referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Justína
Streda, 14. apríla 2021
Ajax Amsterdam
Dátum pridania: 08.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Keco
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 650
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 27.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 46m 20s
Pomalé čítanie: 69m 30s
 
1915 - 1949: Éra Jacka Reynoldsa

V roku 1918 sa skončila prvá svetová vojna a Ajaxu sa v holandskej lige začalo dariť. Obsadil v nej prvé miesto a získal titul! Druhý rovnaký úspech nasledoval hneď o rok neskôr, keď amsterdamský klub dokázal prejsť celou súťažou bez jedinej prehry. Za tieto výsledky bol najviac zodpovedný nástupca Johna Kirwana na poste trénera – Angličan Jack Reynolds. Ten bol s Ajaxom nakoniec spojený celých 25 rokov, počas ktorých si na tri roky odskočil do konkurenčného Blauw-Wit (modro-biely) Amsterdam a na päť rokov do nemeckého tímu POW (počas II. SV).

Pred érou Jacka Reynoldsa bol Ajax obyčajným priemerným holandským klubom. No po tejto ére boli červeno-bieli uznávanou veličinou holandského futbalu. Na svojom konte mali osem národných titulov a dokonca aj prvý Holandský pohár! Reynolds vychoval svojim prísnym učiteľským spôsobom veľkú hviezdu – Rinusa Michelsa, ktorý začal s futbalom v prvom roku po 2. Svetovej vojne. Rinus sa nakoniec vypracoval na veľkú osobnosť svetového futbalu a o 20 rokov neskôr (1965) už pracoval ako šéftréner Ajaxu. Výraznou mierou sa pričinil o úspechy tímu z hlavného mesta Holandska, ktoré prišli v 70-tych rokoch minulého storočia.

Reynolds svojou dokonale premyslenou filozofiou predbehol dobu, v ktorej žil a z Ajaxu spravil ozajstný profesionálny klub. Hra tímu bola zameraná na neprestajné atakovanie, dobrú techniku a rýchlosť – ako jeden z mála svetových klubov dokázal holandský šampión dokonale využívať i hru v krídelných priestoroch. Jack Reynolds dal futbalovému Ajaxu typické prvky, s ktorými sa jeho hra spájala ešte dlho po smrti tejto veľkej osobnosti, ktorá prišla v roku 1962. Štadión De Meer, na ktorom Ajax hrával od roku 1934 (bol 2km vzdialený od bývalého Middenwegu) bol v roku 1965 premenovaný na Štadión Jacka Reynoldsa.

Veľkým, či skôr významným dňom Ajaxu a celej Reynoldsovej éry bol 9. október 1922, kedy sa odohral prvý zápas medzi neskoršími veľkými rivalmi – Ajax vyhral na ihrisku Feyenoordu Rotterdam v pomere 3:2. Po zápase však začali obrovské protesty domácich hráčov, ktorí vehementne tvrdili, že tretí gól Ajaxu vôbec nepadol, lopta vraj vôbec neprešla za bránkovú čiaru. Celý problém musela uzavrieť Holandská futbalová asociácia, ktorá víťazný gól zrušila a za konečný výsledok zápasu stanovila 2:2! Ajax protestoval ešte niekoľko mesiacov, no ničoho sa už nedovolal. Malou útechou preň mohla byť azda výhra v druhom zápase týchto rivalov, v ktorom nad Feyenoordom zvíťazil 2:0. Na sporný moment z 9. októbra 1922 sa však nikdy nezabudlo...

Azda najslávnejším hráčom predvojnového Ajaxu bol Wim Anderiesen starší – stredopoliar, ktorý pôsobil v období medzi rokmi 1925 a 1940 a za Holandsko odohral až 46 zápasov, čo bol predvojnový rekord! Ajax sa aj vďaka nemu dostal do povedomia fanúšikov v celej Európe a čoraz častejšie sa dostával do konfrontácie s európskymi veľkoklubmi. Raz sa stretol aj s velikánom vtedajšieho obdobia – Rapidom Viedeň, ktorému podľahol neuveriteľne vysoko 2:16! Táto prehra je doteraz najväčšou čiernou škvrnou histórie Ajaxu.

