Bayern Mníchov

Ďalším klubom, ktorého históriu vám stručne predstavíme je najúspešnejší a najslávnejší nemecký klub FC Bayern Mníchov.

1900 – 1945: Začiatky a prvé úspechy

Príbeh dnešného Bayernu Mníchov začal vo februári roku 1900. Berlínčan Franz John založil svoj vlastný klub a na jeho prvú súpisku napísal mená osemnástich hráčov. Boli to prví pionieri, ktorí začali budovať dnes slávny klub. Spočiatku fungoval na veľmi nízkej úrovni, až v roku 1907 získal vlastné sídlo, ktoré bolo na mníchovskej Leopoldstrasse. V blízkom okolí mal klub jediného konkurenta – FC Wacker, ktorého hneď v začiatkoch zdolal 8:1.

Prvým úspechom Bayernu bolo teda dominovanie v mníchovskom futbale, ktoré si mohli fanúšikovia vychutnávať z pomerne kvalitnej tribúny. Významnejší úspech prišiel v roku 1910, keď sa stal Bayern majstrom východného regiónu. O rok neskôr si klub svoj titul bez problémov obhájil, keď v súťaži nenašiel premožiteľa.

Prvým reprezentantom Nemecka, ktorý hájil červené farby mníchovského tímu sa stal v roku 1910 Max „Gaberl“ Gablonsky. Jeho premiéra v národných reprezentačných farbách sa uskutočnila 16. mája 1910, keď Nemecko prehralo na pôde Belgicka 0:3. Od tohto obdobia sa veci začali vyvíjať pomerne rýchlo – už do roku 1920 mal Bayern Mníchov 700 členov a stal sa tým, čo je až do dnešných dní – najväčším futbalovým klubom vo svojom meste.

V roku 1926 tím zvíťazil v juhonemeckých majstrovstvách a v roku 1932 sa po prvýkrát tešil z celonemeckého titulu, keď zdolal Eintracht Frankfurt 2:0. Strelcami gólov pri tomto úspechu boli hráči Rohr a Krumm, najväčšími hviezdami tímu zasa Heidkampf a Breindl. Trénerom, masérom, organizátorom a manažérom v jednej osobe bol Richard „Malý“ Dombi.

Bayern sa stal v Nemecku veľkým pojmom. Hráči Simetsreiter, Goldbrunner a Moll mali tú česť a mohli sa zúčastniť Olympijských hier v roku 1936 v Berlíne. Potom sa však futbalový duch Nemecka na určitý čas umlčal a začala sa Druhá svetová vojna, ktorá v krajine prerušila všetky športové podujatia na pomerne dlhý čas.

1946 – 1967: Obdobie rekonštrukcie

Po katastrofickom období v histórii Nemecka potreboval futbal v tomto štáte určitý čas na obnovu. Eufória sa však do krajiny vrátila pomerne rýchlo, pretože už deväť rokov po skončení vojny sa Nemecko stalo víťazom majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré sa konali v roku 1954 vo Švajčiarsku.

Tím Seppa Herbergera vyhral prvý titul pre Nemecko v histórii, keď vo finále zvíťazil nad v tej dobe veľmi silným Maďarskom 3:2. Súčasťou mužstva bol aj kapitán Bayernu Mníchov Jakob Streitle, ktorý však príležitosť nedostal a počas finálového zápasu sedel na tribúne.

Netrvalo však dlho a hráči Bayernu Mníchov sa začali výraznejšie presadzovať do reprezentačného základu. Červení sa stali v roku 1957 víťazmi Pohára DFB, keď na augsburgskom Rosenau štadióne zvíťazili nad Fortunou Dusseldorf 1:0. Strelcom rozhodujúceho gólu sa stal kapitán tímu Jobst. Po tomto úspechu však nasledovalo krátke obdobie nezdarov. Pod vedením Wilhelma Neudeckera neprežíval Bayern práve najlepšie časy, pretože v roku 1963 mu nebolo umožnené vstúpiť do novootvorenej národnej súťaže – Bundesligy.

O dva roky neskôr už FC Bayern dostal súhlas na vstup do prestížnej súťaže. Stalo sa tak pod vedením Tschika Čajkovského, ktorý nakoniec zomrel v roku 1998. Klub začal obdobie neuveriteľného rozvoja, počas ktorého zažiaril napríklad Franz Beckenbauer ale aj mnoho iných hviezd.

