UFO nad Poľskom

O svojich zážitkoch s UFO hovoria čoraz častejšie nielen obyčajní ľudia, ale aj príslušníci armády, vojenského či civilného letectva. Andrzej Kuberacki, dôstojník na dôchodku, slúžil štvrť storočia v bývalej poľskej armáde, v II. zbore vzdušnej obrany krajiny. Pôsobil najmä pri kontrole vzdušného priestoru na letiskách v Pile a Bydgoszczy.

Andrzej Kuberacki hovorí, že piloti sa často sťažovali, že počas letov stretávali objekty, ktoré nebolo možné identifikovať. Neraz im pretínali trasu letu. Piloti tieto objekty vídavali v mrakoch, alebo keď z nich vyletúvali. V tejto oblasti, samozrejme, lietali aj sovietske lietadlá z Kaliningradu, ale nešlo o ne: zakaždým si to vzdušná kontrola overila. Najmä po roku 1982 sovieti zriedka robili neplánované prelety.

,,Neidentifikované objekty vstupujúce do letových trás vídavali piloti aj pri lete do Gdanska, na Oksywe. Tieto objekty priletúvali z Gdanského zálivu, ale nie spoza pása pohraničných vôd, lebo by boli zamerané oveľa skôr. Premiestňovali sa kamsi na juh. Iná trasa UFO viedla z okolia Štetína, od mora na juh, na Stargard Štetínsky a Pilu," vysvetľuje A. Kuberacki. Stalo sa dokonca, že na letisku v Pile museli prerušiť prevádzku, lebo im tam cez štartovací pás ,,ustavične čosi preletúvalo". To znamená, že ,,nie preletelo", ale ,,hore dole ,,preletúvalo". Vec bola komplikovaná, lebo služba na rádiolokačnej stanici nič nenamerala, ale všetci pozorovatelia hlásili, že na vlastné oči vidia akýsi objekt. Ten zrazu zostal visieť na konci štartovej dráhy, potom zmizol a objavil sa znova. A. Kuberacki hovorí, že k takejto situácii došlo niekoľkokrát. Oblasť, v ktorej slúžil, sa rozprestierala na severe krajiny a vrátane dvanásťkilometrového pásu pobrežných vôd Baltického mora bola silne strážená. Vedenie vtedajšej Varšavskej zmluvy očakávalo útok vojsk NATO najmä zo severu.

Preto sa terén patriaci pod kontrolu II. zboru len tak hmýril odpočúvacími stanicami, vzdialenými od seba 40 až 80 kilometrov. Bolo tam aj najviac letísk a leteckých síl krajiny. Okrem vojenských lietadiel tam boli aj lietadlá severnej skupiny vojsk Sovietskej armády. Kuberacki hovorí: ,,Oblasťou, ktorá bola pod naším dozorom, viedli početné trasy vojenských lietadiel. Sovietske stroje sa premiestňovali od východu z Kaliningradu a od západu z oblasti vtedajšej NDR. Okrem toho tadiaľ viedli vzdušné koridory civilného letectva rôznych aeroliniek, lietadlá požiarnej služby, lietadlá kontrolujúce plynovod a iné. Vo vzduchu bolo veľmi tesne a dozor musel byť dôkladný. Nielen z dôvodu prípadného útoku NATO. Ale z času na čas zariadenia ukazovali objekty, ktoré mali taký kurz, že to nemohli byť lietadlá. Boli to neidentifikované lietajúce objekty." Dôstojník na dôchodku hovorí, že neraz k nim telefonovali zo susedných kontrolných staníc a oznamovali, že vidia akýsi objekt. V návale práce sa takými signálmi len málokedy zaoberali hlbšie. Jednoducho vedeli, že v udanej oblasti sa žiadne lietadlo nemohlo nachádzať, lebo merania ukazovali, že nevyštartovalo zo žiadneho známeho letiska. Ak sa objekt predtým neobjavil na radaroch, nebol lietadlom protivníka. Ak nesmeroval v kolíznom kurze k akémusi plánovanému lietadlu, lepšie bolo nechať ho tak. ,,Ak sme s takou záležitosťou čosi urobili," vysvetľuje Andrzej Kuberacki, ,,bolo treba vysvetľovať celý deň. My sme však boli unavení, mali sme dosť problémov aj s plánovanými preletmi. Preto neidentifikované lietajúce objekty celkom zámerne nebudili pozornosť obsluhy stanice."

Skúsenosti bývalého dôstojníka Kuberackého s neidentifikovanými lietajúcimi objektmi sa však neobmedzujú len na ich sledovanie na obrazovkách radarov či počúvanie správ svedkov. V roku 1982, keď sa spolu so švagrom (takisto vojakom z povolania) vybral na ryby, okolo pol desiatej hodiny večer sa priamo pred nimi objavil na nebi veľký objekt. Jeho predná časť bola v lúčoch zapadajúceho slnka oranžovočervená. Bol veľký prinajmenšom ako dopravné lietadlo. Kuberacki však rýchlo zistil, že nejde o lietadlo. Obrátil sa na švagra s otázkou, či to náhodou nemôže byť raketa. Keďže švagor mal veľké skúsenosti s raketami, rozhodne to poprel. V rovnakom čase boli na rybách neďaleko Chmielnik aj kolegovia A. Kuberackého. Jeden z nich, ktorý sa dobre vyznal vo všetkých anomáliách na nebi, lebo lietal ako meteorologický prieskumník, postrehol tri neznáme objekty, ktoré sa zrazu objavili na nebi. Neskôr povedal, že nemal ani tušenia, čo videl.

Keď sa Kuberacki vrátil na pracovisko, zistil, že službukonajúci mal v inkriminovanom čase početné telefonáty o pozorovaní akýchsi objektov. Volali aj Rusi, ktorí v tom čase mali polygón v okolí Toruňa, a pýtali sa, čo za objekt sa im objavil na obrazovkách. V tlači sa neskôr objavila správa, že išlo o meteorit. Meteory však padajú v určitom uhle, ale to, čo videl Kuberacki a jeho kolegovia, ako aj ďalšie osoby, sa pohybovalo vzhľadom na zemský povrch vodorovne. Andrzej Kuberacki je presvedčený, že neidentifikované objekty, s ktorými mal do činenia, nie sú výtvorom technológie, s akou denne prichádzal do styku: ,,Nie sú to lietadlá či stíhačky, nie sú to produkty pozemskej techniky".