Popis ochorenia

Spýtajte sa kohokoľvek, čo je to migréna a pravdepodobne vám odpovie. Odpoveď však bude kolísať v závislosti na tom, či opýtaná osoba zažila migrenózny záchvat. Či nás bolesti postihnú doma alebo v práci, je migréna väčšinou ďaleko intenzívnejšia než prostá bolesť hlavy, i keď o tom ostatní ľudia pochybujú. Symptómy kolísajú, sú väčšinou veľkej intenzity a môžu vážne narušovať náš bežný denný život. Približne jedna tretina osôb trpiacich migrénami sa cíti počas záchvatu veľmi ťažko postihnutá. Osobný a ekonomický dopad je nesmierny.
Migrenózne bolesti hlavy sú skutočné a väčšinou nemôžu byť postihnutým kontrolované - snáď okrem vyvarovania sa známym, záchvat vyvolávajúcim potravinám alebo látkam. V Spojených štátoch tieto bolesti postihujú každoročne okolo 25 miliónov ľudí. Celkovo okolo 20 % žien a 11 % mužov v USA zažilo migrenóznu bolesť hlavy. Migrenózna bolesť hlavy je vlastne najbežnejším typom bolesti hlavy cievneho pôvodu - predpokladá sa, že pôvod obtiaží je v rýchlych zmenách veľkosti ciev v mozgu. Uvoľnenie neurotransmitteru sérotonínu pravdepodobne prispieva k ďalšiemu rozvoju bolesti hlavy.

Definícia
Pre typickú migrénu je charakteristická jednostranná, pulzujúca bolesť hlavy, často sprevádzaná pocitom na zvracanie, niekedy so zvracaním; časté sú zrakové príznaky a môže sa objaviť brnenie alebo necitlivosť tváre. Neliečený záchvat väčšinou trvá od 4 do 72 hodín. Niekedy sa bolesť rozširuje do celej hlavy a zhoršuje sa fyzickou aktivitou. Zvýšená citlivosť na svetlo a hluk je bežná, pacient sa môže cítiť chorý a byť bledý. Po záchvate býva obyčajne prítomná takzvaná postdromálna fáza, kedy sa pacient chvíľu cíti vyčerpaný a zmätený. Rozdelenie záchvatov
Podľa klasifikácie the International Headache Society ( 1988 )
1.1. Migréna bez aury
1.2. Migréna s aurou
1.2.1. Migréna s typickou aurou
1.2.2. Migréna s prolongovanou aurou
1.2.3. Familiárna hemiplegická migréna
1.2.4. Bazilárna migréna
1.2.5. Migrenózna aura bez bolesti hlavy
1.2.6. Migréna s aurou s náhlym začiatkom
1.3. Oftalmoplegická migréna
1.4. Retinálna migréna
1.5. Detské periodické syndrómy, ktoré môžu byť predchodcom migrény alebo sú k nej pridružené
1.5.1. Detské benígne paroxyzmálne vertigo
1.6. Komplikácie migrény
1.6.1. Status migrenosus
1.6.2. Migrenózny infarkt
1.7. Migrenózne ochorenie nespĺňajúce vyššie uvedené kritériá

Dva hlavné typy migrenóznej bolesti hlavy

Existujú dva hlavné typy migrenóznej bolesti hlavy.

Väčšinou obidva (ale nie vždy !) zahŕňajú bolesti hlavy, často popisované ako ťažké a "pulzujúce". Sú často doprevádzané pocitom na zvracanie, zvracaním a zvýšenou citlivosťou na svetlo, zvuk a pachy. Prvý typ bol predtým nazývaný "obyčajná migréna", ale v súčasnosti je častejšie nazývaný "migréna bez aury". Táto jednotka zahŕňa asi 85 % migrenóznych bolestí.
Migréna s aurou, predtým nazývaná " klasická migréna ", zahŕňa zostávajúcich 15 % migrenóznych bolestí hlavy. Aura, alebo tiež prodromálna fáza, je príznakom chybnej mozgovej funkcie, najpravdepodobnejšie z dôvodu zmeny mozgového krvného prietoku a predchádza vlastnej bolesti hlavy. Niektoré lieky, ak sú podané počas tejto prodromálnej fázy, môžu bolesti hlavy zabrániť. Aura často zahŕňa zrakové poruchy, ale takisto môžu byť postihnuté iné zmyslové orgány ako sluch a hmat. Pri tomto type migrény niektorí ľudia zažijú syndróm Alenky z ríše divov.

