referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
História bratislavskej MHD (1868-1952)
Dátum pridania: 11.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: demovic
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 359
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 21
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 35m 0s
Pomalé čítanie: 52m 30s
 
V roku 1949 boli do prevádzky uvedené električkové vozne z Tatry a Siemensu, ktoré boli predchodcami typu 6MT. Na ich výrobe sa podieľali aj Bratislavské elektrotechnické závody. V tomto roku prišli do Bratislavy aj prvé autobusy Škoda 706 RO, ktoré sa dodávali až do roku 1958. V rokoch 1949 až 1951 bola posledná jednokoľajná trať Karlova Ves - Dynamitka zdvojkoľajnená. V Karlovej Vsi bola predĺžená po Riviéru.

22. apríla 1950 bolo rozhodnuté o stavbe novej vozovne Jurajov dvor a to jednak pre nedostatočnú kapacitu exitstujúcej vozovne na Martanovičovej (Pribinovej) ulice a jednak pre plány železníc ČSD, ktoré chceli cez existujúci areál vozovne vybudovať koľajovú spojku Starého mosta a novou nákladnou stanicou na Pálenisku. Vozovňa Jurajov dvor mala mať kapacitu 150 električiek, 80 trolejbusov a 80 autobusov. Pri stavbe vozovne sa však vyskytlo množstvo problémov - napríklad vďaka nízkej nadmorskej výške sa musel terén v smere od Vajnorskej ulice vyvýšiť, aby bolo možné vybudovať kanalizáciu. Po majetkovosprávnom vysporiadaní bol v roku 1951 pozemok oplotený a v roku 1952 sa začala výstavba v plánovanej sume 277.85 milióna Kčs (ešte pred menovou reformou); o rok neskôr bola suma zmenená na 58.92 milióna Kčs (po menovej reforme).

8. júla 1950 sa zavádzajú nové linky Pk do Kopčian, Po do Ovsišťa a Ph do Starého hája.
V roku 1951 sa prvýkrát sa vo vozidlách objavili vodičky. 15. marca vznikla trolejbusová linka 14 z Partizánskej ulice k Zimnému štadiónu. Pre túto trať boli dodané trolejbusy Škoda 7Tr2, čím sa začala éra trolejbusov Škoda, ktorá trvá dodnes. Podnik sa však usiloval pre nedostatok domácich výrobných kapacít získať aj trolejbusy Alfa - Romeo z Talianska a ASEA zo Švédska, čo sa však nepodarilo. Podarilo sa však získať päť starších autobusov z Prahy.

Linka 4 bola predĺžená cez Starý most do Petržalky, kde mala konečnú zastávku Petržalka - Sad. Pri sídlisku Nová doba bolo vybudované nové obratisko. Trať na Vajnorskej ulici bola predĺžená až po Mierovú kolóniu. Autobusová linka 21 bola od 2. septembra 1951 predĺžená až na Pálenisko, linka 22 na Trenčiansku ulicu od 1. novembra 1951 a linka 23 do Prievozu po Malý Dunaj od 1. apríla 1952. Na letisko premával zvláštny autobus od 1. októbra 1951, od 1. mája 1953 zlúčený s linkou 24. Mimo mesta premávala iba linka B zo Šafárikovho námestia do Podunajských Biskupíc (od 1. júla 1951).
V dňoch 20. - 22. januára a 16. - 24. februára 1952 mesto postihla snehová kalamita, pričom kvôli spáleným trakčným motorom bolo z premávky vyradených až 66% električiek.

20. mája 1952 sa zmenili trasy električkových liniek a pribudla linka 5:
• 1: Hlavná stanica - Slovenské národné divadlo
• 2: Petržalka, Sad - Mierová kolónia
• 3: Hlavná stanica - Gaštanový hájik
• 4: Slovenské národné divadlo - Nová doba
• 5: Hlavná stanica - Karlova Ves

26. augusta 1952 sa vzhľadom na predchádzajúce nelogické rozdelenie liniek vykonala zmena v linkovaní:
• 1: Hlavná stanica - Slovenské národné divadlo
• 2: Hlavná stanica - Mierová kolónia
• 3: Hlavná stanica - Gaštanový hájik
• 4: (z dôvodu opravy Starého mosta bola zrušená)
• 5: Gaštanový hájik - Karlova Ves

3. októbra 1952 bola obnovená linka 4 z Petržalky - Sadu po Novú dobu.

 
späť späť   3  |  4  |  5  |  6  |   7   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.