referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Július
Nedeľa, 11. apríla 2021
Ajax Amsterdam
Dátum pridania: 08.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Keco
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 650
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 27.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 46m 20s
Pomalé čítanie: 69m 30s
 
1991 - 1997: Éra Van Gaala

Ajax opäť potreboval padnúť hlboko, aby sa mohol začať šplhať nahor. V klube už nikto nebol optimistom, vyzeralo to veľmi zle. Nový tréner Van Gaal si na začiatku svojho pôsobenia nezískal takmer žiadnu dôveru. Okamžite na svojej prvej tlačovke vyhlásil: „Som priama, férová a poctivá osobnosť. Niekedy to môže znieť príliš prízemne.“

Nový tréner sa celým menom volal Louis van Gaal – pred niekoľkými rokmi už pôsobil v trénerskom triumviráte spoločne s Hulshoffom a Kohnom. Počas svojej hráčskej kariéry toho nikdy veľa nedokázal – dotiahol to nanajvýš do belgických klubov Sparta Rotterdam a FC Antverpy. Jeho hlas bol silný, jeho jazykové schopnosti zvláštne. Od tejto doby sa všetko v Ajaxe zariadilo tak, že každý bude počúvať len a len Van Gaala – nikoho iného. Niektorí starší fanúšikovia v Louisovi okamžite identifikovali základné znaky, ktorými sa pred niekoľkými rokmi prezentoval Rinus Michels. Štart do sezóny Ajaxu nevyšiel, hneď v úvode podľahol tímu FC Utrecht. Fanúšikovia žiadali návrat Johana Cruyffa.

Van Gaalovi sa nakoniec podarilo vytiahnuť Ajax späť na európske výslnie. Na jeseň 1991 začal holandský tím svoje pôsobenie v Pohári UEFA víťazstvami nad švédskym tímom Orebro BK a nemeckým Rot Weiss Essen. Po nich nasledovalo vyradenie španielskej Osasuny, belgického Gentu a talianskeho Janova. Ajax bol na prekvapenia viacerých odborníkov vo finále Pohára UEFA 1991/92! Tam naň čakal nadmieru zdatný súper – AC Turín.

Vo finálovom dvojzápase upútal hlavne fantastický gól Wima Jonka v Turíne. Jonk sa do lopty oprel z obrovskej diaľky, a tá na prekvapenie všetkých skončila v hornom rohu. Konečný výsledok prvého finálového zápasu bol 2:2. Odvety sa kvôli chorobe nemohol zúčastniť kanonier Ajaxu Dennis Bergkamp a tak si červeno-bieli museli 13. mája 1992 poradiť bez neho. Smola prišla aj počas zápasu – hrdina Stefan Petersson si zlomil kľúčnu kosť. AC Turín tlačil, no nezmohol sa na viac ako dve tyčky a jedno brvno. Konečný výsledok 0:0 však Ajaxu stačil a oslavy sa mohli začať. Holandský tím pod vedením kapitána Dannyho Blinda zvíťazil v Pohári UEFA! Nikto vtedy ani len netušil, že to najlepšie ešte len príde.

Úspechy pomerne malého Holandska nemohli trvať večne. Futbalovo veľké Taliansko čakalo už niekoľko rokov v ústraní. Po víťazstve v Pohári UEFA kúpil Inter Miláno Jonka i Bergkampa – veril, že vďaka Holanďanom dosiahne podobné úspechy ako jeho rival AC na konci osemdesiatych rokov. John van´t Schip a Marciano Vink prestúpili do Janova, Michel Kreek zasa do Padovy. Louis van Gaal začal so svojou veľkolepou výstavbou nového kádra opäť celkom od nuly.