Beckenbauer prišiel k červeným z konkurenčného Mníchova 1860 a Čajkovský ho poslal hrať priamo počas play-off. V bráne Bayernu nastupovala v tom čase ďalšia veľká postava svetového futbalu – Sepp Maier a v útoku sa začínal pomaličky presadzovať mladík Gerd Müller, ktorý dokázal dopravovať loptu do súperovej siete neuveriteľne spoľahlivo.

V tomto období sa Bayern začal dostávať do povedomia fanúšikov na celom svete. Vo svojom prvom ročníku v Bundeslige (1965/66) skončil klub na treťom mieste a Beckenbauer a Maier dostali okamžite pozvánky do reprezentácie, ktorá cestovala na majstrovstvá sveta do Anglicka. Tam nakoniec podľahla až vo finále domácemu výberu. Mníchovský futbal však v tomto roku celkom bez titulu neostal – Bayern totiž získal po druhýkrát v histórii Pohár DFB, keď vo finále jasne prevýšil SV Meidericher a zvíťazil 4:2. Finále pohára sa uskutočnilo ešte pred majstrovstvami sveta a na frankfurtskom štadióne sa naň prizeralo 60 000 divákov. Strelcami gólov boli Ohlhauser, Beckenbauer a Brenninger (2).

O rok neskôr získal bavorský veľkoklub svoje prvé double. Ako víťaz domáceho pohára z roku 1966 dostal šancu účinkovať v Pohári víťazov pohárov, kde nakoniec aj zvíťazil. Vo finále sa stretol s Glasgowom Rangers a vďaka gólu Franza Rotha zo 109. minúty aj zvíťazil 1:0. Druhý úspech sezóny si Bayern pripísal vďaka obhajobe víťazstva v domácom pohári, keď vo finále zdolal Hamburg SV 4:0...

1968-1976: Zlaté roky

V tomto období hrávali za Bayern hráči ako Roth, Starek, Müller, Brenniger, Ohlhauser, Beckenbauer, Olk, Pumm, Maier, Schmidt či Schwarzenbeck. Trénerom týchto hviezd sa stal v roku 1968 Branko Zebec, ktorý nahradil odchádzajúceho Čajkovského. Zebec sa okamžite dostal do povedomia verejnosti tým, že hráčom zakázal konzumáciu piva. A úspechy sa dostavili – Bayern tentoraz siahol na skutočné double – domácu súťaž vyhral s osembodovým náskokom pred Alemanniou Aachen a vo finále pohára zdolal aj Schalke. Na scéne sa však v tom čase objavil nový tím, ktorý to mníchovčanom v najbližších rokoch mimoriadne sťažil – Borussia Monchengladbach! Tento klub získal domáci titul tak v sezóne 1970 ako aj v roku 1971 – Bayern Mníchov sa musel uspokojiť s druhými miestami...

V roku 1972 sa však veci opäť vrátili do starých známych koľají a žezlo prevzal do svojich rúk opäť Bayern – tentoraz už na novom Olympijskom štadióne. Trénerom tímu bol Udo Lattek. Dôvodov na oslavy však bolo hneď viacero. Kráľom strelcov sa stal Gerd Müller, ktorý nastrieľal neuveriteľných 40 gólov a Bayern dosiahol zo 68 možných bodov až 55, čo bol nový rekord Bundesligy. Lattekov tím získal aj Pohár DFB, keď vo finále zvíťazil nad Kolínom 2:1 po predĺžení.

Pod vedením Latteka nasledovali aj dva ďalšie domáce tituly pre Bayern. Potom však prišiel prvý kompletný futbalový triumf pre bavorský veľkoklub. V roku 1974 získal tím aj Pohár európskych majstrov, keď bol vo finále v lepšej forme ako španielsky klub Atletico Madrid. Po finálovej remíze 1:1, keď za červených vyrovnával Schwarzenbeck v poslednej minúte nastaveného času sa zápas musel opakovať. V ňom už Bavori jasne dominovali a po dvoch góloch Uliho Hoenessa a Gerda Müllera zvíťazili 4:0!

V tomto roku sa konali aj majstrovstvá sveta vo futbale a Nemecko bolo úspešné, keď vo finále zvíťazilo nad Holandskom v pomere 2:1. V zostave majstrov sa objavilo až šesť hráčov Bayernu Mníchov - Maier, Beckenbauer, Schwarzenbeck, Breitner, Hoeness a Müller. Dvaja z nich aj skórovali – Breitner premenil penaltu a Müller sa prezentoval nezabudnuteľnou strelou z otočky.

