Pranie špinavých peňazí - dosah na politický vplyv

Úvod
Prenikavá, strhujúca a mrazivá sonda do temného a zlovestného sveta prania špinavých peňazí odhaľuje na konkrétnych prípadoch zo súčasnosti zdroje, postupy, politické, spoločenské a hospodárske väzby a dôsledky tohoto tretieho najmohutnejšieho odvetvia celosvetového obchodu. Po svete neustále cirkuluje zhruba sto až tristo miliárd dolárov nezákonných fondov. Je to životodárna tekutina obchodníkov s drogami, pašerákov, únoscov, teroristov, obchodníkov so zbraňami, vydieračov a špecialistov na daňové úniky.

Vysvetlenie pojmu
Presnú terminológiu pojmu prania špinavých peňazí ťažko nájdeme v slovenských odborných výkladových slovníkoch. Do slovenskej právnickej terminológie bol tento pojem prevzatý z anglického pojmu “money laudering“ alebo z nemeckého pojmu “Geldwäsche“. V meritórnom rozsahu ide o legalizáciu príjmov, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti, resp., ktoré pochádzajú z nezákonného obchodu s drogami alebo zbraňami a tieto aktivity dosahujú medzinárodnú dimenziu. V danej súvislosti ide o závažnú trestnú činnosť, ktorá úzko súvisí spolu s inou trestnou činnosťou a bezprostredne na ňu nadväzuje. Z hľadiska trestného práva ide o trestný čin “legalizácie príjmov z trestnej činnosti“. Najčastejším miestom, kde sa často uskutočňujú takéto aktivity, je práve finančný sektor, t. j. táto činnosť sa uskutočňuje v bankách, v nebankovej sfére (poisťovne, investičné spoločnosti, sprostredkovateľské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi), v zmenárňach a v cestovných kanceláriách.

Univerzálny boj proti praniu špinavých peňazí
Boj proti praniu špinavých peňazí musí prebiehať na viacerých úrovniach. Tieto úrovne môžeme rozdeliť na zákonodarnú, výkonnú, súdnu a podľa medzinárodných inštitúcií zaoberajúcich sa touto problematikou taktiež túto úroveň môžeme rozdeliť aj o finančný sektor.

Vzhľadom na to, že problematika boja proti praniu špinavých peňazí nie je len výlučne v kompetencii vlád a súdnych orgánov, významnú úlohu v tomto procese zastáva aj finančný sektor, resp. finančné a úverové inštitúcie, ktoré sa aktívne podieľajú na finančných operáciách. Tento problém je často diskutovaný na medzinárodnej úrovni, o čom svedčí aj Správa o prevencii zneužívania bankového systému na prepieranie špinavých peňazí, ktorú vypracovala Bazilejská komisia pre bankovú reguláciu a dozor. Predmetný dokument je určitou reakciou na narastajúci počet bánk a finančných inštitúcií, ktoré sa podieľajú na tejto nežiaducej aktivite. K zásadným úlohám bankového sektora ako predísť a zabrániť praniu špinavých peňazí patrí:

• rešpektovanie a dôsledné uplatňovanie relevantnej legislatívy v aplikačnej praxi, za čo je zodpovedný manažment finančnej alebo úverovej inštitúcie, ako aj dozorná inštitúcia, ktorá dohliada na transparentnosť na finančnom trhu,
• identifikácia klienta a jeho prístup k zásade, že všetky transakcie sú realizované v dobrej viere,
• aktívna kooperácia s inštitúciami, ktoré sú priamo zainteresované na boji proti praniu špinavých peňazí, t. j. so všetkými zložkami patriacimi pod vnútorné záležitosti – s úradmi finančnej polície, Interpolom, Europolom, útvarmi vyšetrovania a odhaľovania trestnej činnosti a špeciálnymi pracoviskami,
• výchova personálu pôsobiaceho v oblasti finančníctva, aby rešpektoval zásady etiky, čestnosti, morálky a cti. Základnou povinnosťou bankového úradníka by mala byť mlčanlivosť o uskutočnených transakciách klientov finančnej alebo úverovej inštitúcie.

