referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
História bratislavskej MHD (1868-1952)
Dátum pridania: 11.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: demovic
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 359
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 21
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 35m 0s
Pomalé čítanie: 52m 30s
 
Trolejbusom na Železnú studničku, alebo električkou až do Viedne?

5. júna 1909 Uhorské kráľovské ministerstvo vydalo povolenie, na základe ktorého sa môže vybudovať elektrická lokálna železnica cez Most cisára Františka Jozefa (Starý most) s napojením sa v Kopčanoch na Zadunajskú železnicu. Zároveň 19. júla 1909 uzrela svetlo sveta prvá trolejbusová trať v Prešporku (druhá na Slovensku po Tatrách). Niesla názov Elektrická automobilová linka do Vydrickej doliny (na Železnú studničku). Trať viedla z Pražskej ulice (od Palugyayovho paláca) cez Brniansku ulicu, popri Rothovej patrónovej továrni, popod Červený most až ku kúpeľom na Železnej studničke, ktoré až do 60-tych rokov 20. storočia stáli pri 3. rybníku (zastávka Železná studnička). Pôvodne sa mala realizovať električková trať cez Mlynskú dolinu alebo alternatívne cez Pražskú ulicu k Patrónke, ale v roku bolo 1908 rozhodnuté, že ju nahradia trolejbusy premávajúce po Pražskej ulici. Dĺžka trate bola 5800 metrov, náklady na výstavbu tvorili 310 000 korún. Dodaných bolo 7 trolejbusov Daimler - Stoll, z toho štyri otvorené (letné) a dva uzavreté. Dodaný bol aj nákladný trolejbus, ktorý však bol prerobený na uzavretý. Na trati boli zastávky Palugyayho podnik, Cesta na Kamzíkov vrch (v predĺžení Cesty na Kamzík ponad železnicu, kde vtedy bola lávka), Cesta k Železnému hámru (križovatka Pražskej a Stromovej ulice), Horský park (križovatka Brnianskej a Hroboňovej ulice), Rothova patrónová továreň (Patrónka), Kühmayerova továreň (Vojenská nemocnica), Ôsmy mlyn (Klepáč), Deviaty mlyn (dnes zastávka Cesta Mládeže) a Železná studnička.

23. decembra 1909 vznikla účastinná spoločnosť Pozsony Országhatárszéli Helyiérdekű Villamos Vasút (POHÉV) - Elektrická lokálna železnica Bratislava - Zemská hranica, ktorá o poldruha roka neskôr začala výstavbu elektrickej lokálnej železnice z Bratislavy do Viedne. V roku 1912 bola schválená koncesia na prevádzku rakúskej časti trati. V roku 1910 bola vybudovaná Vedľajšia trať k továrni Dynamit - Nobel, ktorá bola pokračovaním trate z Michalskej brány na Račianske mýto. Trať viedla cez Račišdorfskú cestu (Račianska ulica) až po dnešnú Železničnú stanicu Vinohrady. Súčasne s traťou sa vybudovala spojka medzi Špitálskou a Radlinského ulicou cez Endlicherovu ulicu (Americké námestie). Linka k továrni premávala podľa osobitného cestovného poriadku a mala aj spoj cez Špitálsku po Kamenné námestie, ako aj k Novomestskej stanici. Na tejto linke bol interval 36 minút. Firma Ganz Budapešť dodala ďalších 7 vlečných vozňov (č. 121 až 127) a 4 motorové vozne (č. 51 až 54). Vlečné vozne sa používali výlučne pre linku k továrni Dynamit - Nobel, kde však boli nadbytočné, a tak boli po roku 1926 zrekonštruované na motorové. Od tejto trate si sľuboval podnik zisk až v budúcich obdobiach, nakoľko predpokladal, že v jej okolí prepukne stavebný ruch a rozšíri sa tu priemysel. Vďaka špekulantom s pozemkami sa to však udialo len čiastočne, a tak bola táto trať dlho stratová a prinášala podniku len škodu a nie úžitok.


