Politológia ako veda

- z gréckeho slova polis- štát
- veda, kt. sa zaoberá skúmaním štátu, politických systémov, zákonov, vzťahov, funkcií
- 2 stránky: odbornosť a demokratickosť
- používa sa skôr v strednej Európe

- má 5 častí:
1, politická teória- pojmy a teórie politológie
2, dejiny politického myslenia- ako sa vyvíjali názory na politiku- vznik až na konci 19.stor.
3, komparatívna politológia- porovnáva politické systémy, počas trvania v dejinách a v súčasnosti
4, politická sociológia- skúmanie človeka, politické správanie, reakcie obyvateľov na rozličné aktivity
5, politologická prognostika- predpovede, kt. sa robia na základe výskumov, „točenia dejín”

- najstarší prognostik- Seymour Lipset (60.roky)- základom politického pohybu je občan
- Herbert Marcuse (70.roky)- mládež je hlavná záruka pokroku(nie je zaťažená minulosťou a nemá problémy vytýčiť si svetlú budúcnosť)
- Brzezinski (80.roky)- predpokladal rozpad Sovietskeho zväzu

Zvrchovanost Štátu- Štátna suverenita
1, 1534 Henrich VIII. osamostatnil anglikánsku cirkev od Vatikánu a stal sa jej hlavou- cirkev ohrozovala suverenitu územia
2, keď sa štátna moc začala deliť na zákonodarnú, výkonnú a súdnu
Zvrchovanosť- štát je neobmedzeným pánom nad územím a ľuďmi, kt. na ňom žijú(nezasahovanie zvonka)

Obmedzenia suverenity
Nanútené- nedobrovoľné- ideologizácia, náboženstvo, vojenská diktatúra(Chile- A.Pinochet)
Dobrovoľné- najnižšia miera- dohoda s inými(susediacim štátom- colná a vízová politika)
vyššia miera- pridruženie k medzinárodnej organizácii, zaväzuje sa rešpektovať nariadenia
najvyššia miera- vytvorenie konfederácie alebo federácie s iným štátom, existujú jediné politické orgány

Nezávislosť národa
- príslušníci národa sú si pánmi nad sebou a nad svojím územím
- každí národ chce byť nezávislý → emancipácia- vlastná predstava o spravovaní svojich záležitostí

Občianstvo
- plná emancipácia- 100%- né akceptovanie prirodzených práv
- odobratím- zrušenie podstaty človeka
- prirodzené práva sú neodňateľné

Občianske slobody
- sloboda prejavu, sloboda myslenia, sloboda zhromažďovania(mítingy, manifestácie, demonštrácie); sloboda združovania(spolky, spol. strany); sloboda osobnosti(z princípu jedinečnosti človeka); právo na porotný súd

Občianske práva
- osobná dôstojnosť- všetci sú si rovní, s každým rovnaké zaobchádzanie, právo opravných prostriedkov
- politické práva- voliť, byť volený, občianstvo
- ekonomické práva- právo na majetok

Limitovanie občianstva
- dopredu známe, môžu sa klásť podmienky( ovládanie jazyka, zákonov, dejiny, vzdelanie)

Národ a menšiny v politike
- môžeme vyčleniť viaceré prístupy k národu:
1, filozoficko-politologický
2, historizujúci- pokladá všetkých príslušníkov daného národa žijúcich na celom svete za vlastného člena
3, politický- spoločné politické ciele, záujmy, závery
4, ekonomizujúci- spoločné ekonomické záujmy národa

Politické záujmy národa
- záujem o to, aby si vlastnými silami organizoval vlastný život
- kultúrna oblasť- prioritné postavenie ; hrdosť na národné tradície (Ústava)
- štátno-právna oblasť- vytvoriť národný štát; územná celistvosť, politická autonómia, personálna reprezentácia
- ekonomická oblasť- vytvorenie ekonomicky podľa klimatických podmienok
- priemyselné, poľnohospodárske krajiny. . .
- bohatá a chudobné krajiny

Vznik konfliktov z :
- rôzne mocenské postavenie, neefektívna ekonomika→ nezamestnanosť→ ochudobňovanie→ vojna
- náboženstvo- malá tolerancia; existencia viacnárodných štátov, kt. nevznikli na demokratickom princípe
- problém vysťahovalcov a prisťahovalcov(migrácia obyvateľstva)

