18. apríl 1954

Real sa stal majstrom Španielska. Alfredo di Stefano získal okamžite vo svojej prvej sezóne v Madride korunu pre najlepšieho strelca. Sieť súperových brankárov rozvlnil 29-krát.

4. január 1955

Po rozhodnutí vedenia klubu sa názov štadióna Realu zmenil z Chamartín na Santiago Bernabeu.

1. júl 1955

Santiago Bernabeu dosadil do vedenia klubu dve kľúčové osobnosti. Manažérom sa stal Antonio Calderón a neskorším viceprezidentom sa stal Raimundo Saporta. Jeho obrovské vedomosti a skúsenosti boli kľúčové v ďalšom vývoji Realu Madrid.

8. september 1955

Real Madrid sa prvýkrát zúčastnil európskeho pohára. Táto súťaž sa rozbehla hlavne vďaka zanieteniu a neustálym apelom Santiaga Bernabeu.

13. jún 1956

Real Madrid sa stal víťazom prvého európskeho pohára. Vo finále zvíťazil 4:3 nad mužstvom francúzskeho Stade Rennes, ktorého dres obliekali aj hviezdy vtedajšieho obdobia ako Kopa, Fontaine, Piantoni či Vincent.

11. apríl 1957

V mimoriadne dôležitom zápase histórie madridského futbalu zažil štadión Santiaga Bernabeu obrovský nával ľudí. Na porážku slávneho Manchestru United sa prišlo pozrieť vyše 100 000 fanúšikov.

25. apríl 1957

Kapitán Manchestru United Byrne povedal: „Dnes večer bude na Old Trafforde peklo. Neexistuje žiadna sila, ktorá by zabránila vyradeniu Realu Madrid!“ O pár hodín neskôr však bolo všetko inak a Manchester bol po góle Koopanda Riala umlčaný. Real si vydláždil cestu do druhého finále PEM v rade. Semifinále s Manchestrom vošlo do histórie ako jedno z najkvalitnejších a najnapínavejších vôbec.

30. máj 1957

Štadión Santiaga Bernabeu je opäť vo vare. Hráči Realu Madrid obhájili triumf v Pohári európskych majstrov, keď vo finále zdolali Fiorentinu. Keď po zápase zdvihol Miguel Muňozraises nad hlavu cennú trofej, nejednému fanúšikovi sa na tvári objavili slzy šťastia. Real Madrid bol jasným kráľom Európy!

28. máj 1958

Tretie finále európskeho pohára sa konalo v Bruseli a súperom Realu bolo Miláno, ktoré si kvalitným výkonom vynútilo predĺženie. Nakoniec sa však po góloch Di Stefana, Riala a Genta tešil z víťazstva 3:2 Biely balet.

11. august 1958

Po náročných rokovaniach prišiel do tímu Ferenc Puskás. Po ukončení kariéry Miguela Muňoza prišlo toto posilnenie tímu veľmi vhod. Maďarský reprezentant bol v tom období doslova megahviezdou.

3. jún 1959

Vitrínu Realu Madrid doplnila štvrtá trofej za zisk európskeho pohára. Finálovým súperom španielskeho klubu bol francúzsky Stade Rennes. O víťazstvo 2:0 sa gólmi pričinili Di Stefano a Mateos.

15. máj 1960

V Madride zavládlo futbalové šialenstvo. Real totiž dominoval i v piatom finále európskeho pohára! Tentoraz doslova rozprášil nemecký Eintracht Frankfurt 7:3! Toto finále je označované ako jedno z najlepších v histórii súťaže.

9. november 1960

Po piatich víťazstvách v PEM prišlo nešťastné vyradenie. Nad sily Realu bola Barcelona, ktorej víťazstvo sa však označuje za viac ako kontroverzné. V odvetnom zápase totiž anglický rozhodca Leafe neuznal štyri góly Realu a navyše vraj neodpískal čistú jedenástku v prospech bielych.

12. marec 1961

Real Madrid opäť oslavoval na svojom štadióne Santiaga Bernabeu. Dosiahol totiž niekoľko historických rekordov. Z 30 zápasov ligy zvíťazil 24-krát a titul si zabezpečil s päťtýždňovým predstihom. Najlepším strelcom súťaže sa stal Ferenc Puskás, ktorý mal na svojom konte 27 presných zásahov. Týmto titulom získal Real do svojho vlastníctva tzv. Ligový pohár.

2. máj 1962

Aké sklamanie! Real podľahol vo finále európskeho pohára portugalskej Benfice, keď stáli na strane súpera azda všetci svätí. Madridskí hráči museli uraziť futbalovú šťastenu, pretože počas celých 90 minút mali veľkú smolu. Prehrali 3:5 keď všetky ich góly strelil Puskás. Viedli 2:0 i 3:2, ale ani to nestačilo. Posledné dva góly stretnutia strelil v 65. a 68. minúte legendárny Eusébio.

