referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Káva
Dátum pridania: 08.03.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ajdzu
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 367
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 8m 20s
Pomalé čítanie: 12m 30s
 
V Oriente bola obľúbeným nápojom už v 15. storočí. Jej pitiu však zo začiatku neboli naklonení predstavitelia cirkevnej a svetskej moci a jej milovníci boli za konzumáciu kruto trestaní. Traduje sa, že pristihnutým previnilcom vytrhávali jazyk alebo ich zašitých do kávových vriec hádzali zo skaly do rieky. V súčasnosti holduje tomuto opojnému moku celý svet.

Za pravlasť kávy sa pokladá kraj Kafa v Etópii. Podľa starej legendy kávu objavil pastier, ktorý si jedného dňa všimol nezvyčajne roztopašné správanie svojho stáda kôz po tom, ako spásli plody kávovníka. Potom odvar z plodov vyskúšal na sebe...

Prvými milovníkmi mnísi

Najstaršiu písomnú zmienku o káve nájdeme pravdepodobne v knihe arabského lekára Rhazema z desiateho storočia. Ten za jej rodisko označil náhornú plošinu pozdĺž jazera Tana v Etiópii, kde divo rastie dodnes. Prvá kultivácia kávy sa uskutočnila údajne okolo roku 570 nášho letopočtu v Jemene. Legenda hovorí, že prvými milovníkmi tohto moku boli mnísi jedného kláštora, ktorí zistili, že káva zaháňa spánok, povzbudzuje duševnú aktivitu a pomáha pri duchovných cvičeniach. Prvenstvo v príprave odvaru z kávových zŕn patrí Peržanom. V 15. storočí jej chuti podľahli aj v Arábii a Egypte. Slovo káva má pôvod práve v arabčine - je odvodené od arabského výrazu „qahwah“, čo v preklade znamená "sila“. Nápoj sa následne dostal do Turecka. Tam mal dokonca rozhodujúci význam pri uzatváraní manželstiev. Budúci ženáč sľuboval nastávajúcej, že jej bude pravidelne variť kávu. Čo sa stalo, keď svoj sľub porušil, staré záznamy nehovoria. Do Európy sa káva dostala z Turecka vďaka benátskym kupcom.

Slávni kávičkári

Ešte na začiatku 18. storočia bolo pitie kávy v Európe výsadou vtedajšej smotánky - panovníkov a vysokej šľachty. Koncom storočia sa jej konzumácia rozšírila do kaviarní, kde sa stala obľúbeným rozptýlením viacerých velikánov histórie. Slávny spisovateľ Honoré de Balzac popíjaniu čiernej kávy úplne podľahol - pri písaní svojich románov vypil denne až 60 šálok. Filozof Voltaire vlial do seba taktiež úctyhodné množstvo - až 50 šálok denne. Nezaostával ani hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven. Ten mal pri jej konzumácii jednu podmienku: do šálky sa musela dostať dávka, predstavujúca 60 rozomletých kávových zrniečok. Ani o zrniečko menej! Jeho kolega Johan Sebastian Bach o káve dokonca zložil kantátu.

„Zelené zlato“

Prvým, skutočne veľkým kávovým mestom sa stal Londýn. V roku 1700 v ňom bolo viac ako 3000 kaviarní a na podnet najväčších labužníkov tu vzniklo aj veľa kávových klubov. Otvorenie prvej kaviarne v metropole Anglicka sa datuje do roku 1652. Na konci 19. storočia sa káva pomaly premenila z luxusného nápoja horných desaťtisíc na nápoj každodennej spotreby. Stala sa módnou záležitosťou - bolo štýlové piť ju ráno aj uprostred dňa. Dopyt po tejto plodine prudko rástol, obchodníci a majitelia kaviarní, ktoré sa začali objavovať aj v iných veľkomestách ako huby po daždi, si spokojne mädlili ruky. Káva sa už od svojich počiatkov zaradila medzi komerčne najvyhľadávanejšie plodiny na svete. Aj vďaka tomu získala pomenovanie „zelené zlato“.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Káva SOŠ 2.9212 4376 slov
Káva SOŠ 2.9246 1036 slov
Káva SOŠ 2.9654 647 slov
Káva SOŠ 2.9304 707 slov
Káva SOŠ 2.9650 1313 slov
Káva SOŠ 2.9379 1453 slov
Káva SOŠ 2.9486 497 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.