Počas 2. Svetovej vojny hral vo farbách Ajaxu aj americký hráč Eddy Hamel. Klub si v tomto období vytvoril reputáciu židovského tímu, ktorá bola viac rozpísaná v knihe „Ajax, De Joden, Nederland.“ Jej autorom bol Simon Kuper. Až doposiaľ sa o tomto tíme hovorí ako o židovskom.

Vedenie súčasného Ajaxu tvrdo bojuje proti takýmto prívlastkom, no veľa toho asi nenarobí. Ako povedal prezident klubu John C. Jaakke (10.1.2005): Ajax často prezentujú ako židovský klub a aj niektorí naši priaznivci sa často nazývajú "Židia". Ajax sa však rozhodol zbaviť tohto imidžu a urobí všetko, čo bude nevyhnutné, aby tento cieľ dosiahol. Paradoxná situácia, že máme imidž židovského klubu a mnoho Židov sa napriek tomu obáva navštíviť naše zápasy, musí skončiť. Nebudeme však proti tomu bojovať verejnou kampaňou, skôr zintenzívnime dialóg s našimi priaznivcami."

Hovorca Ajaxu nevidí počiatok tohto problému v období 2. Svetovej vojny: "Môže to byť tým, že v 60. rokoch v klube pôsobilo niekoľko hráčov židovského pôvodu."

Na domácich zápasoch Ajaxu možno vidieť fanúšikov s izraelskou vlajkou a transparenty s Dávidovou šesťcípou hviezdou. Na druhej strane priaznivci konkurenčných tímov na fanúšikov Ajaxu pokrikujú antisemitské heslá, ako napríklad "Hamas, Hamas, Židia do plynu".

1950 – 1965: Profesionalizmus a európske zápasy

Počas leta 1950 oslavoval Ajax svoje 50. výročie. Stalo sa však čosi prekvapivé – Cor van der Hart z tímu odišiel a zamieril do Olympique Lille, ktoré mu bolo ochotné platiť! V Holandsku to nevedeli pochopiť, no vo Francúzsku dostávali hráči mzdu už od roku 1937. Krátko na to odišiel aj kapitán amsterdamského tímu Joop Stoffelen, ktorý prestúpil do tímu Racing Paris. O pár mesiacov na to hrali už všetci hráči holandskej reprezentácie mimo svojej rodnej krajiny – a samozrejme, za peniaze.

Národná futbalová asociácia v Holandsku sa stala kráľovskou a pred svoje pomenovanie prijala prívlastok „Koninklijk“. Od tej doby už teda nebolo NVB ale KNVB. Vedenie asociácie pochopilo, že nutne potrebuje spraviť niečo pre udržanie hráčov. Ale platenie? Za zápasy hrané v nedeľu popoludní? To nie, to bolo pre vtedajšie Holandsko čosi nemysliteľné a neakceptovateľné!

Diskusie trvali niekoľko rokov, až sa pred sezónou 54/55 kluby rozhodli, že založia Holandskú profesionálnu futbalovú asociáciu (NBVB). Ajax sa k nim spočiatku nepridal.

Jedno z najvýznamnejších rokovaní KNVB sa uskutočnilo presne 15. júla 1954. Počas neho došlo k viacerým hádkam. Vedenie zväzu bolo jednoznačne proti plateniu hráčov, no členovia zväzu ho prehlasovali. Správne pochopili, že bez platov im hráči doma hrať nebudú. Dohoda medzi KNVB a NBVB však neprišla a tak sa v septembri 1954 spustili súčasne dve súťaže – profesionálna i amatérska! Dohoda sa dosiahla však už o dva mesiace neskôr a priebeh súťaží bol zastavený. Okamžite sa spustila akási poloprofesionálna liga.