V snahe konkretizovať zodpovednosť finančného sektora na potláčanie aktivít súvisiacich s praním špinavých peňazí ústrednou a zároveň aj najdôležitejšou otázkou sa stal ľudský faktor. Nevhodné a nežiaduce aktivity ohrozujú dôveryhodnosť finančného trhu a sú sprevádzané nečestnými praktikami, ktorých výsledkom je nečestný zisk.  Fyzické osoby pracujúce vo finančnom sektore by sa mali vyznačovať vysokou kreativitou a najmä pri výkone svojich činností by sa mali riadiť princípom etiky a čestnosti. Zároveň by zamestnávatelia mali dbať o rozvoj ich intelektu a mali by im umožniť vzdelávanie, ktoré by bolo zamerané na rozlišovanie operácií, ktoré majú súvislosť s praním špinavých peňazí, a na koordináciu postupov v prípade zistenia, že práve v ich finančnej alebo úverovej inštitúcii sa realizuje takáto podozrivá operácia. Uvedené moderné a účinné metódy zamestnávateľov by určite v najvyššej miere prispeli k boju proti praniu špinavých peňazí a k odhaľovaniu takejto činnosti, ako aj k potieraniu kriminality vo finančných vzťahoch. Finančné a úverové inštitúcie by mali niesť v celom rozsahu plnú zodpovednosť za aktivity a pracovné činnosti svojich zamestnancov.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý má vplyv na správne fungovanie finančného sektora, je účinná legislatíva, ktorej cieľom je aj vytvorenie účinného sankčného režimu a zodpovednosť jednotlivcov z účasti v takýchto aktivitách. Prostredníctvom relevantnej nadnárodnej legislatívy je možné zabezpečiť účinný boj proti praniu špinavých peňazí, ktoré narúša ekonomickú stabilitu štátu a nepriaznivo pôsobí na stabilitu finančného systému.

Na základe uvedeného vyplýva, že nielen orgány činné v trestnom konaní, a ktoré sa priamo podieľajú na odhaľovaní trestnej činnosti, ale aj finančný sektor sa môže aktívne zapojiť do potláčania boja proti prepieraniu špinavých peňazí a že si môže vytvoriť vhodné právne nástroje na zabránenie využívania finančného sektora na pranie špinavých peňazí. Spoluúčasť finančného sektora na boji proti praniu špinavých peňazí by mala byť zameraná na koordinovaný postup a súčinnosť s inými zložkami právneho štátu podieľajúcimi sa na odhaľovaní a predchádzaní takýchto trestných činov a mala by byť realizovaná v medzinárodnom meradle.
Boj proti praniu špinavých peňazí na území SR
Právna úprava v Slovenskej republike v danej oblasti, t. j. zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v nadväznosti na úlohy deklarované v negociačnej pozícii v značnom rozsahu, poňala vecnú podstatu smernice Rady 91/308/EHS.
Predmetný zákon zrušil definíciu pojmu “podozrivá banková operácia“ a bol zavedený nový pojem “neobvyklá obchodná operácia“. Zároveň v danej právnej úprave bola rozšírená aj ohlasovacia povinnosť bánk na všetky finančné inštitúcie. Týmto zákonom bol zároveň novelizovaný zákon o bankách, ktorého úpravou sa zrušila výnimka z povinnosti požadovať preukázanie totožnosti klienta pri nakladaní s finančnými prostriedkami na doručiteľa.

Slovenský zákon o ochrane proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti vychádza z:

• článkov 3, 56, 58 Zmluvy o ES,
• článkov 2, 3, 6, 29, 30 ods. 1 písm. a, b Zmluvy o EÚ,
• článkov 6, 69, 70 Európskej dohody o pridružení,
• smernice Rady 95/46/ES o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov,
• smernice Rady 91/308/ES o predchádzaní používania finančného sektora na pranie špinavých peňazí v znení neskorších zmien.

V danom kontexte možno konštatovať, že európske právne normy mali vplyv na prípravu a tvorbu slovenského zákona. Ustanovenie článku 1 smernice Rady 91/308/EHS vymedzuje subjekty, na ktoré sa smernica vzťahuje, t. j. na finančné a úverové inštitúcie.

Podľa slovenskej právnej úpravy sa zákon vzťahuje na tzv. “povinné osoby", ku ktorým patria:

• Exportno-importná banka SR alebo pobočka zahraničnej banky,
• správcovská spoločnosť a depozitár, organizátor trhu cenných papierov, obchodník s cennými papiermi, burza cenných papierov, stredisko cenných papierov, komoditná burza, poisťovňa,
• pošta, audítor, daňový poradca,
• právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená vykonávať dražby mimo exekúcií, finančný prenájom (finančný leasing) alebo iné finančné činnosti uvedené v osobitnom zákone,
• prevádzkovateľ kasína, stávkovej kancelárie, realitnej kancelárie, zmenárne, záložne,
• právnická osoba prevádzkujúca lotérie a iné podobné hry,
• iná právnická alebo fyzická osoba, ak to ustanoví zákon.

Ustanovenie článku 2 zákona sa v meritórnom rozsahu zhoduje s ustanovením článku 1 smernice Rady 91/308/EHS. Podľa slovenskej právnej úpravy sa za pranie špinavých peňazí považuje:

• legalizácia príjmov z trestnej činnosti, ktorá znamená použitie alebo iné nakladanie s príjmami alebo iným majetkom pochádzajúcim z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti spáchanej na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky,
• použitie príjmov alebo iného majetku uvedeného v predchádzajúcom bode,
• nakladanie s príjmami alebo s iným majetkom uvedeným v prvom a druhom bode s cieľom zatajiť alebo zmariť možnosť zistenia pôvodu takéhoto majetku alebo jeho vlastníka.

Slovenská právna úprava ďalej modifikuje ustanovenie európskej právnej normy o povinnosti identifikácie klienta v článku 5, ktorý zakotvuje, že každá fyzická alebo právnická osoba podlieha identifikácii pri vykonávaní obchodnej operácie vo výške 100.000,- Sk. S európskou právnou úpravou sa tak isto zhodujú ustanovenia o povinnosti mlčanlivosti a poskytovania informácií v dobrej viere. Správa Európskej Komisie o dosiahnutom pokroku za rok 2001 neobsahuje ustanovenia, z ktorých by vyplývalo, že Slovenská republika nemá vytvorený vhodný kompatibilný právny rámec pre oblasť prania špinavých peňazí. Celkove možno zhrnúť, že do slovenského právneho predpisu upravujúceho problematiku prania špinavých peňazí boli vo väčšom rozsahu implementované prvky relevantnej právnej úpravy. Z hľadiska právnej zlučiteľnosti môžeme hovoriť o úplnej zlučiteľnosti a o dosiahnutí pokroku v prístupovej stratégii.

