Úvod
Prenikavá, strhujúca a mrazivá sonda do temného a zlovestného sveta prania špinavých peňazí odhaľuje na konkrétnych prípadoch zo súčasnosti zdroje, postupy, politické, spoločenské a hospodárske väzby a dôsledky tohoto tretieho najmohutnejšieho odvetvia celosvetového obchodu. Po svete neustále cirkuluje zhruba sto až tristo miliárd dolárov nezákonných fondov. Je to životodárna tekutina obchodníkov s drogami, pašerákov, únoscov, teroristov, obchodníkov so zbraňami, vydieračov a špecialistov na daňové úniky.
Vysvetlenie pojmu
Presnú terminológiu pojmu prania špinavých peňazí ťažko nájdeme v slovenských odborných výkladových slovníkoch. Do slovenskej právnickej terminológie bol tento pojem prevzatý z anglického pojmu “money laudering“ alebo z nemeckého pojmu “Geldwäsche“. V meritórnom rozsahu ide o legalizáciu príjmov, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti, resp., ktoré pochádzajú z nezákonného obchodu s drogami alebo zbraňami a tieto aktivity dosahujú medzinárodnú dimenziu. V danej súvislosti ide o závažnú trestnú činnosť, ktorá úzko súvisí spolu s inou trestnou činnosťou a bezprostredne na ňu nadväzuje. Z hľadiska trestného práva ide o trestný čin “legalizácie príjmov z trestnej činnosti“. Najčastejším miestom, kde sa často uskutočňujú takéto aktivity, je práve finančný sektor, t. j. táto činnosť sa uskutočňuje v bankách, v nebankovej sfére (poisťovne, investičné spoločnosti, sprostredkovateľské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi), v zmenárňach a v cestovných kanceláriách.
Univerzálny boj proti praniu špinavých peňazí
Boj proti praniu špinavých peňazí musí prebiehať na viacerých úrovniach. Tieto úrovne môžeme rozdeliť na zákonodarnú, výkonnú, súdnu a podľa medzinárodných inštitúcií zaoberajúcich sa touto problematikou taktiež túto úroveň môžeme rozdeliť aj o finančný sektor.
Vzhľadom na to, že problematika boja proti praniu špinavých peňazí nie je len výlučne v kompetencii vlád a súdnych orgánov, významnú úlohu v tomto procese zastáva aj finančný sektor, resp. finančné a úverové inštitúcie, ktoré sa aktívne podieľajú na finančných operáciách. Tento problém je často diskutovaný na medzinárodnej úrovni, o čom svedčí aj Správa o prevencii zneužívania bankového systému na prepieranie špinavých peňazí, ktorú vypracovala Bazilejská komisia pre bankovú reguláciu a dozor. Predmetný dokument je určitou reakciou na narastajúci počet bánk a finančných inštitúcií, ktoré sa podieľajú na tejto nežiaducej aktivite. K zásadným úlohám bankového sektora ako predísť a zabrániť praniu špinavých peňazí patrí:
- rešpektovanie a dôsledné uplatňovanie relevantnej legislatívy v aplikačnej praxi, za čo je zodpovedný manažment finančnej alebo úverovej inštitúcie, ako aj dozorná inštitúcia, ktorá dohliada na transparentnosť na finančnom trhu,
- identifikácia klienta a jeho prístup k zásade, že všetky transakcie sú realizované v dobrej viere,
- aktívna kooperácia s inštitúciami, ktoré sú priamo zainteresované na boji proti praniu špinavých peňazí, t. j. so všetkými zložkami patriacimi pod vnútorné záležitosti – s úradmi finančnej polície, Interpolom, Europolom, útvarmi vyšetrovania a odhaľovania trestnej činnosti a špeciálnymi pracoviskami,
- výchova personálu pôsobiaceho v oblasti finančníctva, aby rešpektoval zásady etiky, čestnosti, morálky a cti. Základnou povinnosťou bankového úradníka by mala byť mlčanlivosť o uskutočnených transakciách klientov finančnej alebo úverovej inštitúcie.
V snahe konkretizovať zodpovednosť finančného sektora na potláčanie aktivít súvisiacich s praním špinavých peňazí ústrednou a zároveň aj najdôležitejšou otázkou sa stal ľudský faktor. Nevhodné a nežiaduce aktivity ohrozujú dôveryhodnosť finančného trhu a sú sprevádzané nečestnými praktikami, ktorých výsledkom je nečestný zisk. Fyzické osoby pracujúce vo finančnom sektore by sa mali vyznačovať vysokou kreativitou a najmä pri výkone svojich činností by sa mali riadiť princípom etiky a čestnosti. Zároveň by zamestnávatelia mali dbať o rozvoj ich intelektu a mali by im umožniť vzdelávanie, ktoré by bolo zamerané na rozlišovanie operácií, ktoré majú súvislosť s praním špinavých peňazí, a na koordináciu postupov v prípade zistenia, že práve v ich finančnej alebo úverovej inštitúcii sa realizuje takáto podozrivá operácia. Uvedené moderné a účinné metódy zamestnávateľov by určite v najvyššej miere prispeli k boju proti praniu špinavých peňazí a k odhaľovaniu takejto činnosti, ako aj k potieraniu kriminality vo finančných vzťahoch. Finančné a úverové inštitúcie by mali niesť v celom rozsahu plnú zodpovednosť za aktivity a pracovné činnosti svojich zamestnancov.
Ďalším dôležitým faktorom, ktorý má vplyv na správne fungovanie finančného sektora, je účinná legislatíva, ktorej cieľom je aj vytvorenie účinného sankčného režimu a zodpovednosť jednotlivcov z účasti v takýchto aktivitách. Prostredníctvom relevantnej nadnárodnej legislatívy je možné zabezpečiť účinný boj proti praniu špinavých peňazí, ktoré narúša ekonomickú stabilitu štátu a nepriaznivo pôsobí na stabilitu finančného systému.
Na základe uvedeného vyplýva, že nielen orgány činné v trestnom konaní, a ktoré sa priamo podieľajú na odhaľovaní trestnej činnosti, ale aj finančný sektor sa môže aktívne zapojiť do potláčania boja proti prepieraniu špinavých peňazí a že si môže vytvoriť vhodné právne nástroje na zabránenie využívania finančného sektora na pranie špinavých peňazí. Spoluúčasť finančného sektora na boji proti praniu špinavých peňazí by mala byť zameraná na koordinovaný postup a súčinnosť s inými zložkami právneho štátu podieľajúcimi sa na odhaľovaní a predchádzaní takýchto trestných činov a mala by byť realizovaná v medzinárodnom meradle.