Časti ich tiel nadobúdajú neobvyklé tvary a rozmery, alebo môžu vidieť veci, ktoré reálne nie sú prítomné. Niektorí ľudia veria, že syndróm Alenky z ríše divov má základ vo vlastnej skúsenosti spisovateľa Lewise Carrolla počas klasického migrenózneho záchvatu. Symptómy

Krátke obdobie depresie, podráždenosti, úzkosti, zhoršené nálady a znížená chuť do jedla najdlhšie 24 hodín pred začiatkom bolesti hlavy. Príznaky aury začínajú hodinu alebo menej pred vlastným začiatkom bolestí. Ťažká, pulzujúca bolesť hlavy, niekedy obmedzená len na jednu polovicu hlavy, alebo okolo jedného oka, trvajúca od 4 do 72 hodín
Bolesť hlavy, ktorá sa zhoršuje námahou
Pocit na zvracanie a zvracanie
Zvýšená citlivosť na svetlo a to až do takej miery, že svetlo je pre oči a hlavu bolestivé; stav vyžaduje umiestnenie v tmavej miestnosti
Zvýšená citlivosť na hluk
Slabosť horných alebo dolných končatín, rečové problémy alebo zmätenosť
Značné vyčerpanie, zmätenosť alebo poruchy nálady trvajúce ešte niekoľko dní po odznení bolestí hlavy
Symptómy aury môžu zahŕňať

Poruchy zraku, dokonca i prechodné oslepnutie
Čiastočné výpadky vášho zorného poľa, takzvané skotómy
Záblesky alebo iné svetelné fenomény, takzvané fotopsie alebo zosilnenie svetelného spektra
Dvojité videnie, takzvaná diplopia
Závrat
Pocit, že sa okolo vás točí svet ( vertigo )
Problémy s udržaním rovnováhy a s chôdzou ( ataxia )
Zvýšená citlivosť čuchu ( hyperosmia )
Pocit necitlivosti alebo brnenie v tvári, krku, hlave alebo v končatinách
Možné komplikácie a ich prevencia

Status migrenosus je zriedkavým a závažným typom migrény, ktorý trvá 72 hodín alebo dlhšie.

Bolesti hlavy a pocit na zvracanie sú tak intenzívne, že ľudia s touto komplikáciou musia byť hospitalizovaní. K vyvolaniu status migrenosus môže prispievať užívanie niektorých liekov. Neurológovia píšu, že mnoho ich pacientov, ktorí prekonali status migrenosus, trpelo depresiou a úzkosťou ešte predtým, než nastali bolesti hlavy. Dlhodobé riziko komplikácií u ľudí s migrénou a ťažkými bolesťami hlavy
Cievna mozgová príhoda. Štúdie dokazujú, že migréna alebo ťažké bolesti hlavy sú rizikovým faktorom cievnej mozgovej príhody u žien i mužov, najmä pred 50. rokom života. Emočné poruchy a zhoršenie kvality života.
Úzkosť a depresia často sprevádzajú chronické bolesti hlavy, vrátane tenzných a migrenóznych. Negatívny vplyv bolestí hlavy, najmä migrenóznych, na kvalitu života, na rodinu a dokonca na produktivitu práce je signifikantný a ako závažná komplikácia chronických bolestí hlavy je často podceňovaný. Vplyv bolesti hlavy na tehotnú ženu
Ani migréna, ani tenzná bolesť hlavy neprináša v priebehu tehotenstva ďalšie prídavné riziká pre matku alebo pre plod. V jednej štúdii bolo dokonca popísané zníženie bolestí hlavy, či už tenzných alebo migrenóznych počas 80 % tehotenstiev, väčšinou na konci prvého trimestra. Symptomatika závažných základných ochorení
Bolesť hlavy ukazujúca na závažný základný problém, ako je cerebrovaskulárne ochorenie alebo malígna hypertenzia nie je častá. (Je potrebné opäť zdôrazniť, že bolesť hlavy nie je obvyklým príznakom mozgového nádoru). Ľudia trpiaci chronickými bolesťami hlavy môžu zanedbať závažnejšie ochorenie, keď pripisujú bolesť hlavy svojim bežným problémom. Takíto pacienti by mali okamžite volať lekára v prípade zmeny kvality bolesti alebo pri zmene sprevádzajúcich príznakov. Každý by mal navštíviť lekára pri ktoromkoľvek z týchto príznakov:

Náhle vzniknutá bolesť hlavy, ktorá pretrváva alebo má zvyšujúcu sa intenzitu v priebehu 24 hodín. Náhle vzniknutá, krutá bolesť hlavy predtým nepoznanej intenzity (možné príznaky krvácania alebo ruptúry aneuryzmy). Chronická alebo ťažká bolesť hlavy vzniknutá po päťdesiatom roku života. Bolesti hlavy sprevádzané stratou pamäti, zmätenosťou, stratou stability, zmenou reči alebo videnia, alebo znecitlivením, brnením či stratou sily končatín. Bolesti hlavy po úraze hlavy, zvlášť ak je prítomná ospalosť alebo pocit na zvracanie (možnosť krvácania). Bolesti hlavy sprevádzané teplotou, tuhosťou šije, pocitom na zvracanie a zvracaním (možnosť spinálnej meningitídy). Bolesti hlavy, ktoré sa zvyšujú pri kašli alebo námahe (možnosť opuchu mozgu).