Skutočný boj?
Je pekné, že na území Slovenskej republiky je prijatá legislatíva, ktorá z väčšej miery bola implementovaná z iných právnych úprav štátov, ktoré sú v tomto boji oveľa ďalej ako my. Avšak ešte pretečie dolu Dunajom veľa vody a v politike sa vystrieda ešte veľa politikov až si samotný zákonodarný a výkonných funkcionári volený ľudom začnú uvedomovať, že nemôžu zastupovať len práva určitých skupín, resp. jednotlivcov. Podľa mňa v súčasnej dobe ešte unás nedospel politický pluralizmus do takej úrovne ako je to v iných členských štátov Európskej únie.
- Prípad č. 1
V prvom volebnom období vlády Mikuláša Dzurindu vláda namiesto toho, aby urobila všetko pre čo najrýchlejšie odhaľovanie nelegálnych trestných činností a aby pomáhala urýchľovať zavádzanie metód vedúcich ku konfiškácii majetkov získaných trestnou činnosťou mafií a zločineckých skupín, sa stáva ich spolupáchateľom.
Nemožno inak označiť rozhodnutie ministerského kabinetu, ktorý tento zákon o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejšej trestnej činnosti odmietol a vrátil ho poslancom s návrhom, aby ho zamietli. V dvadsaťčlennom kabinete sa našli iba traja ministri, ktorí chceli, aby sa mafiánom, ktorí rôznymi formami prepierajú a legalizujú svoje špinavé peniaze, kleplo po prstoch. Ostatní členovia vlády pod vedením podpredsedu vlády Fogaša boli za vrátenie zákona späť do parlamentu a za jeho zmietnutie zo stola. Fogašove slová o škodlivosti zákona, ktorý zavádza policajný štát, spochybňuje právnu istotu a dokonca zaváňa protiústavnosťou, boli vlastne obranou mafiánov a zločincov a ich majetku. Peniaze získané nelegálnou činnosťou možno v oficiálnej ekonomike použiť iba po ich prepraní. Ich majiteľ ich z časti používa pre vlastnú potrebu, značnú časť z nich ďalej točí v ďalších nelegálnych obchodoch alebo ich použije na korupciu, prípadne keď ich už má veľa, rozhodne sa ich zlegalizovať tým, že ich investuje do určitej legálnej činnosti. A to je ten moment, v ktorom mal do hry vstúpiť zákon aj so svojim cieľom takéto nečisté peniaze odhaľovať. Celé roky sme svedkami rôznych nečistých praktík, ktoré aj laické oko odhalí a vie pomenovať. Pripomeňme napríklad známe investície dnes už nebohého bossa bratislavského podsvetia zvaného Žaluď do bratislavských mliekární, mraziarní, do popradskej Tatravagónky a boh vie, kde všade ešte. Dokonca sa ho v tejto fáze jeho podnikania pokúsili televízie - súkromné i verejnoprávna - v hlavných spravodajských reláciách predstaviť širokej slovenskej verejnosti ako ctihodného občana podnikateľa a kládli mu otázky týkajúce sa jeho podnikateľských zámerov... Na podobné príklady by mnoho občanov vedelo vo svojom okolí tiež poukázať. Keď sa majiteľ špinavých peňazí rozhodne vstúpiť do legálneho procesu podnikania a použiť pre tento svoj zámer peniaze, ktoré predtým získal nelegálne, nastáva ten moment, keď musí špinavé peniaze očistiť a dať im placet legálnosti. Ten získa napríklad prehnaním cez bankové účty, alebo nákupom nehnuteľností, prevodom na základe fiktívnych kontraktov do tzv. daňových rajov, ale aj napríklad vlastnením firiem, v ktorých sa pracuje s hotovosťou. Takými sú napríklad zmenárne, kasína, rôzne herne a reštaurácie, ktoré vykazujú značné úspechy v hospodárení napriek tomu, že často zívajú prázdnotou. Toto všetko je všetkým jasné. Dokonca sú už aj štatisticky vypracované údaje o tom, kde sa najviac nelegálnych peňazí očisťuje. Keď sa sprísnili podmienky pre prepieranie peňazí na podnikateľských účtoch, banky zrazu zaregistrovali výraznejší rast osobných účtov, ktorých zriadenie nie je nutné hlásiť správcovi dane. Najviac podozrivých bankových operácií bolo zrazu hlásených na osobných účtoch. Zaujímavé je tiež zistenie, že tretina hlásení o podozrivých bankových operáciách sa týkala osôb, o ktoré sa polícia zaujímala už aj predtým a ktoré boli podozrivé, respektíve obvinené zo spáchania trestných činov rôzneho charakteru. Máme veľa poznatkov o nelegálnych činnostiach rôznych skupín, ale máme aj vládu, ktorá tieto veci nie je ochotná dôsledne odhaľovať. Napriek tomu, že často veľkohubo a bombasticky o boji proti podobným praktikám hovorí. Ale len hovorí.

-Prípad č. 2
Ďalším prípadom podozrenia z prania špinavých peňazí bola v súčasnej dobe podozrivá vládna strana SDKÚ. Pri tejto politickej strane, ktorého predseda je aj súčasne Predsedom vlády SR vzniklo podozrenie z toho, že nevedeli preukázať pôvod darovaných peňažných prostriedkov, resp. zoznam darcov pre túto politickú stranu bol falošný.  V tejto věci prišlo k trestnému stíhanie vo veci pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, ktoré začal vyšetrovateľ z okresného Úradu justičnej polície v Bratislave. Ako prví sa kauzou fiktívnych darcov zaoberali policajti na prezídiu, ale posunuli ju vyšetrovateľovi v Ružinove, kde má SDKÚ sídlo. Ten sa obrátil na prokuratúru, aby rozhodla, či má kauzu vyšetrovať on, alebo len obyčajný policajný orgán.