O rok neskôr sa zaviedlo písmenové označovanie liniek:
A = Hlavná stanica - Vitézova ulica
B = Námestie Republiky (Námestie SNP) - Filiálna stanica
C = Michalská brána - Delostrelecká kasáreň (bývalá križovatka Račianskej a Kutuzovovej ulice)
D = Delostrelecká kasáreň - Dynamit Nobel (ŽST Vinohrady)
E = Hotel Červený vôl (križovatka Štúrovej a Jesenského ulice) - Novomestská stanica

V roku 1912 sa pokračovalo s dodávkami nových električiek Ganz. Pokračovateľom električiek z roku 1910 bolo 10 vozňov č. 21 až 30. 30. augusta 1912 bolo schválené umiestnenie nového depa Bratislavskej mestskej elektrickej železnice (BMEŽ) vedľa pôvodného dreveného depa električiek. Staré drevené depo ešte pred dokončením nového 2. mája 1913 zničil požiar. Požiar neopraviteľne poškodil niektoré električky. Po požiari bola dokončená nová železobetónová vozovňa na Pribinovej ulici pre 50 električiek. Vozovňa bola zbúraná v roku 1975.

V roku 1913 sa BMEŽ dohodla so spoločnosťou POHÉV na vybudovaní koľajového obratiska a na spoločnom používaní koľajiska na Jesenského a Štúrovej ulici. Obratisko malo rozchod 1435 mm a viedlo z dvojkoľajnej trate na Starom moste cez Vajanského nábrežie, Námestie Ľudovíta Štúra, Mostovú, Jesenského, Štúrovu späť na Starý most a malo dĺžku 1641 metrov. 1. februára 1914 bola slávnostne otvorená trať Elektrickej lokálnej železnice Bratislava - Zemská hranica. Železnica mala s električkou spoločné zastávky Hotel Savoy, Hotel Červený vôl a Zemské vojenské veliteľstvo. Slovenská časť mala 13 zastávok. Trať mala po Kopčany napätie 550 V a od Kopčian po Zemskú hranicu resp. po Schwechat 15 kV. V Kopčanoch sa teda muselo zabezpečovať prepriahanie lokomotív. Spoločnosť POHÉV vlastnila dve elektrické lokomotívy Eg, štyri dvojosé elektrické motorové vozne CMg a tri vlečné vozne Ch. Pravidelná diaľková doprava bola rozbehnutá 5. februára. 15. novembra sa začala sa pravidelná premávka na lokálnej trati Bratislava - Petržalka, továreň (Kopčany).

Spoločnosť zvýšila základné imanie na 4 700 000 Korún, aby mohla zrekonštruovať vozový park a koľajové trate. Pre prvú svetovú vojnu však k tomuto neprišlo.

Pre finančné problémy a technické ťažkosti (zlý stav ciest, veľké stúpanie (83‰), poruchy motorov a plné gumové obruče kolies, ktoré začali praskať už mesiac po začatí prevádzky) bola v roku 1915 zrušená trolejbusová linka do Vydrickej doliny. Pre prvú svetovú vojnu bola od Silvestra roku 1918 zastavená premávka lokálnej železnice po Starom moste, pretože bol zabarikádovaný. 27. apríla 1919 sa úplne zastavila premávka lokálnej železnice. Premávka sa obnovila až 2. októbra 1919, ale iba po Kopčany. Premávka na celej trati bola obnovená až 21. mája 1920.

V roku 1920 sa začala veľká obnova trolejového vedenia a koľajových výhybiek, ako aj vozového parku. Od 1. januára 1921 začala platiť pásmová tarifa. Pásma na linkách A a C boli nasledovné:
A: Vitézova až Michalská brána, Štúrova až Štefánikovo mýto (Pražská / Štefánikova / Šancová) a Štefánikovo mýto až Hlavná stanica
C: Michalská brána až Račianske mýto a Račianske mýto až Figaro

Pásmový lístok stál 1.20 Kč (v noci 2.00 Kč), linkový lístok 2.00 Kč (v noci 3.00 Kč), detský lístok (pre deti s výškou do 1 m) 0.60 Kč.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.