Druhy menšín
Menšina- zoskupenie jednotlivcov, kt. vo vzťahu k ostatnému obyvateľstvu nemá väčšinové postavenie(počet alebo vplyv)- JAR-vplyv
- národnostné, etnické- jazyk, zvyky, náboženstvo, používanie jazyka v každodennom živote; 2.hlava Ústavy; nemajú ambície stať sa väčšinou
- náboženské menšiny- sloboda vierovyznania, súkromná vec každého občana, zákaz diskriminácie ; - náboženské organizácie
- veková, rasová- pri nespokojnosti vedia to dať na javo(VB a severské krajiny sú najtolerantnejšie)
- sexuálne menšiny- tolerancia v spoločnosti, manželstvá- usp. partnerských vzťahov, výchova detí
- regionálne menšiny- regióny v štáte sa môžu odlišovať; → na základe špeciálneho postavenia obyvateľov
- politické menšiny. Vznikajú po parlamentných voľbách, chcú sa stať politickou väčšinou

Protiústavné menšiny: anarchisti, skin-heads, sekty a kulty, politické strany, kt. chcú zlikvidovať existujúcu politickú moc (IRA, ETA)
- pluralizmus- schopnosť dohodnúť sa, hľadať to, čo spoločnosť spája a nie to, čo ju rozdeľuje
- tyrania väčšiny- náboženské hľadisko, svetová mienka
Štátna moc a formy vlády

Deľba štátnej moci
1, horizontálna- najprepracovanejšia - podstatou je rozdelenie moci na 3 základné zložky- zákonodarnú, výkonnú a súdnu
A zákonodarná- legislatívna- cieľom je určiť normy správania - najvyšším článkom tejto moci je parlament → výsledkom demokratických volieb(priame, tajné)
- 1 alebo 2 komorový
- za svoju činnosť zodpovedá voličom
- do 2. komory→ zástupcovia z daných území(Čechy)- zodpovedajú územiu(VB, USA, Francúzsko)
- úlohy parlamentu- viď. Ústava

B, exekutívna- najvyšší orgán – vláda
- úlohy vlády- viď. Ústava
Ako vzniká vláda?
a, výsledok volieb do parlamentu
b, priama voľba hlavy štátu( prezident = predseda vlády) – USA

C, súdna moc- kontrolovať výkonnú a zákonnú moc; vykladať ústavné zákony
základná črta- nezávislosť
právomoc súdov a hierarchia- viď. Ústava

2, vertikálna- menej prepracovaná
- základom je určiť, kto je komu pod- a nadriadený
- nie je rozdelenie štátnej moci
- len formy štátu: a, centralizovaný model- rozhodovaciu právomoc majú centrálne orgány(Francúzsko)
b, federácia- štát je rozdelený na členské jednotky, každá jednotka má vlastné orgány štátnej moci a majú spoločnú Federálnu Ústavu(ČSFR, Nemecko)
c, konfederácia- zväzok suverénnych štátov, kt. vzniknú na základe dohody; nemusia mať ústavu, môže byť deklarácia

Formy štátu podľa hlavy štátu
1, konštitučná monarchia- monarcha, kt. reprezentuje krajinu, ale sám nemá rozhodujúce slovo; - je aj hlavou cirkvi - majú ústavu, kt. schvaľuje parlament- VB
2, dedičná monarchia- vláda prechádza z otca na syna- Ázia, Afrika
3, republika- prevládajúca forma prezident- volený- parlamentom(Taliansko, Čechy), priamo(Slovensko), voliteľmi(USA) - zastáva symbolickú funkciu právomoci- viď. Ústava

Formy štátu podľa vplyvu občanov na politický život
1, pluralistický- demokracia, viacero politických strán, dohoda, neexistuje ideológia 1 strany
2, totalitný- diktatúra, 1 politická strana presadzuje svoju ideológiu

Formy vlády
1, parlamentná- hlavné slovo má parlament; ak nezhoda → parlamentná kríza
2, kabinetná- hlavné slovo má vláda- rozhodujúci článok, kt. zodpovedá za politiku štátu; ak dobrá vláda- stabilita, efektivita, najvyššia medzinárodná úroveň(Nemecko, VB)
3, prezidentská- na čele je silný prezident; krajina mu vloží do rúk všetku moc

Legitímnosť štátnej moci
legitimita- oprávnenosť, zákonnosť
- 2 stránky- 1, právna- zakladá sa na ústave a zákonoch
2, morálna- záleží len na morálnom profile politickej strany alebo politika