Prokuratúra rozhodla, aby sa kauzou zaoberal vyšetrovateľ. "Dôvodom je závažnosť prípadu. Prokurátor predpokladá, že vzhľadom na skúsenosti vyšetrovateľa bude zabezpečená vyššia objektivita. Niekoľkí darcovia potvrdili pred notárom a aj denníku SME, že strane nedarovali peniaze, ktoré v súčte dosahujú takmer milión korún.
Strana zatiaľ z celej kauzy nevyvodila žiadnu personálnu zodpovednosť. Na poslednom kongrese strany v máji iba sekretár Ivan Harman vyhlásil, že darcovia, ktorí dary pre stranu popierajú, sú v pracovnom alebo politickom konflikte s SDKÚ.

Darcovia doteraz podľa zákona dostávali iba príjmový doklad o tom, že peniaze odovzdali. Podpis darcov na dokladoch nie je. Strana na kongrese rozhodla sprísniť podmienky prijímania darov. Všetky sa budú prijímať bankovým prevodom na základe darovacej zmluvy len cez riaditeľa kancelárie alebo pokladníka. Strana tiež rozhodla zverejňovať mená svojich darcov na internete priebežne a nie raz za rok.

-Prípad č. 3 – Francúsko
Parížsky vyšetrujúci sudca Philippe Courroye dňa 2.8.2004 vzniesol obvinenie proti Jeanovi-Charlovi Marchianimu (60), bývalému pracovníkovi spravodajských služieb, bývalému prefektovi a bývalému poslancovi Európskeho parlamentu a blízkemu spolupracovníkovi exministra vnútra Charla Pasuquu za korupciu, zneužitie prostriedkov a zneužitie vplyvu. Jeana-Charla Marchianiho vzali do väzby a ako informovala agentúra AFP s odvolaním sa na Marchianiho advokáta, mali ho ešte večer previezť do parížskej väznice La Santé. Advokát Jacques Trémolet de Villers tiež oznámil, že predloží odvolania, ktoré sa majú prešetriť do troch dní. V komuniké pre médiá uviedol, že Marchiani popiera všetky obvinenia a vždy dodržiaval zákon a morálku.

Obvinenie Marchianiho bolo možné po tom, ako v júnových voľbách do Európskeho parlamentu nebol zvolený za poslanca. Do júna ako poslanec mal imunitu, ktorá vyšetrovacím orgánom znemožňovala postupovať vo vyšetrovaní. Marchianiho vypočuli v troch prípadoch týkajúcich sa získania finančných prostriedkov, ktoré justícia môže považovať za nezákonné, v celkovej sume 13 miliónov eur (približne 520 miliónov SK). Prvý prípad sa týka 1,3 milióna eur, ktoré Marchiani údajne prevzal v rámci kontraktu predaja tankov Leclerc v polovici 90. rokov 20. storočia na Blízky východ. V tomto prípade bol obvinený aj zo zneužitia vplyvu. V druhom prípade ide o podozrenie, že prijal peniaze za kontrakt na systém triedenia batožiny a jej uskladnenie. Kontrakt v roku 1991 podpísala istá súkromná spoločnosť a Parížske letiská (ADP). Podľa švajčiarskych vyšetrovateľov údajne zobral 1,48 milióna eur. Parížskeho vyšetrujúceho sudcu Ph. Courroyea o tom informovali švajčiarski kolegovia. Napokon ho vypočuli ako emisára Ch. Pasquu vo veci prepustenia francúzskych zajatcov v Libanone v roku 1988. Vyšetrujúci sudca sa pýtal aj na takmer deväť miliónov eur, ktoré mal Marchiani dostať od istého libanonského obchodníka, zúčastňujúceho sa na rokovaniach o prepustení zajatcov. Marchiani je obvinený aj za predaj zbraní do Angoly, ktorý francúzska justícia označuje za nezákonný, avšak neprenikli informácie, či sa vypočutie týkalo aj tohto prípadu.

Záver
Pranie špinavých peňazí je mohutne sa rozvíjajúce, globálne priemyselné odvetvie. V prípade ak sa verejnosť dozvie o konkrétnych skutočnostiach týkajúcich sa prania špinavých peňazí, sotva sa už táto verejnosť bude pozerať na bankárov, právnikov, účtovníkov, štátnych úradníkov a politikov rovnakými očami ako predtým.