6. marec 1902

Skupina fanúšikov oficiálne založila „Madrid Foot Ball Club“. V prvom vedení tímu figurovali:

Prezident – Juan Padrós Rubio
Viceprezident - Enrique Varela
Sekretár - Manuel Mendía
Pokladník - José de Gorostizaga
Ostatní členovia – Antonio S. Neyra, Mario Giralt, Carlos Mertens.

Pôvodný klub (nelegalizovaný) začal fungovať už o dva roky skôr. Na jeho čele bol vtedy Juan Palacios. Dresy tohto madridského klubu pozostávali z bielych trenírok, bielych tričiek s fialovým prúžkom a modrých štulpní.

9. marec 1902

Madrid odohral svoj prvý zápas medzi dvoma tímami, ktoré patrili klubu. Na oboch stranách nastúpili títo hráči:
Modrí: Meléndez, J. Padrós, Spottorno, Gorostizaga, Mendía, Páramo, Neyra, A. Giralt, F. Palacios, Martens a Rodero.
Červení: J. Giralt, Meléndez, Molera, Salvador, Valcárcel, Spottorno, Stampher, J. Palacios, Varela, Celada a Bueno.

Skóre nebolo dôležité, no modrí zvíťazili v pomere 1:0. Zápas sa odohral na ihrisku ležiacom na Plaza de Toros. Prvé priestory klubu boli v zadnej miestnosti obchodu „Al Capricho“, ktorý bol vlastníctvom bratov Padrósovcov.

22. marec 1902

Denník „Heraldo del Sport“ publikoval návod, ako hrať dobrý futbal. Jeho autorom bol Angličan Arthur Johnson, ktorý sa stal prvým trénerom madridského klubu. Johnson bol prvým pionierom, ktorý sa pokúsil zaviesť systém do anarchického futbalu vtedajších čias.

15. apríl 1902

Madridský klub dal na papier všetky svoje oficiálne vnútorné pravidlá, ktoré sa chystal v budúcnosti dodržiavať. Niekoľko dní pred týmto dňom šli zástupcovia vedenia klubu za primátorom Madridu. Navrhli mu organizáciu futbalového turnaja, ktorým by sa oslávilo korunovanie kráľa Alfonsa XIII. Z podujatia nakoniec vznikol 1. ročník Kráľovského pohára.

13. máj 1902

Majstrovstvá Španielska sa začali prvým veľkým derby medzi Barcelonou a Madridom. Katalánci s viacerými legionármi v zostave zvíťazili 3:1. Madrid zvíťazil aspoň v zápase „O cenu útechy“ nad Espaňolom Barcelona a získal svoju úplne prvú trofej s názvom Copa de la Gran Peňa.

8. apríl 1903

Madrid prehral vo finále druhých Majstrovstiev Španielska, tentoraz 2:3 s Athleticom Bilbao. Po zápase šiel kapitán Madridu J. Giralt za kapitánom Athletica Astorquiom a navrhol mu odvetu, ktorá sa mala konať už na druhý deň.

január 1904

Madridský klub sa spojil s tímami Moderno, Amicale (za tento klub hrali aj Francúzi) a Moncloa. Carlos Padrós sa vzdal najvyššej funkcie v Madridskej asociácii futbalových klubov a od svojho brata Juana prevzal vedenie madridského tímu.

16. apríl 1905

Madrid prvýkrát zvíťazil v španielskom pohári. Po asistencii Pedra Paragesa strelil rozhodujúci gól Prast a tím z hlavného mesta zvíťazil nad Athleticom Bilbao 1:0.

23. október 1905

Carlos Padrós pripravil pre svojich hráčov pri príležitosti návštevy francúzskeho prezidenta Loubeta prvý medzinárodný zápas. Madrid sa rozišiel s parížskym tímom Gallia Sport nerozhodne 1:1.

10. apríl 1906

Madrid zvíťazil nad baskickým Athleticom Bilbao 4:1 a mohol sa tešiť z druhej trofeje v domácich pohárových majstrovstvách. Deň predtým zvíťazil Madrid 3:0 nad tímom Huelva Recreation Club.