Prvým krokom bola výstavba nového komplexu zameraného na výchovu mládeže, ktorý dostal názov „Voorland“. Sezóna 92/93 Ajaxu veľa pozitív nepriniesla, v Európe AFC vypadol s hviezdami nabitou Parmou. Lepšie to bolo v Pohári KNVB, v ktorom Ajax zvíťazil. Fanúšikovia začali klubu výrazne pomáhať a do oficiálneho Fan klubu sa prihlásilo 80 000 členov! V tíme postupne začal dominovať mladý Edgar Davids, skúsení De Boerovci, brankár Edwin van der Sar, nový krídelník Marc Overmars, fínsky talent Jari Litmanen a neskôr aj chlapci z amsterdamských ulíc – Patrick Kluivert a Clarence Seedorf.

Rok 1994 priniesol prvý holandský titul pre Louisa van Gaala a prvé kvalifikovanie sa do prestížnej Ligy Majstrov, ktorá nahradila Pohár európskych majstrov. Tím Ajaxu pred náročnými súbojmi vystužili nigérijské nádeje George Finidi a Nwankwo Kanu. Pre návrat do svojho domovského klubu sa rozhodla veľká hviezda Frank Rijkaard. Amsterdamskému klubu sa v spomínanej sezóne mimoriadne darilo takmer na všetkých frontoch – nevyšlo mu to jedine v Amstel Cupe (bývalý KNVB Cup), kde podľahol vo štvrťfinále Feyenoordu.

Liga majstrov 1994/95 priniesla obrovský zázrak, ktorý nemá v modernom skomercionalizovanom futbale obdobu. Ajax v nej dominoval bez straty čo i len jedného jediného zápasu. Nezastavili ho ani tímy ako AC Miláno, Casino Salzburg, AEK Atény, Hajduk Split či Bayern Mníchov. Najviac si to odniesol nemecký klub, ktorý prehral na domácej pôde 2:5! Vo finále čakalo na Ajax na viedenskom štadióne Ernsta Happela slávne AC Miláno – s ktorým sa Holanďania stretli už tretíkrát v sezóne. Talianov poslal na kolená v 87. minúte ešte iba 18-ročný Patrick Kluivert! Frank Rijkaard bol v lepšej forme ako kedykoľvek predtým, no napriek tomu svoju kariéru ukončil. Pre úplnosť – Ajax vyhral v tomto roku aj domácu ligu – a to takisto bez jedinej prehry!

Opäť došlo k podobnej situácii ako už niekoľkokrát v minulosti. O hráčov Ajaxu sa začali zaujímať bohaté európske kluby, no tentoraz bolo všetko inak. Pod vedením nového hrdinu Jariho Litmanena sa takmer všetci hráči rozhodli pre zotrvanie v tíme. Jednoznačne mali schopnosti na to, aby nadviazali na zlaté roky Ajaxu zo začiatku 70-tych rokov. Ajax opäť dominoval v domácej súťaži – tentoraz si už neudržal neporaziteľnosť, no nazbieral viac bodov ako rok predtým. Zvíťazil aj v Interkontinentálnom pohári, keď rozhodujúcu penaltu proti brazílskemu Grémiu premenil Danny Blind. V európskom Superpohári deklasoval Ajax Zaragozu 4:0!

A ako dopadol Ajax v Lige majstrov 1995/96? V úvodných súbojoch narazil na Ferencváros Budapešť, Grasshoppers Zurich a Real Madrid. Jediné body mu po remíze uchmatol švajčiarsky celok. AFC sa najviac darilo na španielskej pôde, keď v Madride zvíťazil 0:2. A to ešte rozhodca neuznal dva jasné góly Jarimu Litmanenovi! Ajax zažil na štadióne Santiaga Bernabeu standing ovations. Vo štvrťfinále narazil na Borussiu Dortmund, ktorej nedovolil skórovať ani raz a razom bol v semifinále. Prišla však malá kríza a Ajax doma nestačil na Panathinaikos – podľahol mu 0:1! V Aténach však bolo všetko inak a holandský tím zmazal manko z prvého zápasu už po troch minútach vďaka Jarimu Litmanenovi. Ku pohode v tíme pravdepodobne prispel aj povzbudzujúci telegram Franka Rijkaarda, ktorý si hráči prečítali doslova pár minút pred stretnutím. Ajax nakoniec v zápase zvíťazil 3:0 a mieril do finále!