Stále to však nebola dokonalá celoholandská súťaž, pretože mnoho kvalitných tímov stále uprednostňovalo účinkovanie vo vlastných regionálnych súťažiach. Prvá celoholandská liga sa spustila až v sezóne 56/57 a dostala názov „Eredivisie“. Holandský futbal dostal novú štruktúru, ktorá vytrvala až do dnes. Ajax sa stal prvým majstrom „Eredivisie“ a na svoje konto si pripísal deviaty národný titul.

V tejto sezóne sa začala kariéra slávneho amsterdamského hráča Jesaiu Swarta prezývaného „Sjakie“. Počas svojej kariéry odohral v Ajaxe neuveriteľných 603 oficiálnych zápasov (1956-1973), v ktorých skóroval 228-krát!

Po tom, čo sa profesionálny futbal stal štandardom v celej Európe sa spustilo súťaženie v európskych pohároch. Do tejto doby boli všetky medzinárodné zápasy na klubovej úrovni iba neoficiálnymi. Ajax hral svoj prvý doma už v roku 1908 s Daringom Brusel, na prvý zápas von cestoval v roku 1912 do Maďarska.

Ako víťaz Eredivisie teda dostal Ajax možnosť účinkovať v európskom pohári. V prvom kole narazil 20. novembra 1957 na východonemecký SC Wismut Aue z Karl-Marx Stadtu, ktorý vyradil po výsledkoch 3:1 vonku a 1:0 doma. V ďalšom kole naň čakal silný Vasas Budapešť. Doma s týmto celkom dokázal remizovať 2:2, no v Maďarsku mu podľahol 0:4 a s účinkovaním v európskej súťaži sa rýchlo rozlúčil.

Prvá polovica 60-tych rokov 20. storočia priniesla pre Ajax aj prvý medzinárodný úspech – holandský tím zvíťazil v Intertoto Cupe. Okrem toho sa však v tomto období nedalo nájsť veľa pozitív, pretože amsterdamský klub sa v domácej súťaži postupne prepadával na nižšie a nižšie priečky až v sezóne 64/65 z najvyššej súťaže takmer vypadol. Skončil až na 13. mieste spomedzi 16 zúčastnených tímov!

Iróniou je, že najhoršia sezóna Ajaxu je spojená s príchodom dvoch legiend. Svoj debut absolvoval mladý hráč Johan Cruyff a tréner Rinus Michels. Budovanie „Zlatého Ajaxu“ sa mohlo začať.

1966-1970: Cesta za slávou

„Zápas v hmle“. Povedzte tieto slová starým fanúšikom Ajaxu a tí hneď budú vedieť o čom hovoríte. V tomto zápase totiž Ajax spoznal pocit, aké je to byť lepším ako najlepší v Európe. Ajax sa stal vďaka legendárnemu zápasu v hmle svetoznámym pojmom.

Bolo 7. decembra 1966. Ajax nastúpil v druhom kole európskeho pohára pred 55 722 divákmi na Amsterdamskom olympijskom štadióne proti anglickému tímu FC Liverpool. Bola taká hustá hmla, že nikto z divákov nevidel vôbec nič. Taliansky rozhodca Sbardella sa postavil do stredového kruhu a povedal, že vidí obe brány – bolo to veľmi zaujímavé, pretože ostatní hráči ich vraj nevideli... Talian bol rozhodnutý, že zápas sa hrať bude!

Mladý tím Ajaxu sa s hmlou vyrovnal nad očakávanie dobre. Góly domácich v prvom polčase nevidel nikto okrem ľudí sediacich tesne za bránou Liverpoolu – za 45 minút tam padli dovedna štyri! V druhom polčase sa hmla mierne rozišla a zápas sa nakoniec skončil výsledkom 5:1. Ajax postúpil do ďalšieho kola.

