referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Barbora
Nedeľa, 4. decembra 2022
História bratislavskej MHD (1868-1952)
Dátum pridania: 11.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: demovic
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 359
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 21
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 35m 0s
Pomalé čítanie: 52m 30s
 
Vojna a príchod komunizmu - sláva, úpadok, budovanie (1938-1952)

V roku 1938 začala doprava v Bratislave čoraz viac pociťovať napätie v Európe. 7. októbra 1938 boli kvôli Viedenskej arbitráži zrušené Linky E a L, pretože Československo muselo odstúpiť Petržalku Nemecku. Náhradnú dopravu pre Petržalčanov zabezpečovali v období od 10. októbra 1938 do 11. apríla 1941 rakúske autobusy na linke 1463 Berg - Dunajský most, prípojnej ku vlakovej trati 463 z Viedne. V nasledujúcom roku sa po vzore Nemecka prešlo na pravostrannú premávku, čo si vyžiadalo prestavbu všetkých autobusov; pri obojsmerných električkách úpravy neboli potrebné. Začali sa vyrábať električkové vozne vlastnej výroby zo sérií ev. č. 31 až 45. Linky Cd a Ck sa zlúčili do linky C. Vďaka všeobecnej mobilizácii odchádzajú dve tretiny personálu a niekoľko autobusov, čo si vynútilo zamestnávanie dôchodcov a aj žien ako sprievodkýň.

Autobusový park bol v roku 1939 rozšírený o 10 autobusov MAN - Diesel, ktoré už boli stavané pre pravostrannú premávku. BEÚS dostal splnomocnenie od Ministerstva dopravy a verejných prác na začatie prípravných prác na zriadenie trolejbusovej dopravy. 12. decembra 1940 sa spoločnosť Elektrická lokálna železnica Bratislava - Krajinská hranica (BKH) uzniesla na svojej likvidácii. Likvidácia bola ukončená 31.12.1942.
Počas vojny začína byť situácia v MHD kritická. Rýchly rozvoj mesta vyvoláva stále väčšiu záťaž na dopravu a začínajú sa hľadať úsporné a optimalizačné opatrenia. Obmedzuje sa premávka MHD po 22. hodine, pre zvýšenie obežnej rýchlosti vozidiel sa rušia niektoré zastávky a pásmová tarifa, vo vozidlách začínajú pracovať dvaja sprievodcovia. Vďaka týmto opatreniam sa podarilo udržať dopravu na takej úrovni, že sa už ďalej nezhoršovala.
Začiatkom roku 1941 bola skončená prestavba petržalskej (nemeckej) časti lokálnej železnice na normálny rozchod. Doprava na trati Wien - Engerau (Petržalka) sa začala v tom istom roku. Celá trať viedla územím Nemecka a bola v prevádzke až do 3. apríla 1945, potom zanikla. Obnovená bola až v roku 1998, avšak už nie v pôvodnej podobe a jej petržalská časť je zaradená do siete Železníc Slovenskej republiky.

V roku 1941 sa začala výstavba 792-metrového tunela pod hradom. Počas vojny slúžil ako protiletecký kryt, dokončený bol v roku 1949. Najskôr bol určený pre chodcov a automobilovú dopravu vrátane autobusov, od roku 1983 však slúži len električkovej doprave. Portál na Skalnej ulici je o 18 metrov vyššie ako portál na nábreží.
V marci 1941 sa začala stavba trolejbusového trolejového vedenia, vďaka čomu sa po 26 rokoch 31. júla 1941 vrátili do bratislavských ulíc trolejbusy. Novootvorená trolejbusová linka M s trasou Slovenské národné divadlo - Jesenského - Grösslingová - Karadžičova - Legionárska - Šancová - Hlavná stanica nahradila autobusovú linku M. Na trati jazdili trolejbusy MAN - Siemens, ktoré boli dodané v rokoch 1941 a 1942 v počte 14 kusov. Ich zaujímavosťou bolo to, že zberače prúdu mali upevnené v jednej rovine nad sebou a nemali laná na ich sťahovanie. Bola tiež vybudovaná manipulačná trolejová trať z vozovne na Pribinovej ulici cez Dostojevského rad po Grösslingovú ulicu. Trať bola v prevádzke do roku 1964. Troleje boli napájané napätím 550 V - tak ako v električkovej doprave. Už 1. októbra bola otvorená druhá trolejbusová linka P zo Žabotovej ulice cez Pražskú a Brniansku ulicu na Patrónku, ktorá nahradila autobusovú linku P.

V roku 1942 bola ukončená výmena lýrových zberačov prúdu električiek za pantografy. Podnik objednal elektrickú výzbroj Siemens pre nové elekričky, ktorá však bola dodaná až o dva roky neskôr a samotné vozne postavené až o 7-8 rokov neskôr. 16. novembra 1943 bola zavedená už tretia trolejbusová linka H z Červeného kríža cez Palisády a Hoždovo námestie na Kolibu. Aj táto linka nahradila autobusy. V tom istom roku bola predĺžená električková trať z Novej doby po Zátišie, ale pre nedostatok električiek nebola sprevádzkovaná. Bolo dodaných 15 vlečných vozňov rakúskej firmy Simmering Graz - Pauker (SGP) s ev. č. 101 až 115.
1. januára 1944 sa zaviedlo číselné označovanie liniek. Linky boli prečíslované nasledovne:

• električky:
o 1 = A: Hlavná stanica - Savoy
o 2 = B: Savoy - Nová doba
o 3 = C: Karlova Ves - Dynamitka

• trolejbusy:
o 11 = M: SND - Hlavná stanica
o 12 = P: Žabotova - Patrónka
o 13 = H: Červený kríž - Koliba

• autobusy:
o 21 = O: Palisády - Miletičova
o 22 = R: Šafárikovo námestie - Miletičova
o 23 = Rp: Šafárikovo námestie - Prievoz - hranica mesta
o 24 = T: Trnavské mýto - Trnávka
1. apríla 1944 sa sprevádzkovala trať na Vajnorskej ulici po Zátišie a zavedená bola linka 2z (Savoy - Zátišie). 16. júna, 14. septembra a 20. septembra 1944 počas bombardovania rafinérie Apollo, ktorá stála v tesnej blízkosti depa na Pribinovej ulici, boli zasiahnuté aj zariadenia BEÚSu, čo prinútilo podnik hľadať nové priestory pre depo. Provizórne garáže boli postavené pre trolejbusy na Hroboňovej ulici a pre autobusy v Mlynskej doline. Škody spôsobené bombardovaním boli cca. 3.3 milióna Ks. 29. marca 1945 bola mestská hromadná doprava pred prichádzajúcim frontom celkom zastavená.
7. apríla 1945 sa začalo sa s odstraňovaním škôd po prechode frontu. Nemecké vojská so sebou zobrali 26 najlepších autobusov (späť sa podarilo získať iba 2 autobusy z Rakúska a 3 z Čiech), s pomocou tankov strhli 90% trolejového vedenia, zničili stĺpy, vykradli a postrieľali trolejbusy a poškodili koľajnice. Podniku zostalo 14 nepoužiteľných autobusov. Celková škoda dosiahla 7-8 miliónov Ks.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.