Začali sa však objavovať prvé problémy. George Finidi a Nwankwo Kanu vraj boli slabo platení a navyše - v tíme AFC sa rozmohol rasizmus – hovorilo sa o bielej a čiernej skupinke hráčov. Čiernu tvorili hlavne Reiziger, Seedorf, Davids a Kluivert...

Finále LM sa konalo v Ríme a súperom Ajaxu bol v tom čase len priemerný Juventus Turín. Hneď v úvode chybila obrana Ajaxu a po nedorozumení obrancu s brankárom skóroval z ťažkého uhla Fabrizio Ravanelli. Onedlho na to však bolo vyrovnané – postaral sa o to Jari Litmanen. Viac gólov už nepadlo a rozhodnúť museli penalty. Všetci hráči Juve boli úspešní, v drese Ajaxu zlyhali Sonny Silooy a Edgar Davids. Trofej teda putovala do Talianska.

Tím Ajaxu sa opäť tradične dostal do úzkych, pretože jeho hviezdy sa ocitli na lane iných veľkoklubov. Nedopadlo to však najhoršie – Patrick Kluivert sa cítil príliš mladý na odchod, bratia De Boerovci chceli kariéru ukončiť v Ajaxe, ostali aj brankár Van der Sar, Danny Blind i Jari Litmanen. Druhýkrát v kariére však AFC opustil Sonny Silooy, ktorý prestúpil do nemeckého Bielefeldu. Do AC Milána zasa odišli Michael Reiziger a Edgar Davids, Finidi zamieril do Betisu Sevilla a Kanu do Interu Miláno.

Na konci sezóny 1995/96 Ajax opúšťal svoj štadión De Meer. V poslednom zápase v tomto stánku zvíťazil 28. apríla 1996 nad Willem II 5:1 a zabezpečil si 26. národný titul. Potom sa presunul na futuristický štadión Amsterdam ArenA.

1996 – až súčasnosť: Ajax a Amsterdamská ArenA

Napriek tomu, že pri Ajaxe boli stále osobnosti ako Louis van Gaal, Jari Litmanen, De Boerovci, Kluivert, Blind či Van der Sar – začalo byť jasné, že druhá najúspešnejšia éra Ajaxu v histórii sa blíži ku koncu. V Lige majstrov Holanďania prevýšili Glasgow Rangers, AJ Auxerre i Grasshoppers. Vo štvrťfinále vyradili i madridské Atletico, ktoré poslal na kolená skvelou strelou mladý Dani. Potom však prišla kríza a Ajax sa nedokázal vyrovnať so skvelou hrou Juventusu Turín, ktorému pohľahol 1:2 doma a 1:4 na ihrisku súpera. Po troch rokoch sa teda Ajax neprebojoval do finále Ligy majstrov.

Klubu sa nedarilo ani na domácej scéne – v lige obsadil až štvrté miesto, v pohári ho vyradil neznámy SC Heracles. Fanúšikovia neboli šťastní z prechodu do Arény. Chýbala im atmosféra štadiónu De Meer. Navyše, občerstvenie bolo v novom stánku predražené. Nový štadión bol otvorený zahanbujúcou prehrou 0:3 s talianskym AC Miláno a dlho sa mu nedarilo získať prívlastok „štadión Ajaxu.“ Takto je to v podstate až dodnes – Ajaxu sa po prechode do nového stánku nedarí a nedokáže nadviazať na minulé úspechy. No tomu pravdepodobne nebude na vine len štadión, ale aj hráčske zázemie. Vráťme sa však do spomínaného obdobia – z tímu Ajaxu odišiel tréner Louis van Gaal i Patrick Kluivert.

Novým mužom na lavičke holandského celku sa od začiatku sezóny 1997/98 stal Dán Morten Olsen, ktorý mal veľmi ťažkú úlohu nahradiť uznávaného Van Gaala. So sebou priniesol do tímu osobného priateľa Michaela Laudrupa a ďalších deviatich hráčov! Hneď v úvodnej sezóne sa mu podarilo získať titul so ziskom ešte o šiestich bodov viac ako van Gaalovi vo famóznej sezóne 1995/96! Do vitríny Ajaxu pribudol aj Amstel Cup, keď AFC vo finále deklasoval PSV Eindhoven 5:0. Najlepším strelcom domácej súťaže bol Gruzínec Šota Arveladze, ktorý rozvlnil siete súperových brankárov spolu 37-krát!