30. marec 1907

Madridu sa podarilo zvíťaziť v Španielskom pohári aj do tretice, klub z hlavného mesta tentoraz zdolal tím Vizcaya. Strelcom rozhodujúceho gólu bol opäť Prast. Do vitríny putoval prvý pohár, ktorý bol určený pre mužstvo s troma titulmi v sérii.

13. apríl 1908

Madrid získal už štvrtý titul v pohári za sebou – tentoraz zvíťazil 2:1 nad tímom Sporting de Vigo. Ešte v tom istom roku bol Adolfo Meléndez zvolený za nového prezidenta klubu. Carlos Padrós sa stal doživotným čestným prezidentom.

31. október 1912

Madrid absolvoval svoju premiéru na novom štadióne v časti O´Donnell. Majiteľ pozemku Laureano García Comiso prenajímal svoj majetok klubu za 1000 pesiet mesačne. Za klub začal v tomto období hrať mladý talentovaný útočník Santiago Bernabéu.

30. október 1916

Po niekoľkých rokoch slabých výkonov sa Madrid konečne prebojoval do finále domácich pohárových majstrovstiev. V zápase však podľahol Athleticu Bilbao 0:4! Tesne predtým Madrid zvíťazil v regionálnych majstrovstvách a získal prvý titul od roku 1913. Adolfo Meléndez sa stal čestným prezidentom klubu.

15. máj 1917

Madridský tím získal ďalší domáci pohárový titul – vo finále zdolal po vzrušujúcich finálových zápasoch klub Arenas de Guecho. O úspech sa pričinili hráči ako Teus, Erice, Eulogio, Aranguren, Ricardo Alvarez, Antonio de Miguel, El Científico, Sansineca, bratia Petitovci, Castell, Bernabéu a Sotero Aranguren.

29. jún 1920

Tento deň je azda najvýznamnejším v celej histórii súčasného „Bieleho baletu.“ Španielsky kráľ udelil madridskému klubu titul „Kráľovský“ (Real). Od tejto doby hovoríme o Reale Madrid.

13. december 1920

Začal sa prvý seriózny zahraničný zájazd hráčov Realu – naplánovaný bol výlet do Portugalska. Hráči sa naučili bojové chorály fanúšikov tamojších tímov Benfica a Porto. Krátko na to cestovali do Talianska, kde odohrali priateľské zápasy s Turínom, Livornom, Bolognou a Janovom a získali prvé medzinárodné skúsenosti.

19. apríl 1923

Otvorený bol ďalší štadión Realu – na Ciudad Linealis. V otváracom zápase zvíťazili domáci nad tímom Irún 2:0, keď oba góly strelil José María Ubeda. Atletico Madrid si v tom istom čase stavalo nový stánok Metropolitano. Z Madridu sa stalo najfutbalovejšie mesto Španielska.

17. máj 1924

Real začal hrávať opäť na novom štadióne – tento sa nachádzal v štvrti Chamartín. Hlavným architektom diela bol José María Castell. Slávnostný výkop otváracieho zápasu medzi Realom a anglickým majstrom Newcastleom mala Jeho kráľovská výsosť D. Gonzalo.

27. august 1926

Hráči Realu podnikli futbalový výlet do Anglicka, Dánska a Francúzska, kde sa napriek prehrám veľa naučili. Po návrate domov si zmenili dresy, pretože chceli opakovať anglickú módu, ktorá kázala čierne trenírky a prúžkované tričko. Hráči začali trénovať akýsi prvotný ofsajd systém a zahrávanie penált. Barcelona nenacvičovala nič, no napriek tomu bola v sezóne 1926/27 silnejšia – Real z majstrovskej súťaže vyprevadila v semifinále.

9. júl 1927

Pod vedením Santiaga Bernabeu sa začal úspešný výlet okolo Ameriky. V 16 zápasoch Real deväťkrát zvíťazil, štyrikrát prehral a trikrát remizoval. V jeho prospech hovorilo aj vysoko aktívne skóre 44:22. Najdôležitejšie na tejto akcii bolo to, že Real začal byť obdivovaný na novom kontinente.