Jeho fanúšikom je dnes už úplne jedno, že v ďalšom kole bola nad sily Ajaxu československá Dukla Praha. Na to už dávno zabudli. Pamätajú si iba slávny „zápas v hmle“, vďaka ktorému zdolali anglický veľkoklub FC Liverpool!

V druhej polovici 60-tych rokov debutovali v červeno-bielom drese hráči ako Johan Cruyff, Piet Keizer, Barry Hulshoff, Ruud Krol, Wim Suurbier či Gerrie Muhren. Prvá kompletná sezóna pod vedením Rinusa Michelsa sa okamžite skončila titulom, po ktorom nasledovali dva v okamžitom slede. Ďalším krokom na ceste za slávou bolo víťazstvo v európskom pohári, ktoré by Ajax získal ako vôbec prvý holandský klub.

Do finále Pohára Európskych majstrov 68/69 sa Ajax prepracoval po víťazstvách nad FC Nurnberg, Fenerbahce Istanbul ako aj po zdolaní velikánov vtedajšieho obdobia ako boli kluby Benfica Lisabon či Spartak Trnava. Vo finále čakal na holandských šampiónov súper iného kalibru – AC Miláno. Tisícky jeho fanúšikov cestovali na madridský štadión Santiaga Bernabeu, kde sa malo konať finále. Na catenaccio Talianov však Holanďania nevyzreli a aj vďaka hetriku Pierena Pratiho prehrali 1:4.

Boje na európskej scéne (hlavne trojzápasový boj s Benficou) stáli Ajax primát v domácej lige. Ten získal Feyenoord, ktorý sa prepracoval do Pohára európskych majstrov. V ňom nakoniec po finálovom triumfe nad Celticom Glasgow aj dominoval.

Vráťme sa ešte krátko k spomínanému dvojzápasu Ajaxu so Spartakom Trnava, ktorý sa odohral v dňoch 13. a 24. apríla 1969. Ajax najprv po góloch Cruyffa, Swarta a Keizera Pieta zvíťazil 3:0. V odvete už bola úspešnejšia Trnava, o ktorej výhru 2:0 sa pričinil dvoma gólmi Ladislav Kuna. Do finále PEM 1968/69 putoval Ajax Amsterdam.

1971-1973: Zlatý Ajax

Ajax potreboval zvíťaziť 2. júna 1971 na londýnskom Wembley. Presne v tento deň nastúpil na svoje ďalšie finále v Pohári európskych majstrov proti Panathinaikosu. Vo veľkom súboji sa v úlohe trénerov stretli dve osobnosti – Rinus Michels a Ferenc Puskás. Úspešnejší bol nakoniec prvý menovaný, ktorého tím po presných zásahoch Dijka van Dicka a Arieho Haana zvíťazil 2:0. Radosť bola po opadnutí tlaku obrovská, pohár sa týčil nad hlavami hráčov amsterdamského klubu. Už deň po úspechu bol vystavený pred množstvom fanúšikov na Leidseplein v Amsterdame.

Rinus Michels krátko po tomto okamihu odišiel do Barcelony, no v Amsterdame zanechal skvelú pohodu a najlepší futbalový tím na svete. Jeho nasledovník Stefan Kovács z toho vyťažil ďalšie dva tituly a dva triumfy v domácom pohári.

Sezóna 1971/1972 bola najúspešnejšou v dnes už vyše storočnej histórii Ajaxu Amsterdam. Zaujímavé je, že najdôležitejšie momenty tohto ročníka sa odohrali na štadióne De Kuip, ktorý je domovským stánkom Feyenoordu Rotterdam. Najprv tu Ajax zvíťazil nad domácim Feyenoordom 5:1 aby tu onedlho na to nastúpil na finále Pohára európskych majstrov proti Interu Miláno. V ňom holandský tím zvíťazil 2:0 a dožil sa azda jediného potlesku na štadióne De Kuip v histórii!