Čo sa to stalo v roku 1998, že Ajax bol taký úspešný? Žeby po ére Van Gaala nenasledovalo žiadne hluché obdobie? O rok neskôr sa však ukázalo, že kríza predsa len prišla. Sezóna 1998/99 bola doslova pohromou.

Danny Blind mal už 37 rokov a rozhodol sa, že odohrá poslednú sezónu. Svoj odchod z tímu ohlásil aj obľúbenec publika Jari Litmanen. Louis van Gaal nedodržal sľub, podľa ktorého do svojho nového klubu (FC Barcelona) nepretiahne žiadnych hráčov Ajaxu. Do Španielska prestúpil najprv Litmanen a Barca onedlho ponúkla kontrakt aj De Boerovcom. Dvojičky najprv podpísali doživotný kontrakt s Ajaxom, no neskôr vedeniu oznámili, že by radi odišli.

Kríza bola na svete. Ajax klesol v domácej ligovej súťaži až na piate miesto a v Lige majstrov prehral s FC Porto zahanbujúco 3:0! V základnej skupine obsadil posledné štvrté miesto. Bratia De Boerovci o pár mesiacov na to podpísali zmluvy s Barcelonou. Chceli odísť už dlhšiu dobu, dánsky tréner ich vraj nedokázal inšpirovať. Obeťou celej situácie vo vtedajšom Ajaxe sa stal Morten Olsen. Presne 12. decembra 1998 Dán emotívne oznámil svoju rezignáciu.

„Keďže chlapci tvrdia, že ich nedokážem inšpirovať, tak som si pomyslel, že toto nemôžem nikdy vyhrať. Mal by som zabudnúť na moment, keď povedali, že chcú odísť,“ povedal Olsen. Fanúšikovia žialili nad rozpadnutím ďalšieho hviezdneho tímu.

Ajax sa však nevzdal a naďalej bojoval. Vo svojej Aréne zdolal Feyenoord 6:0! Onedlho na to sa vo finále Amstel Cupu dvakrát strelecky presadil dánsky ľavý krídelník Jesper Gronkjaer a Ajax oslavoval štrnásty triumf v tejto súťaži. Inak to však bolo biedne a návštevy na domácich zápasoch neustále klesali. Víťazstvo v pohári prišlo na domáci štadión osláviť iba 5000 ľudí!

O týždeň na to (16. mája) sa fanúšikovia definitívne rozlúčili s Blindom a Litmanenom. Tento deň vošiel do histórie ako jeden z najpamätnejších – ešte aj na lícach najtvrdších fanúšikov AFC sa objavili slzy. K dvojici sa pridal aj brankár Edwin van der Sar, ktorý síce odchod oficiálne neohlásil, no vedel, že v tíme končí. O pár týždňov neskôr podpísal zmluvu s Juventusom. Fanúšikovia mu na záver pripravili prekvapujúcu rozlúčkovú párty, ktorá sa konala počas letnej prestávky.

Sezóna 1999/2000 bola pre Ajax najhoršou od roku 1965. Jediné čo v tíme mohli oslavovať bol príchod roku 2000. Klub vypadol v Amstel Cupe i v Pohári UEFA v jednom z prvých kôl a predvádzal slabú hru. Zaznamenal dokonca 13 zápasov v rade bez víťazstva!

Vedenie tímu najalo špeciálnu skupinu ľudí, ktorí mali za úlohu preveriť klubové štruktúry a odhaliť nedostatky. Ako výsledok svojej práce zhodnotili, že Ajax potrebuje v priebehu najbližších rokov nutne nového prezidenta. Vtedajší šéf Michael van Praag povedal, že to akceptuje, no najprv chce dostať Ajax späť na správnu koľaj. Architektom pri prebudovávaní kádra sa stal Co Adriaanse, ktorý do klubu prišiel na začiatku sezóny 2000/2001. AFC sa vrátil k ofenzívnemu poňatiu hry a opäť začal venovať zvýšenú pozornosť mládeži.

