90 miliónov vriec

Zber kávy je dodnes ručnou prácou. Kávové zrná sa následne spracúvajú, výsledkom je oddelenie dužiny od semien. Očistené plodiny sa ďalej triedia podľa veľkosti a váhy. Potom ich čaká dlhá cesta do pražiarní.

Z 15 miliárd stromov kávovníka na celom svete sa vyzbiera približne 90 miliónov vriec kávy, pričom jedno vrece obsahuje 60 kg „zeleného zlata“. Poznáme vyše 100 druhov kávy, ktoré sa pestujú v 50 krajinách sveta. Medzi najvýznamnejších producentov patrí Brazília, Kolumbia, Kostarika, Honduras, Salvádor, Venezuela, India a Vietnam. Pestovanie kávy je pomerne nákladnou záležitosťou. Prvé plody sa zbierajú po štyroch až piatich rokoch a z jedného kávovníka sa za rok nazbiera 2 až 2,5 kilogramu kávy, ktorá sa pražením zredukuje na 500 gramov.

Je škodlivá?

Prvý pokus zistiť škodlivé účinky kávy uskutočnili už pred dvesto rokmi na podnet kráľa vo Švédsku. Na experiment si vybrali dvoch bratov - väzňov, dvojčatá. Jeden musel vypiť denne 30 šálok kávy, druhý presne také isté množstvo čaju. Pokus trval desať rokov. A výsledok? Medzičasom umreli lekári poverení sledovaním experimentu, potom sám kráľ, ktorý bol najzvedavejší na jeho výsledky a čo sa týka oboch "pokusných králikov“, tí sa dožili úctyhodného veku.

Ani tento pokus nič nezmenil na fakte, že od čias, keď káva začala svoju víťaznú púť zo svojej pravlasti do celého sveta, je rovnako obľúbená, ako aj sporná.

Rozporuplné sú aj vedecké údaje o jej pôsobení. Napríklad Dr. John Allred zo Štátnej univerzity v Ohiu tvrdí, že u zdravých ľudí, ktorí pijú štyri alebo menej šálok kávy denne, neboli zistené žiadne zdravotné problémy. Výskum u veľkej vzorky kávičkárok dokonca ukázal najnižšie percento rakoviny prsníka. Dánski vedci z univerzity v Aarhase zase došli k záveru, že budúce mamičky by sa mali každodenného pôžitku z kávy vzdať. Kofeín podľa nich oslabuje cievy vyživujúce placentu a plodu tak uberá kyslík. Iní odborníci hovoria o pozitívach - šálka silnej kávy môže pomôcť proti sennej nádche alebo dokonca zachrániť život v prípade alergického šoku. ďalšia štúdia dokázala, že ľudia, ktorí pijú kávu, sú vystavení podstatne nižšiemu riziku vzniku Parkinsonovej choroby. Je známe, že káva dráždi mozgovú kôru, potláča ospalosť a únavu, pôsobí na zvýšenie intelektuálnej činnosti. Okrem toho podporuje trávenie. Na druhej strane nepriaznivo pôsobí pri cukrovke, zvyšuje hladinu cukru a tukových látok v krvi.

Koľko ľudí, toľko chutí

Kávu pozná celý svet a v každej krajine sa pripravuje iným spôsobom. Arabský spôsob prípravy sa považuje za ten pravý. Podáva sa obyčajne veľmi hustá a silná káva, navyše sa do nej pridávajú aj koreniny, napríklad drvený kardamón alebo škorica. Nie je žiadna vzácnosť vidieť arabských mužov, ako vyplachujú svoje šálky čerstvou horúcou kávou prelievajúc ju z jednej šálky do druhej. Túto kávu však vzápätí vylejú na zem, na počesť patróna kávy - Šejka aš-Šadhili.

V Grécku sa podáva káva horúca, hustá a sladká. K nej sa hodí tradičné grécke pečivo s medom, mandľami a pistáciami. Kávová pena, ktorá pri príprave vzniká, je pre Grékov rovnako dôležitá ako pre obyvateľov Stredného východu. V gréckom ponímaní mladé ženy pijú tento nápoj tak, že prostredníctvom neho vysielajú signály o svojej túžbe nájsť milého alebo manžela. Keď sa nápadník objaví a mladej Grékyni sa zapáči, naservíruje mu kávu s bohatou penou. Ak sa jej nepozdáva, ponúkne ho kávou bez peny, čím mu dá najavo svoje odmietnutie. V Grécku navštevujú milovníci kávy „kafe“ alebo „kafeneie“. Rovnako ako na Strednom východe, aj tieto kaviarne sú výhradne záležitosťou mužov. Gréci zároveň radi predpovedajú budúcnosť čítaním odtieňov kávovej zmesi. Hľadajú v nej veľkú hrudku, ktorá znamená peniaze, a dávajú si pozor na tie menšie, ktoré svedčia o problémoch.

Svojím kávovým rituálom sa preslávil aj Egypt. Kým na pohrebe podávajú nesladenú kávu, na svadbe zásadne iba s cukrom. Egypťania aj takýmto spôsobom dávajú najavo smútok alebo radosť. Majú radi čistú a silnú kávu, nikdy do nej nepridávajú mlieko a smotanu, doc hutia ju iba kardamónom.