Pulzujúca bolesť okolo oka alebo za ním, prípadne v čele, sprevádzaná začervenením oka a subjektívnym vnemom kruhov alebo svetelných prstencov ( možnosť akútneho glaukómu ). Jednostranná bolesť hlavy na spánku u staršieho človeka; spánková tepna je tuhá a skrútená a nie je možné nahmatať pulz; skalp je na dotyk citlivý (možnosť temporálnej arteritídy, ktorá môže spôsobiť slepotu alebo dokonca cievnu mozgovú príhodu, ak nie je liečená). Náhly začiatok a následne potom pretrvávanie pulzujúcej bolesti okolo oka, šíriacej sa do ucha alebo do krku, neustupujúcej po medikácii ( možnosť krvnej zrazeniny v sínusových žilách mozgu).

Riziká
Jedna veľká štúdia uvádzala, že u migrenikov je riziko cievnej mozgovej príhody 2,7 % pre ženy a 4,6 % pre mužov. Pre ženy bolo najrizikovejšie obdobie medzi 45 a 65 rokmi, pre mužov vek pred 45. rokom života. U oboch pohlaví sa riziko zmenšovalo so stúpajúcim vekom. U migreničiek s aurou sa zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody pri užívaní orálnej antikoncepcie. Riziko tiež zvyšuje fajčenie. Užívanie dekongestív (látok znižujúcich prekrvenie) môže u osôb s migrénami zvýšiť riziko iktu.

Pamätajte si
Upovedomte svojho lekára v prípade týchto problémov:

Bolesti hlavy, ktoré trvajú dlhšie než dva dni
Viac ako tri ataky migrény za mesiac
Pokiaľ varovné signály predchádzajúce záchvatu bolesti hlavy nemiznú pri vlastnej bolesti hlavy
Zreteľná zmena v intenzite bolesti hlavy

Vyšetrenie
Je vhodné vyhľadať lekára v prípade, keď vás bolesti hlavy obťažujú do tej miery, že občas majú vplyv na vaše bežné denné aktivity.

Anamnéza
Priebeh bolesti hlavy, migrenózne symptómy a asymptomatické intervaly medzi záchvatmi naznačujú, že by sa mohlo jednať o migrénu. Naopak, krátka anamnéza bolestí hlavy, sprevádzaná odlišnými príznakmi môže ukazovať na prítomnosť iného závažného ochorenia. Pre správnu diagnózu by mal pacient popísať trvanie a frekvenciu bolesti hlavy, posledné zmeny v jej charaktere, miesto bolesti, typ bolesti (pulzujúca alebo tupý tlak), jej intenzitu a akékoľvek iné pridružené symptómy, ako je pocit na zvracanie a zvracanie. Pacient by sa mal snažiť si spomenúť na záležitosti, ktoré sa môžu k bolesti hlavy vzťahovať: či bolesť hlavy po niečom ustúpi; nedávny úraz hlavy môže napríklad spôsobiť bolesť hlavy postraumatického pôvodu. Pacient by mal ďalej uviesť poslednú medikáciu alebo jej vynechanie. Lekár bude musieť poznať aj celkovú osobnú a rodinnú anamnézu.

Hlavne migrény majú rodinný výskyt.

Fyzikálne vyšetrenie
Aby lekár diagnostikoval chronickú bolesť hlavy, musí vyšetriť hlavu, krk a väčšinou musí vykonať neurologické vyšetrenie, ktoré zahŕňa sériu jednoduchých testov k meraniu sily, reflexov, koordinácie a vnemov. Lekár môže dávať otázky, aby vyšetril krátkodobú pamäť a príbuzné aspekty mentálnych funkcií. Testovanie pri nejasnostiach
Pokiaľ výsledky anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia ukazujú na akúkoľvek potenciálne závažnú komplikáciu, sú prevedené zložitejšie testy. RTG krčnej chrbtice ukáže artritídu alebo spinálne problémy. Počítačová tomografia (CT) alebo vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MRI) sú indikované k vylúčeniu mozgových procesov. Ďalšie testy zahŕňajú EEG (elektroencefalogram), lumbálnu punkciu, ultrazvukové vyšetrenie a mozgovú angiografiu. Tieto testy sú prevedené len v prípade podozrenia na iné základné ochorenie. .

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk