Zisťovanie štatistických údajov sa môže uskutočňovať vyčerpávajúcim alebo nevyčerpávajúcim spôsobom. Pri prvom spôsobe sa zisťujú potrebné znaky vo všetkých štatistických jednotkách súboru, v druhom len v niektorých jednotkách. Najvhodnejším a najčastejším spôsobom takéhoto nevyčerpávajúceho zisťovania je výberové zisťovanie.

Výberovým zisťovaním sa nazýva také štatistické zisťovanie, pri ktorom zo všetkých možných do úvahy prichádzajúcich jednotiek základného súboru vyberáme podľa stanovených pravidiel určitý počet jednotiek, ktoré tvoria výberový súbor. Z ich vlastností potom usudzujeme na vlastnosti celého základného súboru.
Základným súborom nazývame pri výberovom zisťovaní celý skúmaný súbor štatistických jednotiek, na rozdiel od výberového súboru, ktorý obsahuje len tie jednotky, ktoré sa vybrali na skúmanie.

Výber možno uskutočniť náhodne, vtedy rozlišujeme
- prostý náhodný výber (s opakovaním, bez opakovania),
- mechanický výber,
- viacstupňový výber.

Ak sa k zásahom do výberu využívajú poznatky o štruktúre základného súboru, rozlišujeme
- zámerný výber,
- oblastný výber.

Ak nie sú žiadne informácie o súbore, alebo je známy len rozsah súboru, urobí sa tzv. náhodný výber, ktorý môže byť s opakovaním a bez opakovania. V prvom prípade vraciame každý vybratý prvok po zistení jeho vlastností späť do základného súboru, takže má opäť tú istú možnosť dostať sa do výberového súboru. Pri náhodných výberoch bez opakovania sa vybratý prvok viac do základného súboru nevracia.

Výber sa môže uskutočňovať žrebovaním, ale pri veľkých súboroch by to bola metóda veľmi prácna, a preto sa v takýchto prípadoch používajú tabuľky náhodných čísel. V nich sa do stĺpca zostavujú čísla, získané vhodným mechanickým spôsobom, pri ktorých sa matematicky vyskúšala ich náhodnosť
Podstata výberovej metódy je v tom, že úsudky sčasti aplikujeme na celok. Najčastejšie sa na základe výberov odhaduje úhrn a priemer, miery variácií (ale aj relatívna početnosť, koeficient korelácie a pod.)

Ak sa odhaduje na základe výberového zisťovania úhrn, resp. priemer skúmaného znaku, záleží, pochopiteľne, na tom, aby náš odhad bol dostatočne presný a čo najspoľahlivej-ší. Pri výberovom zisťovaní sa požívajú aj ďalšie druhy výberu, pri ktorých sa jednotky základného súboru rozdelia na určité rovnorodé (typické) skupiny na tzv. oblasti, vtedy hovoríme o oblastnom výbere.

Ak sa súbor rozdelí na skupiny, napr. súbor obyvateľov na obce alebo v mestách na domové bloky a pod., môžeme z nich vybrať len určité skupiny (napr. obce, domové bloky) a vnútri týchto skupín sa preskúmajú všetky jednotky. V tomto prípade hovoríme o skupino-vom výbere.
Je možný i taký výber, pri ktorom vnútri vybratých skupín vyberieme náhodne len niektoré jednotky pre potreby zisťovania, napr. vo vybratých obciach vyberieme len určitý počet obyvateľov. Potom hovoríme o dvojstupňovom výbere.

Vytvorenie oblastí nám zaručuje reprezentatívnosť súboru vzhľadom na hlavné zásadné sledované znaky, náhodnosť výberu nám zaručuje reprezentatívnosť vo vnútri oblastí a možnosť použitia poučiek teórie pravdepodobnosti na stanovenie presnosti odhadu.