referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Aleš
Utorok, 13. apríla 2021
Vesmír a jeho vznik. Slnečná sústava.
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: siro
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 143
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 6m 40s
Pomalé čítanie: 10m 0s
 
Človek oddávna hľadel s údivom na oblohu a snažil sa nájsť jeho zmysel a zákonitosti. Okrem typicky pozemských otázok ako napr. “čo dnes nakúpiť” alebo “kedy budú prázdniny” ste sa aj vy určite už zamysleli nad tým, kde vlastne tá naša Zem je. Veď naša planéta nie je to jediné, čo existuje. Je nesporne veľmi zaujímavé objavovať tajomstvá vesmíru, jeho podstatu, deje, ktoré v ňom prebiehajú. Aby sa vám nikdy nestalo, že na vcelku jednoduchú otázku “ako vzniká zatmenie Slnka” odpoviete ako istá pani v nedávnej televíznej relácii. Citujem: ” Mrak z Mesiaca prejde na Slnko a vznikne zatmenie.”

Vesmír tvorí všetko, čo existuje, od najväčších galaxií až po nepatrné elementárne častice. Väčšina hmoty viditeľného vesmíru pochádza z hviezd, ktorých svetlo vidíme. Objekty, ktoré nemôžeme okom vidieť, môžeme objaviť iba vtedy, ak vyžarujú iné druhy žiarenia než svetlo. Napriek ohromnému počtu objektov je vesmír veľmi pustý. Iba o nepatrnej časti vesmíru vieme, že je na ňom život - je to planéta Zem. Celý vesmír sa skladá z hmoty. Všetká hmota bola pravdepodobne vytvorená pred 15 miliardami rokov pri obrovskom výbuchu nazvanom Veľký tresk. Počas krátkej doby sa elementárne častice - elektróny a protóny spojili a vznikol vodík a hélium. Za ďalšie miliardy rokov začaly vznikať hviezdy. Jadrové reakcie vo vnútri hviezd vytvorili - a ďalej tvoria - ťažšie prvky. Okrem elementárnych častíc sa všetko vo vesmíre skladá z prvkov a ich kombinácií. Najväčšie zastúpenie má v kozme vodík , cca 74 %, nasleduje hélium s 25 %. Možno prekvapujúco sa vo vesmíre nachádza iba niečo vyše pol percenta kyslíka, ktorý je pre život nevyhnutný. Astronómovia odhadujú polomer vesmíru na 15 miliárd svetelných rokov. Svetelný rok je vzdialenosť, ktorú svetelný lúč prejde vo vákuu za 1 rok (t.j. cca 10 biliónov km). Za sekundu prejde svetelný signál vzdialenosť takmer 300 000 km, čo zodpovedá 7 obvodom Zeme. Pritom je sila Veľkého tresku príčinou, že sa vesmír neustále rozpína. Aj keď podľa teórie veľkého tresku vesmír môže mať konečný objem, nemá v žiadnom prípade skutočnú hranicu. Ak by sme mohli cestovať i k nejvzdialenejším galaxiám, videli by sme i z nich vzdialené galaxie ve všetkých smeroch. Ako vysvetlil Albert Einstein, je tomu tak preto, že priestor je zakrivený do seba a nemá preto žiadny okraj. SLNEČNÁ SÚSTAVA
začala vznikať asi pred 5 miliardami rokov z oblaku medzihviezdneho plynu a prachu. Pôsobením gravitáce sa oblak začal zmršťovať a uprostred vytvoril hustú plynovoú guľu.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [1]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.