspelou trhovou ekonomikou považujú uvedené požiadavky vrátane ochrany spotrebiteľa za neoddeliteľnú súčasť svojej politiky. Majú koncipované národné programy kvality a vytvorené všetky systémové, legálne aj technické opatrenia na trvalé zabezpečovanie kvality výrobkov a služieb, skrátka kvalitného života občanov svojho štátu.
Ako všetky štáty, medzi nimi aj Slovensko, sú odkázané na intenzívnu a širokú medzinárodnú výrobnú kooperáciu a medzinárodný obchod, pri ktorom kvalita vymieňaných výrobkov, tovarov a pod. je posudzovaná podľa kritérií kvality štátu importéra, a tak sa stáva celkom samozrejmou podmienkou pre export. To však znamená, že ak chceme exportovať slovenské výrobky musí byť aj systém zabezpečovania ich kvality akceptovateľný prinajmenej stranou importéra, resp. medzinárodne. Z toho však vyplýva, a dnes to platí už všeobecne, že systém zabezpečovania kvality, ak chceme byť akceptovateľný aspoň v Európe, nemôže byť vytvorený podľa ľubovôle štátu, ale musí byť koncipovaný v zmysle medzinárodných noriem a odporúčaní, musí zahŕňať základné nástroje kvality, ktorými sú normalizácia, metrológia a skúšobníctvo a využívať ich v zmysle európskych a medzinárodných koncepcií a musí uplatňovať procesy akreditácie a certifikácie podľa európskych noriem, postupov a kritérií a vyhovovať ďalším podmienkam, určujúcim pôsobenie a zodpovednosť za činnosť jednotlivých zložiek systému kvality.
1. PROBLEMATIKA AKREDITAČNEJ A CERTIFIKAČNEJ SLUŽBY
1.1 Integračné a globalizačné procesy
Integračné procesy prebiehajúce v súčasnosti v Európe predstavujú pozitívny spoločensko-ekonomický proces, ktorý prerástol rámec tohto kontinentu. Integrovaná Európa má vo svojej konečnej podobe vytvoriť jeden z najväčších hospodárskych priestorov v ekonomicky vyspelom svete. Ani potom to však nebude Európa homogénna. Zachovajú sa rozdiely v jazykoch, kultúre, tradíciách a životnom štýle. Z pohľadu konkurencieschopnosti a tovarovej výmeny je nevyhnutné aby sa aj Slovenská republika snažila o integráciu do európských politických a hospodárskych štruktúr. Jedným z prvých integračných zoskupení bolo Európske hospodárske spoločenstvo.
Od počiatku svojej existencie si spoločenstvo vytýčilo tieto základné ciele - podporovať nepretržitý a vyrovnaný hospodársky rast členských krajín, ich vnútornu stabilitu, zvýšenie životnej úrovne a upevnenie dobrých susedských vzťahov. Okrem tohto zmluva EHS stanovila dve základné podmienky dosiahnutia týchto cieľov:
-vytvorenie spoločného trhu
-zblíženie hospodárstiev politických členských krajín spoločenstva
Základom spoločného trhu v prvej fáze jeho budovania bolo vytvorenie colnej únie. Hoci colná únia vznikla medzi štátmi ES už v roku 1968, ešte na začiatku 80-tych rokov skutočne voľný pohtb tovaru, služieb a pracovných síl medzi krajinami spoločenstva neexistoval. Odstranili sa predovšetkým tzv. viditeľné prekážky voľného pohybu – clá, kvantitatívne reštrikcie obchodu. Skryté prekážky, tzv. technické bariéry, naďalej pretrvávali a so vstupom ďalších členov do ES sa ich počet zvýšoval.
V roku 1985 sa stáva hlavným cieľom politiky ES vytvorenie funkčného jednotného trhu a to s dátumom 01.01.1993.
Vytvorenie vnútorného trhu ES sleduje tri hľadiská:
-zlúčenie 12 členských štátov do jedného vnútorného trhu s 330 mil. obyvateľmi
-zaistenie toho, že sa tento trh bude naďalej rozšírovať
-zaistenie toho, že trh zostane pružný, pričom ľudské, materiálne zdroje a kapitálové prostriedky budú rozdeľovať a investovať do hospodársky najvýhodnejších oblastí.