Spôsoby volieb
1, systém pomerného zastúpenia- politická strana získa v parlamente taký počet miest, kt. zodpovedá získaným hlasom vo voľbách
- veľmi ťažko sa sem dostane nezávislý kandidát(len ak je na kandidátke niektorej strany)
2, väčšinový systémy- nie je dôležité získať istý podiel hlasov, ale dôležité je získať väčšinu odovzdaných hlasov- u nás (volebné odvody- kto tu vyhrá→ parlament)
Volebné správanie
1, štrukturálny prístup- rozdelenie podľa sociálnych skupín- chcú osloviť určitú skupinu ľudí
2, sociálno-psychologický prístup- predvolebná kampaň je zameraná na jednotlivca, vplýva na voliča ako na nezávislého občana, kt. rozhodne sám za seba(Kanada)
3, racionalistický- zo strany voliča; - občan si uvedomuje cenu volieb; - bez kampane sa rozhodne či pôjde voliť alebo nie

Politické strany a politická moc
Politické správanie- reakcia rôznych subjektov na realitu(občan, politická strana, nátlaková skupina, obč. združenia, nelegálna organizácia, medzinárodná organizácia)

Politické správanie občanov
- posudzujú ho občania(sami za seba, prostredníctvom médií. . . )
1, očakávané- chrániť občana, zabezpečí mu dodržiavanie jeho práv a, normatívna stránka- ústava(zákony)
b, funkčná- ako ich štát realizuje
2, akceptovateľné- štát dokáže eliminovať kritiku
3, neakceptovateľné- potláčanie ľudských práv a nerešpektovanie národných záujmov(diktatúra)

Politické aktivity občanov
1, volebná aktivita- individuálna forma(občan vystupuje sám za seba)
2, kampaňová aktivita- skupinová forma- strany pôsobia na svojich prívržencov
3, miestna aktivita- profesné a záujmové krúžky
4, militantná aktivita- vojnová- konfliktná forma aktivity(krajná)

Politické aktivity štátu
- vydávanie zákonov a ich následná realizácia

Politické aktivity strán
- dostať sa do parlamentu a stať sa vládnucou stranou

Sociálne rozpory v spoločnosti
- vlastníctvo; politický, kultúrny, duchovný, ekonomický život; rozdelenie spoločnosti na vrstvy
Súčasné rozdelenie: horné vrstvy- vláda, špičkový politici, manažéri, umelci, právnici, lekári- snaha preniknúť- mafia
stredné vrstvy- mala by byť najširšia- stabilný osobný majetok, trvalý príjem, vyšší stupeň vzdelania
spodná vrstva- sezónny pracovníci, nižší stupeň vzdelania, pomocné práce, nekvalifikovaní, nezamestnaní, vrstva chudoby(bezdomovci)

Klasifikácia politických strán
- rôzne hľadiská: podľa spôsobu výberu a počtu členov: masové(HZDS, SNS, ANO), výberové politické strany- zameraná na určitú skupinu ľudí(KDH, SMK)
podľa priorít (zákl. politická orientácia):
konzervatívne- pravicové- preferujú vo svojej politike tradičné hodnoty- rodina, náboženstvo, kultúra, hosp., tradičné rozdelenie štátnej moci a spoločnosti
liberálne- základným politickým programom : ľudské a politické práva, ochrana človeka, emancipácia, zmierňujú konflikty, nejde im o radikálne zmeny
- strany stredu s orientáciou doprava alebo doľava
sociálne- socialistická, sociálno-demokratická, demokratická
- vznikli ako prvé, ich programy boli: osobné, prirodzené a 1.generácia ĽP
- 2. Ústava- práca, ľavicové strany(KSS, SDĽ, DS)
extrémne- protiústavné; - cieľom je zvrhnúť existujúcu štátnu moc a vytvoriť diktatúru
- IRA, ETA, fašistické a neofašistické strany, komunistická strana
podľa politického vplyvu: parlamentné- po voľbách → do parlamentu- chcú sa stať vládnucou
neparlamentné- po voľbách sa nedostali do parlamentu, snažia sa získať prívržencov
podľa politického správania: ústavné- pracujú podľa ústavy
revolučné- neuznávajú ústavu, chcú zvrhnúť existujúcu vládu

Význam politických strán
- prejavuje sa v 4 oblastiach: 1, realizácia zastupiteľského princípu- politici zastupujú občana na všetkých úrovniach(horizont. aj vertik.)
2, stabilizujú politickú moc
3, prirodzená pluralita spoločnosti- občan má možnosť výberu
4, konkurencia strán- ľavica, pravica, stred, národné strany

Politická elita
- osobnosti, kt. majú priamy vplyv na politický život
- určitá mocenská pozícia
- túžba jednotlivca vyniknúť
štátna politická elita- prezident, predseda vlády, ministri, členovia riadiacich VÚC, starostovia obcí
stranícka politická elita- každá politická strana- líder, výkonné orgány
- zameraná navonok(hlavní predstavitelia) a dovnútra(šedé eminencie)