Naviac je u jedincov infikovaných HIV neobvykle vysoký výskyt istých nádorových ochorení, napríklad Kaposiho sarkómu, karcinómu jazyka a rekta a non-Hodgkinského B-lymfómu. Rozvoj jedného alebo viacerých takýchto ochorení väčšinou znamená začiatok AIDS. Pneumocystová pneumónia a Kaposiho sarkóm sú dve najčastejšie ochorenia vyskytujúce sa u pacientov s AIDS. U mnohých jedincov trpiacich AIDS dôjde k celkovému chátraniu a vychudnutiu. K smrti dochádza neodvratne v dôsledku neustálych atakov oportúnnych patogénov, alebo neschopnosti organizmu potlačiť malignity. Malé percento jedincov infikovaných HIV prežilo viac ako 10 rokov bez toho, aby došlo k rozvoju AIDS. Mnohí z týchto prežívajúcich nemajú žiadne známky progresie ochorenia.
U týchto jedincov sa možno rozvinie silnejšia imunitná odpoveď na vírus alebo sú infikovaní oslabeným typom vírusu. Riziká
Prvé prípady AIDS boli identifikované v Los Angeles v Kalifornii v roku 1981. Spočiatku bola väčšina prípadov AIDS v Spojených štátoch diagnostikovaná u homosexuálnych mužov, ktorí sa nakazili vírusom primárne pri sexuálnom kontakte a u narkomanov používajúcich intravenózne drogy, ktorí sa infikovali predovšetkým pri spoločnom užívaní kontaminovaných podkožných ihiel. HIV, agens zodpovedný za ochorenie, bol izolovaný v roku 1983 a v roku 1985 boli vyvinuté sérologické testy k detekcii vírusu. HIV je prenášaný predovšetkým krvou, spermiami a ostatnými pohlavnými sekrétmi a materským mliekom. Napriek tomu, že ide o prenosný vírus, nie je nákazlivý a nemôže byť prenesený pri kašli, kýchaní alebo bežnom fyzickom kontakte. Hlavným zdrojom prenosu vo svete, ktorý vedie k 70 percentám všetkých HIV infekcií, je heterosexuálny pohlavný styk. Ostatné sexuálne prenosné choroby, ako kandidóza a vírus herpes simplex, zvyšujú riziko nákazy AIDS pri sexuálnom kontakte pravdepodobne prostredníctvom lézií na genitáliách, ktoré spôsobujú. Vírus môže byť tiež prenesený z matky na dieťa cez placentu alebo materským mliekom. Mnoho jedincov, vrátane vysokého počtu hemofilikov, bolo infikovaných kontaminovanou krvou a krvnými derivátmi pred zavedením screeningových metód na konci osemdesiatych rokov. Vyšetrenie
Pred rokmi bol jediným dostupným spôsobom vyšetrenia protilátok krvný test, vykonaný v ordinácii vášho lekára. Vďaka pokrokom v technológii sú dnes dostupné rôzne typy protilátkových testov. Protilátky môžu byť v súčasnosti testované v krvi, slinách a v moči a krvné testy môžu byť vykonané aj doma. Všetky protilátkové testy sú založené na technikách ELISA a Western blot. Všetky tieto testy vyžadujú rovnaké časové "okno" (do 6 mesiacov).