Pre túto novú etapu integračného procesu malo nepopierateľne obrovský význam vypracovanie a schválenie dokumentu o dobudovanie vnútorného trhu – tzv. “ Biela kniha “ . Táto kniha je súčasťou stratégie predchádzajúcej prijatiu asociovaných krajín strednej a východnej Európy, ktorú prijala Európska rada v Essene v decembri 1994. Jej cieľom je pômocť asociovaným krajinám pripraviť sa na fungovanie v podmienkach vnútorneho trhu Únie, pri ktorom pôjde o prijatie celého "acquis communautaire" (teda všetkého, čo spoločenstvo v legislatívnej oblasti dosiahlo). Kniha určuje kľúčové opatrenia v každom sektore vnútorného trhu a navrhuje postup pri aproximácii legislatívy. Mä dve časti. Prvá analyzuje cieľ, kontext, charakter tohto kroku z politického hľadiska, poukázuje na jeho možnú realizáciu. Skláda sa zo šiestich kapitol. Druhá časť (Príloha) obsahuje podrobnú prezentáciu zákonodarstva Spoločenstva v oblasti vnútorného trhu. Príloha je obsiahlejšou časťou Bielej knihy a obsahuje analýzu kľúčových prvkov príslušného zákonodarstva Spoločenstva podľa jednotlivých sektorov. Súčasne objasňuje ciele a vývoj legislatívy v každom z nich, popisuje štruktúry potrebné na jej zavedenie a predkláda návrh postupnosti legislatívnych opatrení v jednotlivých sektoroch.
Dokument zahŕňa súbor opatrení zameraných na odstránenie približne 300 druhov necolných bariér, ktoré brzdia vzájomný ekonomicky pohyb medzi členskými štátmi ES. Išlo o bariéry trojjakého druhu:
-odstránenie fyzických hraníc (odstránenie kontrol vnútri Európskej únie)
-odstránenie technických hraníc (odstránenie netarifných prekážok obchodu)
-odstránenie daňových hraníc (obmedzením prekážok, ktoré vyplývajú z rozdielných daňových systémov členských krajín EU).
Svetový ekonomický systém smeruje k globalizácii a internacionalizácii, toto smerovanie je pochopiteľné vyústením čoraz väčšej tovarovej výmeny medzi štátmi ako aj pohybu kapitálu, pracovnej sily a priamých zahraničných investícií. Globalizácia a internacionalizácia ďalej poskytuje možnosť prieniku na nové trhy ako výrobkom tak aj pracovnej sile, čo podporuje zvyšovanie konkurenčného prostredia, ktoré ako vieme je silným hnacím motorom ekonomického rastu. Tieto procesy, do ktorých sa zápaja aj Slovenská republika, nie sú jednoduché a vyžadujú množstvo zmien v slovenskej ekonomike ako aj v právnych predpisoch SR, ale sú nevyhnutné ak sa slovenské produkty chcú uplatniť na trhoch Európskej únie, a chcú byť konkurencieschopné aj vo svete. Podstatné zmeny by sa mali udiať aj v štruktúre podielu výroby a vývozom výrobkov s vyššou pridanou hodnotou a zväčšenie pomoci štátu v tomto exporte, ako aj v podiele obchodov realizovaných prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, kde Slovenská republika značne zaostáva za svetom ale aj za mnohými európskymi štátmi.
1.2 Slovenská národná akreditačná služba - akreditujúca osoba v Slovenskej republike
Zabezpečenie dôvery v systém posudzovania zhody v Slovenskej republike podľa Globálnej koncepcie vyžaduje fungovanie národného akreditačného systému a dosiahnutie medzinárodného uznania národného akreditačného systému je základným predpokladom na to, aby výsledky skúšok a certifikáty vydané slovenskými akreditačnými subjektmi boli uznávané v zahraničí. Tým sa vytvárajú predpoklady pre voľný pohyb slovenských výrobkov v Európskej únii v zmysle Asociačnej dohody. Toto nevyhnutné vyžaduje účasť národného akreditačného orgánu.
