Keď účinok marihuany odoznie, obvykle po niekoľkých hodinách, užívateľ sa može stať veľmi ospalým.
Rodičia by si mali všímať zmeny v chovaní dieťaťa, hoci u dospievajúceho to niekedy môže byť ťažké. Abstinenčné príznaky, depresiu, únavu, zanedbávanie zovňajšku, nepriateľstvo a zhoršujúce sa vzťahy s členmi rodiny a priateľmi, to všetko by rodičia mali hľadať. Navyše sa môžu objaviť zmeny školského prospechu, zvýšená absencia v škole a záškoláctvo, strata záujmu o šport a o iné obľúbené činnosti. Zmeny návykov v jedení a spaní môžu tiež súvisieť s užívaním drogy. Tieto príznaky môžu však znamenať aj iný problém ako sú drogy.
Navyše by si rodičia mali všímať:

vecí, ktoré s drogami súvisia, vrátane fajok a papieru na šúľanie cigariet
zápachu na šatách a v izbe
používanie voňaviek a iných dezodorantov
užívanie kvapiek do očí
odev, plagáty, bižutériu atď. podporujúcu užívanie drog

Užívanie drogy deťmi a mladými ľuďmi môže mať mnoho dôvodov. Zvedavosť a túžba zapadnúť do sociálnej skupiny sú hlavné príčiny. Je isté, že mládež, ktorá už skúsila fajčiť cigarety a ochutnala alkohol je vo vysokom riziku vyskúšania marihuany. Výskum ukazuje, že užívanie alkoholu a drog u členov rodiny zohráva dôležitú úlohu pri tom, či deti začnú s drogami experimentovať. Rodičia, starí rodičia a starší súrodenci sú vzormi, ktoré deti napodobňujú. Niektorí mladí ľudia užívajúci drogy, nevychádzajú dobre so svojimi rodičmi. Ďalší podľahnú nátlaku skupiny rovesníkov (ich priatelia užívajú drogy a nútia ich, aby aj oni začali).
Deti, ktoré s drogou experimentujú, sa môžu stať závislé, a to je hlavný dôvod pre užívanie drogy. Niekedy užívajú drogu preto, aby lepšie zvládli úzkosť, hnev, depresiu, nudu atď.
Deti, ktoré sú fyzicky aj sexuálne zneužívané (chlapci aj dievčatá) sú vo vyššom riziku užívania marihuany a iných drog. Tieto deti môžu začať užívať marihuanu a ďalšie drogy veľmi skoro.

Veľmi málo študentov začne užívať ďalšie drogy, ak nezačnú s marihuanou. Odhaduje sa, že riziko užívania kokaínu je viac než 104 krát vyššie u tých, ktorí začali s marihuanou ako u tých, ktorí ju nikdy neokúsili. Hoci nejestvujú presnejšie prieskumy o faktoroch, ktoré vedú od užívania marihuany k ďalším drogám, je nutné vziať do úvahy narastajúce dôkazy poukazujúce na skutočnosť, že ide o kombináciu biologických, sociálnych a psychologických faktorov.
Marihuana ovplyvňuje mozog podobným spôsobom ako iné drogy. V zriedkavých prípadoch, najmä ak užívateľ požil vysokú dávku drogy, sa môžu objaviť psychotické príznaky a je nutné privolať rýchlu lekársku pomoc.
U niektorých neskúsených užívateľov sa môže objaviť akútna úzkosť alebo paranoidné myšlienky. Stáva sa to najmä pri užití vysokých dávok THC. Keď je marihuana pomiešaná s inými drogami, môže vzniknúť neočakávaná reakcia.

Ďalšie fakty:
Marihuana môže prispieť k včasnému vzniku rakoviny na niektorých miestach hlavy a krku. Deti, ktoré sa narodili matkám fajčiacim marihuanu, sa narodili kratšie, mali nižšiu hmotnosť a menší obvod hlavičky. U menších detí vznikajú častejšie zdravotné problémy. Niektorí vedci našli účinky, ktoré sa podobali fetálnemu alkoholovému syndrómu (FAS).
Ak matky fajčili marihuanu počas tehotenstva, u detí sa môžu objaviť problémy s koncentráciou. Počas dojčenia sa THC sa dostáva do materského mlieka. Koncentrácia THC v mlieku je vyššia ako v krvi matky. Ak matka fajčí marihuanu počas dojčenia, môže dôjsť k poškodeniu motorického vývoja u dieťaťa.
Fajčenie marihuany zapríčiňuje niektoré zmeny v mozgu, ktoré sa podobajú zmenám spôsobeným kokaínom, heroínom a alkoholom. Je dosť pravdepodobné, že marihuana zabíja mozgové bunky.

Pri laboratórnych pokusoch vedci zistili, že ak podávali mladým krysám vysoké dávky THC, došlo u nich k strate mozgových buniek. Podobné zmeny je možné pozorovať pri starnutí. V 11 - 12 mesiacoch veku (čo je asi v polovici ich vekového rozpätia) vykazovali mozgy mladých krýs zmeny ako v starobe. Zatiaľ nie je známe, či sa tieto zmeny môžu objaviť aj u ľudí.
Marihuana ovplyvňuje krátkodobú pamäť, a preto môžu mať užívatelia problémy so zvládaním komplikovanejších úloh. Pri užívaní silnejších druhov marihuany môže byť aj vykonávanie jednoduchých úloh problematické. Pravidelné užívanie marihuany, hovoria niektorí, môže viesť k chronickej úzkosti, poruchám osobnosti a depresii. U niektorých dlhodobých užívateľov marihuany sa objavuje strata motivácie (amotivačný syndróm). Nezaujímajú sa o to, čo sa okolo nich deje, nemajú záujem pravidelne pracovať, pociťujú únavu a nemajú záujem o svoj zovňajšok. Podávajú slabý výkon v škole aj v práci.
Veľa sa diskutuje o lekárskom využití marihuany. Dôležité je rozlíšiť "celú" marihuanu a čisté THC, prípadne ďalšie špecifické chemikálie odvodené od kanabisu. "Celá" marihuana obsahuje stovky chemikálií a niektoré z nich jasne poškodzujú zdravie.
Nejesvuje zázračný spôsob, ako zabrániť užívaniu drog u mladistvých. Rodičia by sa mali aktívne angažovať v živote detí, rozprávať sa s nimi o nebezpečenstve užívania marihuany a iných drog a aktívne sa zaujímať o ich život. Aj keď sú deti na strednej škole mali by sa zaujímať o ich prácu v škole a tiež o to, ako trávia voľný čas so svojimi priateľmi. Vhodná rodičovská kontrola napomáha znižovaniu užívania drog aj u tých adolescentov, ktorí sú náchylní užívať marihuanu napr. majú sklon k rebelantstvu, nedokážu kontrolovať svoje emócie a pociťujú vnútorný nepokoj.