26. septembra 1962

Real vypadol už v otváracom súboji európskeho pohára. Najprv doma remizoval s Anderlechtom 3:3 aby na pôde belgického šampióna prehral 0:1! Neuveriteľné – Real skončil v prvom kole!

13. máj 1963

Real zvíťazil vo finále domáceho pohára 2:1 nad Sevillou.

18. máj 1963

Otvorený bol veľký športový komplex (Ciudad Deportiva), ktorý mal hráčov Bieleho baletu pripraviť na podávanie mimoriadne kvalitných výkonov. Real sa začal viac venovať mládeži.

10. august 1963

Protivládna gerila F.A.L.N. vo Venezuele uniesla Alfreda di Stefana. Týmto krokom chcela na seba upútať pozornosť. Správa sa dostala azda ku každému človeku na svete. Di Stefano bol nakoniec prepustený. Bol vystrašený a v šoku – inak sa mu našťastie nič nestalo.

18. apríl 1965

Madrid zvíťazil v domácej lige piatykrát v rade. Do tímu počas sezóny prišli hráči (hipíci) ako Grosso, Pirri, Sanchís, De Felipe či Morollón...

11. máj 1966

Hipíci ovládli Európu. Nádherný tím, ktorý bol zmesou mladých a skúsených hráčov zvíťazil vo finále PEM nad Partizánom Belehrad a Realu prinavrátil stratenú slávu. Na chvíľu sa v Európe hovorilo iba o Beatles a Reale Madrid.

7. jún 1967

Madridský klub, fanúšikovia i všetci futbaloví nadšenci sa stretli aby si uctili veľkú osobnosť svetového futbalu – Alfreda di Stefana, ktorý sa rozhodol ukončiť kariéru. Jeho meno ostane s Realom spojené navždy. Posledné tri roky (1964-67) však di Stefano odohral v Espaňole Barcelona.

19. máj 1971

Zápas medzi Realom a Chelsea bol posledným pre Paca Genta, ktorý ním uzavrel svoju úspechmi nabitú 18 rokov dlhú kariéru.

14. december 1972

V Madride sa konali oslavy 25. výročia otvorenia štadióna Santiaga Bernabeu. Ocenený bol Paco Gento, prezývaný „Silný severný vietor“. S azda najrýchlejším krídelníkom na svete si prišlo v zápase zahrať množstvo svetových futbalových hviezd.

24. jún 1974

Real Madrid v domácom pohári jasne prevýšil Barcelonu, nad ktorou zvíťazil 4:0. A to boli pred zápasom favoritmi Katalánci. Na trénerskej lavičke Realu došlo k zmene – odchádzajúceho Miguela Muňoza nahradil Luis Molowny. Muňoz poskytoval kráľovskému klubu svoje služby vyše 25 rokov bez prerušenia!

3. september 1975

Ďalšia veľká hviezda španielskeho futbalu zanechala svoju kariéru – Amancio Amaro prezývaný „Kúzelník“. V rozlúčkovom zápase hranom na Amarovu počesť vyhral Real nad Peňarolom 2:0. Amansio Amaro bol často označovaný ako 3G – grande, geniálny a navyše bol z Galície.

17. marec 1977

Uskutočnilo sa podujatie na pripomenutie si 75. výročia založenia Realu Madrid. V celom španielskom hlavnom meste vypukli mohutné oslavy.

29. apríl 1978

Real Madrid kúpil nemeckého hráča Ulricha Stielikeho, o pár dní neskôr aj hráča Juanita. Boli to dvaja odlišní hráči, s úplne odlišnou koncepciou futbalu. A možno aj preto sa stali obrovskými idolmi fanúšikov Realu.

2. jún 1978

Čierny deň svetového futbalu – zomrel Santiago Bernabeu, ktorý bol posledných 35 rokov prezidentom Realu Madrid. Počas celého svojho života pôsobil v absolútnej blízkosti klubu. S Bernabeuom odišiel aj riadny kus histórie kráľovského madridského klubu.

31. september 1978

Prezidentom klubu sa stal Luis de Carlos. S jeho príchodom sa začala akási prechodná fáza Realu Madrid.

31. august 1979

Uskutočnil sa prvý ročník turnaja o Pohár Santiaga Bernabeu, na ktorom sa zúčastnili štyri najväčšie tímy futbalovej Európy – Real Madrid, Ajax Amsterdam, Bayern Mníchov a AC Miláno!