Po období slávy na medzinárodnej scéne nastalo opäť akési obdobie suchôt. V Ajaxe sa však za posledné desaťročia naučili, že vo futbale sa nedá byť neprestajne na špici. Tak ako prídu úspechy a vzostupy, tak prídu aj trápenia a pády.

Pozrime sa ako to vyzeralo v posledných sezónach. Rok 2001/2002 bol pre Ajax úspešným. Holandský tím si na svoje konto pripísal víťazstvá v domácej súťaži, v domácom pohári i v holandskom Superpohári. Ešte 29. novembra 2001 bol tréner Co Adriaanse vyhodený a na jeho miesto nastúpil Ronald Koeman.

Ročník 2002/2003 nepriniesol Ajaxu žiadnu slávu. Jediná podstatná vec sa udiala až po sezóne. 1. júla 2003 došlo ku zmene vo vedení Ajaxu. Na post prezidenta nastúpil John C. Jaakke. Jeho predchodca Michael von Praag skončil ešte 28. apríla 2002.

V zatiaľ poslednej ukončenej sezóne 2003/2004 získal amsterdamský tím ďalší titul v domácej súťaži. V Amstel Cupe sa mu však nedarilo a 17. decembra 2003 podľahol Brede 0:1. Jednou z najväčších hviezd tímu bol Zlatan Ibrahimovič, ktorý však už prestúpil do Juventusu Turín.

Vďaka triumfu v Eredivisie sa Ajax opäť prebojoval do Ligy majstrov. V základnej skupine mal pomerne ťažký žreb, jeho súpermi boli Juventus, Bayern Mníchov a Maccabi Tel Aviv. Holandský majster obsadil s bilanciou 1-1-4 tretie miesto v skupine, ktoré mu zaručilo účinkovanie v ďalšom priebehu Pohára UEFA. V ňom sa stretne 16. a 24. februára s francúzskym tímom AJ Auxerre.

Z A-tímu Ajaxu na začiatku januára 2005 vyradili Wesleyho Soncka. Ten si už našiel nové pôsobisko, ktorým bude nemecká Borussia Monchengladbach.

Momentálne je teda Ajax v horšom období svojej existencie. Ale každý pravý fanúšik AFC vie, že po kríze príde ďalší výrazný vzostup spojený so slávou. Po sláve nastanie ďalšie suché obdobie a tak to pôjde asi do nekonečna...

Súčasný káder Ajaxu tvoria ku 11. januáru 2005 títo hráči: Aborah, Anastasiou, Babel, Boukhari, Charisteas, De Jong, De Mul, De Ridder, Emanuelson, Escudé, Filipe, Galásek, Grýgera, Heitinga, Lindgren, Lobont, Maduro, Maxwell, Mitea, O´Brien, Obodai, Pienaar, Rosales, Sneijder, Stekelenburg, Trabelsi, Van der Vaart, Vermaelen a Vonk.

Tituly Ajaxu:

Holandská liga: 1918, 1919, 1931, 1932, 1934, 1937, 1939, 1947, 1957, 1960, 1966, 1967, 1968, 1970, 1972, 1973, 1977, 1979, 1980, 1982, 1983, 1985, 1990, 1994, 1995, 1996, 1998, 2002, 2004

Holandský pohár: 1917, 1943, 1961, 1967, 1970, 1971, 1972, 1979, 1983, 1986, 1987, 1993, 1998, 1999, 2002

Holandský Superpohár: 1993, 1994, 1995, 2002

Intertoto: 1962

PEM/Liga majstrov: 1971, 1972, 1973, 1995

PVP: 1987

Pohár UEFA: 1992

Európsky Superpohár: 1972, 1973, 1995

Interkontinentálny pohár: 1972, 1995
 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.