Bayern si potom v Bundeslige vybral oddychový čas až do roku 1980, stihol však dosiahnuť európske treble. Bavori zvíťazili v Pohári európskych majstrov 1975, keď v parížskom finále zdolali Leeds 2:0 po góloch Rotha a Müllera. O rok neskôr si klub tento úspech zopakoval a zvíťazil nad St. Etienne. Tentoraz sa hralo v Glasgowe a strelcom rozhodujúceho gólu bol opäť Roth. Pri oboch tituloch bol trénerom Dettmar Cramer. Treble bolo skompletizované po víťazstve v Interkontinentálnom pohári – 0:0 a 2:0 proti Belo Horizonte. Toto však boli posledné veľké tituly pre Bayern v 20. storočí...

1977 – 1990: Zmeny a nový začiatok

Rok 1977 bol rokom zmeny a rokom bez titulu. Franz Beckenbauer sa rozhodol, že z klubu odíde a zamieril do amerického tímu Cosmos New York. O rok neskôr ho nasledoval aj Gerd Müller, ktorý si za nový klub vybral Fort Lauderdale.
O dva roky neskôr sa stal manažérom tímu Uli Hoeness – mal iba 27 rokov. Nahradil Roberta Schwana. Pál Csernai sa stal trénerom keď vo funkcii nahradil Gyulu Loranta. Prezidentom klubu sa stal Willi O. Hoffman. Najlepšie časy však boli dávno preč.

V roku 1980 sa už výrazne presadzovala dvojica hráčov – Paul Breitner a Karl-Heinz Rummenigge, ktorí si vyslúžili prezývku „FC Breitnigge.“ Bayern získal aj vďaka týmto hviezdam svoj prvý titul po šiestich rokoch. O rok neskôr sa trofej do Mníchova vrátila, keď sa na ďalších miestach tabuľky umiestnili HSV, Stuttgart a Kaiserslautern.

V roku 1982 sa zrodilo legendárne víťazstvo Bayernu Mníchov v Nemeckom pohári. Bavori v prvom zápase podľahli Nurnbergu 0:2, potom však zvíťazili 4:2 a tešili sa z trofeje. Dieter Hoeness sa počas zápasu zranil – no s krvácajúcou a zabandážovanou hlavou dokázal napriek tomu skórovať! V Pohári európskych majstrov sa však Bayernu v roku 1982 až tak nedarilo - vyradila ho anglická Aston Villa.

Nasledovali majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa konali v Španielsku. Nemecká reprezentácia podľahla vo finále Taliansku, no do dejín sa zapísal Paul Breitner. Tomuto hráčovi sa podarilo skórovať vo finále dvoch majstrovstiev sveta.

Úspechy Bayernu Mníchov z posledných sezón nezostali nepovšimnuté. V období rokov 1965 – 1981 sa stal futbalistom Nemecka až 11x hráč Bayernu – 4x Beckenbauer, 3x Maier, 2x Müller, raz Rummenigge a Breitner.

V roku 1983 sa na lavičku mníchovského veľkoklubu vrátil Udo Lattek. O rok neskôr získal Bayern ďalší titul v domácom pohári, keď vo finále porazil Monchengladbach až po penaltovom rozstrele. Poslednú penaltu za Gladbach zahodil Lothar Matthäus, ktorý následne prestúpil do bavorského tímu. Rummenigge prestúpil do Interu Miláno za v tom čase rekordných 11 miliónov mariek!

O rok neskôr (1985/86) prišli do Bayernu ďalší noví hráči - Sören Lerby a Wiggerl Kögl. Aj vďaka ním získal klub svoj ďalší domáci titul. Trénerom tímu sa stal Fritz Scherer, ktorý svojich zverencov priviedol k titulu i v roku 1987. Tentoraz sa Bayernu darilo pomerne slušne i v Pohári európskych majstrov, keď klub postúpil až do viedenského finále, ktoré sa konalo 27. mája 1987. Tam ho čakalo FC Porto, ktorému Nemci podľahli 1:2...

Potom prišiel do tímu Jupp Heynckes, ktorý dostal za úlohu prebudovať káder. Z Mníchova odišli hráči ako Matthäus, Brehme, Eder, Hughes, Michael Rummenigge či Pfaff. Zaujímavé však bolo, že aj napriek takémuto oslabeniu získal Mníchov domáce tituly v rokoch 1989 i 1990. Európsky úspech sa však Bayernu naďalej vyhýbal. Na majstrovstvách sveta v roku 1990 tvorila základ úspešného nemeckého kolektívu šestica hráčov Bayernu – Augenthaler, Reuter, Thon, Kohler, Pflügler a Aumann. Nemecko získalo titul aj vďaka štvrťfinálovému víťazstvu 1:0 nad Československom, keď rozhodujúci gól strelil zo spornej penalty Matthäus.

