Pri otáčaní sa zplošťoval a v prostriedku sa vytvoril disk. Táto hustá oblasť sa zahriala natoľko, že v nej začali prebiehať termonukleárne reakcie a stala sa našou hviezdou, Slnkom. Medzitým sa z hmoty v disku vytvorili menšie telesá slunečnej sústavy. Patria medzi nich planéty, planétky a kométy.

Ako je známe, naša slnečná sústava má 9 planét. Smerom od Slnka to sú: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a Pluto. Planétka je pevné teleso, obiehajúce okolo Slnka, ktoré má spravidla menšie rozmery ako planéta. Planétky môžu byť kamenné, uhlíkaté alebo kovové a ich rozmery môžu byť od niekoľko metrov do takmer 1000 km. Najväčšia má názov Ceres, má priemer 933 km a bola objavená talianskym astronómom 1.januára 1801. Hovoríme síce o “planétkach”, rozmery planétky Ceres sú však také, že v prípade dopadu na Zem, by bol priemer krátera väčší ako maximálna šírka bývalého Československa od východu na západ. Väčšinu nájdeme v páse planétok medzi dráhami Marsu a Jupiteru, kde ich je niekoľko miliárd. Pravdepodobne by sa boli spojili do ďalšej planéty, keby im v tom nebránilo silné gravitačné pole Jupitera. Niektoré môžu križovať i dráhu Zeme. Kométa patrí medzi malé telesá, pohybujúce sa okolo Slnka po dráhe s veľkou výstrednosťou alebo po parabolickej dráhe. Ich jadro je tvorené prachom, ľadom a zamrznutými plynmi, ktoré sa v blízkosti Slnka odparujú. Takto je možné i voľným okom sledovať úchvatný úkaz na nočnej oblohe - chvost kométy. Slnko je 5 miliárd rokov stará hviezda. Má tvar gule o priemere asi 1,4 milióna kilometrov, zloženej prevažne z plynného vodíka a hélia. Má 750krát väčšiu hmotnosť ako všetky planéty spolu a je sedemkrát hmotnejšie ako priemerná hviezda. Obsahuje 99,86 % hmoty slnečnej sústavy. Teplota v jadre dosahuje asi 15 mil. °C. Energii, ktorá vzniká v jadre premenou atómov vodíka na hélium, trvá asi 2 milióny rokov, kým sa dostane na povrch. Každú sekundu sa v jadre zlúči 600 miliónov ton vodíka. Pritom premena iba 1 gramu vodíka na hélium poskytne toľko energie, koľko vyžiari za 1 sekundu 600 miliónov elektrických pecí. Takéto palivo vystačí ešte 5 miliárd rokov. A čo sa stane potom?
Asi za 5 mld. rokov sa väčšina vodíka v Slnku premení na hélium, tým sa jeho polomer začne zväčšovať. Približovanie k okolitým planétam spôsobí, že sa ich povrchy začnú natoľko zohrievať že napr. Merkúr a Venuša sa vyparia skôr ako ich samotné Slnko pohltí. Zem spočiatku pohltená nebude, život na nej však už samozrejme dávno existovať nebude. V štádiu tzv.