“červeného obra” ostane Slnko približne 100 mil. rokov.Priemer v takomto štádiu bude asi 150-krát väčší a jasnosť sa v dôsledku zväčšenia plochy zvýši asi 1000-krát Potom sa jeho vonkajšie vrstvy oddelia od jadra, a to bude pomaly chladnúť. Hustota stlačeného jadra v tejto fáze je tak veľká, že čajová lyžička jeho hmoty by na Zemi vážila 1,4 tony.

Merkúr je planéta s najrýchlejším obehom okolo Slnka. Rýchlosťou cca 48 km/s mu jeden obeh trvá 88 pozemských dní. Nemá atmosféru, pretože jeho malá gravitácia by ju neudržala. Povrchová teplota preto medzi dňom a nocou kolíše medzi –180 a +430 °C.

Venuša je akousi skalnatou guľou obklopenou hustými žltými mrakmi, ktoré spôsobujú, že Venuša je po Slnku a Mesiaci tretím najjasnejším objektom oblohy. Žltá farba mrakov je zapríčinená vysokým obsahom kyseliny sírovej, z čoho je zrejmá vysoká aktivita sopiek na Venuši. Ako jediná z planét našej slnečnej sústavy rotuje Venuša pri pohľade zhora v smere hodinových ručičiek.

Zaujímavosťou dejín Zeme je napríklad fakt, že keby sme ich vtesnali do 24 hodín, človek by sa objavil najskôr 2 sekundy pred polnocou.

Na Marse sa nachádza najvyššia známa sopka slnečnej sústavy. Jej hora má výšku 26 km. Svojimi vlastnosťami sa Mars najviac podobá Zemi.

Jupiter je najťažšou a najväčšou planétou. Má 3 prstence a 16 mesiacov, pričom najväčší z nich je väčší ako Neptún alebo Pluto.

Saturn je jedinou planétou s hustotou menšou ako voda. Jeho prstence sú na svoju veľkosť tak tenké, že pre porovnanie placka s priemerom 1,4 km by mala hrúbku iba 5 mm.

Os otáčania Urána okolo svojej osi je oproti rovine obehu okolo Slnka naklonená o niečo vyše 90°. Znamená to, že Urán prakticky rotuje “na boku”.

Neptúnov mesiac Triton je so svojou teplotou –235 °C najchladnejším objektom slnečnej sústavy.

Najvzdialenejšia planéta, Pluto, je menšia ako náš Mesiac. Doba obehu okolo Slnka je 248,5 roka, pričom asi 20 z týchto rokov je Pluto bližšie k Slnku než Neptún.

Ako ste si, vážení prítomní, iste všimli, každá planéta je niečim zaujímavá, každá má svoje “naj”. Terajšia moderná doba už dokázala odhaliť mnoho tajomstiev, ktoré ukrýva vesmír. Ešte viac ich ale stále ostáva tajomstvom pre nás i ďalšie generácie. Záhady vesmíru sú však natoľko zaujímavé, že by bolo škodou odhaliť ich naraz. A preto môžeme byť i radi, že vesmír nášmu dobiedzaniu statočne odoláva.