1991-1999: V ústrety novému miléniu

Jupp Heynckes skončil na svojom poste v sezóne 1991/92 a bol nahradený Sörenom Lerbym. Bayern sa však nedokázal spamätať a dokonca bol vážne ohrozený možnosťou zostupu. Na miesto trénera bol teda dosadený Erich Ribbeck. Svoju pomoc v ťažkom období klubu ponúkli Franz Beckenbauer a Karl-Heinz Rummenigge, ktorí sa stali viceprezidentmi bavorského veľkoklubu. V sezóne 1993/94 nastúpil na miesto nie príliš šťastného Ribbecka „Kaiser“ Franz a Bayern Mníchov priviedol k nemeckému titulu.

Potom prišla éra Giovanního Trapattoniho, ktorý bol medzi hráčmi veľmi obľúbený. V láske ho mali aj médiá, no Bayernu nepriniesol požadovaný úspech. V sezóne 1994/95 skončil Bayern pod jeho vedením až na šiestom mieste v domácej súťaži a v Lige majstrov podľahol Ajaxu Amsterdam v semifinále. Vedenie vycítilo, že ani tento tréner žiadne zázraky nespraví a vymenilo ho za Otta Rehhagela, s ktorým prišli hviezdy ako Klinsmann, Herzog či Sforza.

Ani tomu sa však nedarilo a v druhej polovici sezóny odišiel napriek tomu, že Bayernu sa darilo v Pohári UEFA, kde sa nakoniec prepracoval až do finále. Veľmi kvalitné súboje zvádzal mníchovský tím v semifinále s Barcelonou. Doma najprv remizoval 2:2 aby na Nou Campe zvíťazil po góloch Babbela a Witeczeka 2:1! Stalo sa tak 16. apríla 1996.

Prišlo slávne finále, v ktorom na Bayern čakal Girondins Bordeaux. Nemecký veľkoklub bol úspešnejší a po víťazstvách 2:0 a 3:1 sa mohol tešiť z cennej trofeje. Pohár UEFA putoval do jeho vitríny vôbec prvýkrát...

Ku klubu sa vrátil Giovanni Trapattoni a tentoraz sa mu už darilo. V prvých dvoch sezónach pri tíme získal dva cenné tituly – domáci v Bundeslige v roku 1997 a v domácom pohári o rok neskôr. Keď však Maestro odišiel, celé mesto smútilo. Svojim správaním a prístupom si získal srdcia všetkých fanúšikov, ktorí naňho nikdy nezabudli.

Jeho nástupcom sa stal Ottmar Hitzfeld, ktorý zažil takmer perfektný úvodný rok. Získal domáci titul, ktorý bol pre Bayern už pätnásty! Okrem toho sa dostal až do finále domáceho pohára a rovnako aj do finále Ligy majstrov. V nej však prišlo veľké sklamanie, ktoré sa nedá len tak ľahko stráviť. Nad svojim finálovým súperom Manchestrom United viedol Bayern až do poslednej minúty riadnej hracej doby po góle Baslera 1:0. Potom však prišiel šok – v krátkom časovom rozpätí skóroval Sheringham i Solskjaer a bolo po radosti – najprestížnejší európsky klubový titul putoval do Manchestru. Koniec tisícročia bol teda pre Bayern ako vystrihnutý zo zlej knižky.

2000 – 2004: Emócie, dráma a sláva

Po spomínanom neúspechu s Manchestrom United v roku 1999 sa klub rýchlo skonsolidoval a okolo Olivera Kahna, Stefana Effenberga či Giovane Elbera poskladal perfektný tím, ktorý začal hromadiť úspechy.

Na nemeckých šampiónov sa v sezóne 99/00 nechytal ani veľký Real Madrid, ktorý v dvojzápase v skupine Ligy majstrov inkasoval 8 gólov! Doma Bayernu podľahol 2:4, vonku potom 1:4! Neskôr sa však oba tímy stretli v semifinále a Real sa Mníchovu dokonale pomstil. Po domácom víťazstve 2:0 prehral na ihrisku súpera 1:2 no postúpil. Mníchovčania boli sklamaní.

V tej istej sezóne hral Bayern kvalitne aj v domácej súťaži. Do posledného kola Bundesligy však vstupoval s minimálnou stratou na Bayer Leverkusen, ktorý si mohol titul zaistiť vďaka očakávanému víťazstvu v Unterhachingu. Leverkusen ale nečakane zakopol a Bayern sa mohol tešiť z ďalšieho majstrovského titulu. O týždeň na to hrali mníchovčania finále domáceho pohára, v ktorom zdolali Werder Brémy 3:0 a na svoje konto si pripísali tretie domáce double v histórii. Hráčom Nemecka sezóny 1999/2000 bol vyhlásený Oliver Kahn.

