BYŤ ČI NEBYŤ VEGETARIÁNOM???
Vegetariánstvo sa v súčasnej dobe stáva fenoménom. K odmietaniu požívania mäsa a mäsových výrobkov vedú každého jednotlivca iné pohnútky. Vo väčšine prípadov ide o súcit s živými tvormi, ktoré sú chované a zabíjané len kvôli konzumácii. Ďalšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí sa obávajú nemocí, spôsobených jedením mäsa.
Niektorí odborníci poukazujú na to, že mäso obsahuje množstvo bielkovín, ktoré vegetariánska strava nemôže plnohodnotne nahradiť. Výskumy však ukázali, že to nie je celkom pravda. Mliečne výrobky, strukoviny a vajcia obsahujú dostatok bielkovín, potrebných pre zdravý vývoj ľudského organizmu. Vegetariáni netrpia vysokým krvným tlakom. I napriek tomu, že konzumujú vajíčka a mlieko. Cholesterol obsiahnutý vo vajíčku je totiž pomerne ľahko stráviteľný.
Vedci sa zaoberajú výskumami vplyvu mäsitej a bezmäsitej stravy na človeka, jeho zdravie (fyzické aj psychické). Štúdie v zahraničí poukazujú na zvýšenú agresivitu ľudí, ktorí pojedajú mäso. Vedci vysvetľujú tento jav prítomnosťou stresového hormónu v tele zvieraťa. Tento vzniká tesne pred zabitím zvieraťa, ktoré prežíva „strach zo smrti“. Ďalším, nemenej zaujímavým, faktom je skoršie dospievanie detí, ktoré preferujú mäsitú stravu. Tým, že organizmus sa vyvíja rýchlejšie (mäso tu pôsobí ako akýsi katalyzátor chemickej reakcie), dochádza k vzniku nádorových chorôb aj u vekovo nižších skupín ľudí. Výskumy dokázali, že mäsitá strava spôsobuje mnohé choroby ako sú cukrovka, dna, rakovina, reumatizmus. Dna je napríklad spôsobená kyselinou
močovou. Kryštáliky kyseliny močovej sa nevylučujú z tela, ale usádzajú sa v kĺboch, svaloch, väzive. Tam spôsobujú neuveriteľné ostré bolesti. Zarážajúce je, že táto choroba sa prejavuje aj u mladých ľudí.
Dnešná výroba a spracovanie mäsa a výrobkov z mäsa je vysoko produktívna. Poľnohospodári sú schopní odchovať za pomerne krátku dobu množstvá zvierat. A spracovatelia majú moderné technológie, ktoré dokážu spracovať kvantá týchto zvierat na milióny rôznych produktov. Ale na úkor čoho resp. koho? Nie je tajomstvom, že rýchly rast zvierat, rýchle naberanie na hmotnosti, vyššia nosivosť sliepok a dojivosť kráv nie je vecou šľachtenia alebo vecou prirodzenou. Zvieratá dostávajú dávky antibiotík, drog a ukľudňujúcich prostriedkov. Tieto sa viažu v ich mäse a dostávajú sa konzumáciou do tela človeka. Človek, takýmto spôsobom navyknutý na určitú hladinu antibiotík, sa stáva imúnny voči ich pôsobeniu. Niektoré používané látky sú jedovaté a ukladajú sa v kostnej dreni človeka. Ďalším poznatkom je nebezpečenstvo vznikajúce pri úprave mäsa. Tepelnou úpravou vznikajú v mäse rakovinotvorné látky metyl-cholantrén a benz-pyrén. Údené mäso obsahuje taktiež rakovinotvornú látku benz-pyrén. Jeho množstvo v 100 gramoch údeného mäsa sa vyrovná 50 vyfajčeným cigaretám.
Je vegetariánstvo zdravé?
Veľa ľudí vymieňa vo svojom jedálnom lístku mäso za ovocie a zeleninu. Je však tento ich spôsob výživy zdravý? „Zvieratá sú moji priatelia a svojich priateľov nejem,“ vysvetľuje spisovateľ Shaw svoj postoj k (ne)jedeniu mäsa. Láska k zvieratám je však len jeden motív, prečo sa ľudia vzdávajú rezňov, steakov a klobások. Veľa ľudí sa k vegetariánstvu dostane z religióznych dôvodov. Aj strach z hormónov, geneticky upravených zvierat či vražedných zvieracích ochorení znižuje u konzumentov chuť na mäso a vedie ich k uprednostňovaniu vegetariánskej stravy.
Nie je však vegetarián ako vegetarián. Pod pojmom vegetariánstvo sa skrýva niekoľko jeho foriem. Zatiaľ čo ovo-lakto-vegetariáni nejedia mäso ani ryby, zato si však doprajú zvieracie produkty ako mlieko, vajcia a mliečne výrobky, lakto-vegetariáni vyškrtli zo svojho jedálneho lístka aj vajíčka; mlieko a výrobky z neho však skonzumujú. Vegáni, veľmi striktná vetva vegetariánov nezjedia nič, čo má čokoľvek spoločné s nejakým zvieraťom. Nielenže vyškrtli zo svojich jedálnych lístkov všetko súvisiace s mäsom, vajciami a mliekom, nejedia ani med, nepoužívajú výrobky z kože ani vlny. Jedlo vegánov pozostáva výlučne z rastlinnej stravy. Tí najortodoxnejší odmietajú dokonca prípravu zelenej stravy varením, dusením a pečením. Od prírody človek nie je stavaný na výlučne rastlinnú stravu. Náš žalúdok aj zuby zodpovedajú „všežravcom“. Z toho automaticky vyplýva, že človeku by mohlo niečo chýbať, ak sa orientuje na stravu príliš jednostranne.
Vegetariánska strava však nemusí viesť nutne, ako sa mnohí domnievajú, k nedostatku niektorej zložky výživy. U ovo-lakto-vegetariánov dodávajú vajcia, mlieko a syry dôležité živiny, minerály a stopové prvky. Vhodnou kombináciou rastlinných a živočíšnych bielkovín možno dosiahnuť ich optimálny prísun do organizmu (napríklad kombináciou ovsených vločiek s jogurtom alebo mliekom). Nebezpečný z tohoto hľadiska je však výlučne vegánsky spôsob stravovania. Môže viesť k nedostatočnému
prísunu minerálov, vitamínov a stopových prvkov do organizmu. Najbohatšími zdrojmi železa, zinku, jódu a selénu ako aj vitamínov B sú totiž mäso a ryby. Kalcium sa zas nachádza vo vysokej koncentrácii v mlieku a v mliečnych výrobkoch. Priťažujúcou okolnosťou takéhoto spôsobu stravovania je, že surové rastlinné produkty, ovocie a zelenina, obsahujú látku „fytát“, ktorý spolu so železom, zinkom a kalciom tvorí nerozpustné komplexy a znemožňuje tak ich príjem do organizmu. Odmietanie tepelného spracovania zelenej potravy môže preto viesť k vážnym zdravotným problémom. Ak patríte k tým, ktorí chcú prestúpiť na „vegetariánsku vieru“ mali by ste vážne uvažovať o suplementácii multivitamínovými preparátmi obsahujúcimi minerálne látky
a stopové prvky. Ich nedostatok sa totiž prejaví zväčša až po niekoľkých rokoch. Nedostatok kalcia a vitamínu D spôsobuje rednutie kostí a je príčinou zlomenín. Nedostatok železa, ktorý sa okrem iného prejavuje únavou a dýchavičnosťou, má veľmi nepriaznivý vplyv na fyzickú výkonnosť človeka.