Slovenský národný akreditačný systém, ako jediny NAS v SR pre akreditáciu orgánov (fyzických a právnických osôb), bol ustanovený na základe Uznesenia vlády SR č. 866/1993 a zriadený na základe Rozhodnutia predsedu ÚNMS SR č. 9/1993. Pod akreditáciou sa tu rozumie nezávislé preverenie spôsobilosti subjektu vykonávať špecifikovanú činnosť podľa medzinárodne prijatých kritérií, obsiahnutých najmä v medzinárodných normách ISO, IEC a EN , a v rozhodnutiach Rady ES. Svoju činnosť začal 20. januára 1994 menovaním členov Slovenskej akreditačnej rady a zvolením jej funkcionárov na jej prvom zasadnutí. Rozhodnutím predsedu ÚNMS SR č. 4/97 bol transformovaný na Slovenskú národnú akreditačnú službu s účinnosťou od 01.01.1998
Obr. 1 Slovenská národná akreditačná služba
1.2.1 Právna subjektivita a pôsobnosť SNAS
Na základe zriaďovacej listiny predsedu ÚNMS SR bola Slovenská národná akreditačná služba, s účinnosťou od 01.01.1999, konštituovaná ako štátna príspevková organizácia so samostatnou právnou subjektivitou a plní funkciu národného akreditačného orgánu na Slovensku . V nadväznosti na zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 22, odseku 3, Ministerstvo hospodárstva SR s účinnosťou od 07.01.2000 zriadil Slovenskú národnú akreditačnú službu ako jedinú akreditujúcu osobu v Slovenskej republike v súlade s európskou praxou. Slovenská národná akreditačná služba, ktorá sa stala riadným členom Európskej akreditácie (EA), sa po úspešnom audite stala členom MLA (dohoda o akceptácii akreditácie skúšobných laboratórií) a následne aj členom MLA IAF (pre akceptáciu akreditácie certifikačných orgánov na systémy kvality), čim sa vytvoril predpoklad pre akceptáciu kompetencie našich autorizovaných osôb (skúšobných laboratórií, certifikačných a inšpekčných orgánov) pri negociovaní PECA .
Slovenská národná akreditačná služba akredituje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, slovenskými technickými normami, medzinárodnými technickými normami ISO/IEC, normami Európskej únie série EN 45000 a dokumentami medzinárodných a regionálnych organizácií, najmä Európskou organizáciou pre spoluprácu v akreditácii (EA), medzinárodnou globálnou organizáciou na spoluprácu pri akreditácii laboratórií (ILAC), medzinárodným akreditačným fórom (IAF) a predpismi OECD o správnej laboratórnej praxi. Podľa zákona NR SR č. 264/1999 Z.z. O technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody...., ktorý zákonne upravuje akreditačnú činnosť, požiadavky a povinnosti akreditujúcej osoby a tiež ďalšie náležitosti spojené s akreditáciou, je SNAS jedinou osobou v SR, akreditujúcou činnosti skúšania, kalibrácie, certifikačné a inšpekčné činnosti.
Podľa požiadaviek noriem STN EN radu 45 000, resp. noriem a pokynov ISO/IEC akredituje:
· Kalibračné laboratóriá
· Skúšobné laboratóriá
· Inšpekčné orgány
· Certifikačné orgány na:
o výrobky
o systémy kvality
o systémy environmentálneho manažérstva
o personál
V prípade, že niektoré normy EN radu 45000 alebo normy ISO/IEC neboli zavedené do sústavy STN, akreditácia a príslušné činnosti v SNAS sa vykonávajú priamo v zmysle príslušných EN alebo predpisov ISO/IEC tak, aby podmienky vzájomného uznávania v medzinárodnom meradle boli dôsledne plnené.
Podľa ustanovení OECD (ENV/MC/CHEM (98) 17, No. 1) a pravidiel Správnej laboratórnej praxe posudzuje a monitoruje laboratóriá a osvedčuje ich spôsobilosť.
SNAS v tejto súvislosti:
· poskytuje služby v oblasti posudzovania spôsobilosti subjektov ako nezávislá tretia strana uznaná Vládou SR.
· umožňuje akreditovaným subjektom získať osvedčenie o akreditácii, ktoré oficiálne dokumentuje jeho spôsobilosť vykonávať nezávisle, nestranne a na požadovanej odbornej úrovni deklarované činnosti.
· poskytuje zákazníkom akreditovaných subjektov požadovaný stupeň garancie, že ich činnosť má požadovanú úroveň kvality a ich výsledky sú nestranné a dôveryhodné.
· propaguje poslanie, prednosti a účel akreditácie v ekonomike spoločného trhu pri ochrane spotrebiteľa a v tejto súvislosti vykonáva širokú publicitu akreditovaným subjektom v SR i v zahraničí.
· vytvára predpoklady pre vylúčenie viacnásobného posudzovania spôsobilosti v rovnakej oblasti zo strany rôznych autorít.
Prednosťami a dôsledkami pôsobenia jedinej akreditačnej služby (SNAS) na Slovensku sú:
o unifikovaný postup akreditácií, ktorý prispieva k ich nestrannosti a k všeobecnému uznávaniu kompetencií akreditovaných laboratórií v štáte a v zahraničí
o eliminácia viacnásobného hodnotenia skúšobných a kalibračných laboratórií a certifikujúcich orgánov
o uľahčenie dôhod o vzájomnom uznávaní výsledkov skúšok, výsledkov kalibrácií a všeobecne certifikátov s inými národnými akreditačnými službami, t. j. medzinárodné akceptovanie kompetencie akreditovaných laboratórií a orgánov
o vytváranie dobrých predpokladov na notifikáciu akreditovaných orgánov v zahraničí.