Ajax v tomto období totálne dominoval. Dosiahol aj vôbec najvyššie víťazstvo svojej histórie, keď vďaka štyrom gólom Johana Cruyffa a trom Johana Neeskensa rozdrvil Vitesse Arnheim 12:1!

Krátko na to prišlo tretie víťazstvo v Pohári európskych majstrov v rade. Po vyradení Bayernu Mníchov i Realu Madrid nestačil na Ajax ani Juventus Turín, ktorý v belehradskom finále prehral najtesnejším rozdielom 0:1. Ajax následne zvíťazil aj v novozaloženom európskom superpohári, v ktorom zdolal víťaza PVP Glasgow Rangers.

Jedinou z najcennejších trofejí, ktorá ešte chýbala v klubovni Ajaxu bol Interkontinentálny pohár. Ajax sa tohto vtedy ešte dvojzápasu v roku 1971 odmietol zúčastniť, pretože Juhoameričania sa prezentovali surovým futbalom. O rok neskôr sa však Holanďania predsa odhodlali k nastúpeniu na zápas a v Argentíne bol ich súperom tím Independiente. Johan Cruyff otvoril skóre už v piatej minúte, no o 20 minút na to musel po škaredom faule striedať. Prvý zápas sa nakoniec skončil remízou 1:1, v druhom už európsky šampión jasne dominoval a zvíťazil 3:0.

Po úspechu sa však v holandskom futbale začal naplno prejavovať exodus talentov. Ajax bol po dosiahnutých úspechoch kdesi v oblakoch a vôbec nečakal, že jeho hráči prestúpia do klubov z väčších štátov, pôjdu za väčšími peniazmi, na väčšie štadióny a do kvalitnejších líg. Nebolo žiadnym prekvapením, že prvým odchádzajúcim bol Johan Cruyff, ktorý zamieril do Barcelony za svojim bývalým trénerom Rinusom Michelsom. Roky 1971-1973 boli prvými mimoriadne úspešnými pre Ajax. Po nich sa holandský veľkoklub tvrdo ponaučil a zistil, že „Čím vyššie sa vyšplháš, tým tvrdšie spadneš na zem!“

1974-1985: Temné roky Ajaxu

Jedným z najlepších hráčov, ktorý bol v Ajaxe počas najväčšej krízy bol Jan Mulder. Ten začal svoje pôsobenie na začiatku roku 1973, keď odohral svoje prvé štyri zápasy a ochutnal chuť víťazstva. Potom po odchode najväčších hviezd však Ajax začal upadať a doslova kolaboval.

Nedobré časy Ajaxu sa preniesli aj na holandskú reprezentáciu. Tá spočiatku pod vedením Rinusa Michelsa dominovala na MS 1974, no záver šampionátu nezvládla. Vo finále síce viedla nad Nemeckom 1:0 gólom Neeskensa z úvodnej minúty, no nakoniec podľahla 1:2. Začala sa trauma holandskej reprezentácie, ktorá nakoniec trvala celých 14 rokov.

Ajaxu sa na začiatku obdobia suchôt podarilo ešte raz zvíťaziť v európskom pohári, keď deklasoval tím AC Miláno v pomere 6:0! V domácej súťaži však príliš úspešný nebol, keď skončil až na treťom mieste. Toto umiestnenie zopakoval i v nasledujúcich rokoch 1975 a 1976.

Futbal sa začal uberať zvláštnym smerom, na scénu sa čoraz častejšie dostávali tzv. chuligáni (Hooligans). 24. októbra 1976 sa s týmito „tiežfanúšikmi“ dostalo do kontaktu po prvýkrát aj Holandsko. Prívrženci tímu FC Utrecht preliezli cez zábradlie oddeľujúce hráčov od fanúšikov a vrhli sa na futbalistov tímu AFC Ajax. Pri svojom útoku použili zvláštne zbrane – cyklistické reťaze. Od tejto chvíle sa začalo o chuligánoch intenzívne debatovať, no veľké pokroky sa v tomto smere nikdy nedosiahli.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.