To najlepšie však na červených ešte len čakalo... Prišla sezóna 2000/2001 a s ňou aj množstvo úspechov. Ročník sa začal veľmi zle, pretože Bayern vypadol hneď v úvodnom kole domáceho pohára s nenasadeným Magdeburgom. V Bundeslige však dominoval a získal domáci titul – aj tentoraz však na poslednú chvíľu. Patrik Andersson skóroval z priameho kopu v nastavenom čase posledného zápasu! Vďaka tomuto zásahu remizoval Bayern s Hamburgom a v konečnom poradí predstihol Schalke 04, ktorá už v podstate oslavovala titul. Svoj zápas odohrala o pár minút skôr a jej fanúšikovia mysleli, že Bayern prehral – oslavovali však len 4 minúty, potom prišlo trpké vytriezvenie...

Mníchov postúpil až do finále Ligy majstrov, kde ho 23. mája 2001 čakala španielska Valencia. Bayern mal za sebou niekoľko náročných zápasov – vo štvrťfinále vyradil Manchester, v semifinále Real... Hrdinom finále sa nakoniec stal Olli Kahn, ktorý zlikvidoval tri penalty v rozhodujúcom rozstrele. Bayern Mníchov teda získal svoj štvrtý titul európskych šampiónov, na ktorý čakal 25 rokov...

Sezóna 2001/2002 znamenala ústup z pozícií – Bayern však celkom bez titulu neostal. V domácej lige skončili pred Bayernom kluby z Dortmundu i Leverkusenu, v pohári bola nad sily červených Schalke 04. V prospech Mníchova sa však skončil zápas o Interkontinentálny pohár. Po góle Sammyho Kuffoura zvíťazili Bavori v novembri 2001 nad Bocou Juniors 1:0. V Lige majstrov bolo pre Bayern konečnou stanicou štvrťfinále, kde Nemci nestačili na Real Madrid.

Najúspešnejší nemecký klub histórie zabral v Bundeslige hneď o rok neskôr, keď v nej dominoval o neuveriteľných 16 bodov pred Stuttgartom. Bayern sa dokonale sústredil aj na Pohár DFB, v ktorého finále nakoniec triumfoval nad Kaiserslauternom 3:1. Hrdinom sezóny bol Michael Ballack, ktorý plne nahradil Stefana Effenberga a stal sa nemeckým hráčom roka. Bayern získal štvrté double.

Čiernou škvrnou posledných rokov bolo skoré vypadnutie Bayernu v Lige majstrov 2002/2003. Mníchovčania nestačili na La Coruňu, keď ich vyradil chladnokrvný Roy Makaay. Malo to však aj svoje pozitíva – vedenie Bayernu si tohto talentovaného hráča okamžite všimlo a prilákalo do svojich služieb.

V doposiaľ poslednom ročníku Ligy majstrov 2003/2004 bolo pre Bayern konečnou stanicou osemfinále. Nemci nemali šťastie a dostali silného súpera – Real Madrid. Po domácej remíze 1:1 prehrali na ihrisku svojho súpera 0:1 a s pohárovou Európou sa rozlúčili.

Oveľa lepšie to pre Bayern nebolo ani v domácej Bundeslige – klub nazbieral 68 bodov, no na majstrovské Brémy ich napriek tomu stratil šesť. V Pohári DFB Mníchov stroskotal na druholigovom tíme Alemannia Aachen, ktorému vo štvrťfinále podľahol 1:2.

Po sezóne 2003/2004 došlo v Bayerne k výmene trénera - na tento post bol dosadený Felix Magath.

Medzi najväčšie hviezdy súčasného kádra Bayernu patria nepochybne mená ako Kahn, Sagnol, Kuffour, Kovač, Linke, Scholl, Frings, Zé Roberto, Ballack, Jeremies, Salihamidžič, Hargreaves, Deisler, Makaay, Pizarro, Zickler či Santa Cruz.

Na oficiálnej internetovej stránke Bayernu Mníchov sa nachádza i Sieň slávy bavorského veľkoklubu, do ktorej sú zaradení: Franz Beckenbauer, Gerd Muller, Sepp Maier, Uli Hoeness, Karl-Heinz Rummenigge, Lothar Matthäus, Stefan Effenberg, Giovanne Elber, Roland Wohlfahrt, Klaus Augenthaler, Dieter Hoeness, Paul Breitner a Hans-Georg Schwarzenbeck.