Káva

V Oriente bola obľúbeným nápojom už v 15. storočí. Jej pitiu však zo začiatku neboli naklonení predstavitelia cirkevnej a svetskej moci a jej milovníci boli za konzumáciu kruto trestaní. Traduje sa, že pristihnutým previnilcom vytrhávali jazyk alebo ich zašitých do kávových vriec hádzali zo skaly do rieky. V súčasnosti holduje tomuto opojnému moku celý svet.

Za pravlasť kávy sa pokladá kraj Kafa v Etópii. Podľa starej legendy kávu objavil pastier, ktorý si jedného dňa všimol nezvyčajne roztopašné správanie svojho stáda kôz po tom, ako spásli plody kávovníka. Potom odvar z plodov vyskúšal na sebe...

Prvými milovníkmi mnísi

Najstaršiu písomnú zmienku o káve nájdeme pravdepodobne v knihe arabského lekára Rhazema z desiateho storočia. Ten za jej rodisko označil náhornú plošinu pozdĺž jazera Tana v Etiópii, kde divo rastie dodnes. Prvá kultivácia kávy sa uskutočnila údajne okolo roku 570 nášho letopočtu v Jemene. Legenda hovorí, že prvými milovníkmi tohto moku boli mnísi jedného kláštora, ktorí zistili, že káva zaháňa spánok, povzbudzuje duševnú aktivitu a pomáha pri duchovných cvičeniach. Prvenstvo v príprave odvaru z kávových zŕn patrí Peržanom. V 15. storočí jej chuti podľahli aj v Arábii a Egypte. Slovo káva má pôvod práve v arabčine - je odvodené od arabského výrazu „qahwah“, čo v preklade znamená "sila“. Nápoj sa následne dostal do Turecka. Tam mal dokonca rozhodujúci význam pri uzatváraní manželstiev. Budúci ženáč sľuboval nastávajúcej, že jej bude pravidelne variť kávu. Čo sa stalo, keď svoj sľub porušil, staré záznamy nehovoria. Do Európy sa káva dostala z Turecka vďaka benátskym kupcom.

Slávni kávičkári

Ešte na začiatku 18. storočia bolo pitie kávy v Európe výsadou vtedajšej smotánky - panovníkov a vysokej šľachty. Koncom storočia sa jej konzumácia rozšírila do kaviarní, kde sa stala obľúbeným rozptýlením viacerých velikánov histórie. Slávny spisovateľ Honoré de Balzac popíjaniu čiernej kávy úplne podľahol - pri písaní svojich románov vypil denne až 60 šálok. Filozof Voltaire vlial do seba taktiež úctyhodné množstvo - až 50 šálok denne. Nezaostával ani hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven. Ten mal pri jej konzumácii jednu podmienku: do šálky sa musela dostať dávka, predstavujúca 60 rozomletých kávových zrniečok. Ani o zrniečko menej! Jeho kolega Johan Sebastian Bach o káve dokonca zložil kantátu.

„Zelené zlato“

Prvým, skutočne veľkým kávovým mestom sa stal Londýn. V roku 1700 v ňom bolo viac ako 3000 kaviarní a na podnet najväčších labužníkov tu vzniklo aj veľa kávových klubov. Otvorenie prvej kaviarne v metropole Anglicka sa datuje do roku 1652. Na konci 19. storočia sa káva pomaly premenila z luxusného nápoja horných desaťtisíc na nápoj každodennej spotreby. Stala sa módnou záležitosťou - bolo štýlové piť ju ráno aj uprostred dňa. Dopyt po tejto plodine prudko rástol, obchodníci a majitelia kaviarní, ktoré sa začali objavovať aj v iných veľkomestách ako huby po daždi, si spokojne mädlili ruky. Káva sa už od svojich počiatkov zaradila medzi komerčne najvyhľadávanejšie plodiny na svete. Aj vďaka tomu získala pomenovanie „zelené zlato“.
90 miliónov vriec

Zber kávy je dodnes ručnou prácou. Kávové zrná sa následne spracúvajú, výsledkom je oddelenie dužiny od semien. Očistené plodiny sa ďalej triedia podľa veľkosti a váhy. Potom ich čaká dlhá cesta do pražiarní.

Z 15 miliárd stromov kávovníka na celom svete sa vyzbiera približne 90 miliónov vriec kávy, pričom jedno vrece obsahuje 60 kg „zeleného zlata“. Poznáme vyše 100 druhov kávy, ktoré sa pestujú v 50 krajinách sveta. Medzi najvýznamnejších producentov patrí Brazília, Kolumbia, Kostarika, Honduras, Salvádor, Venezuela, India a Vietnam. Pestovanie kávy je pomerne nákladnou záležitosťou. Prvé plody sa zbierajú po štyroch až piatich rokoch a z jedného kávovníka sa za rok nazbiera 2 až 2,5 kilogramu kávy, ktorá sa pražením zredukuje na 500 gramov.

Je škodlivá?

Prvý pokus zistiť škodlivé účinky kávy uskutočnili už pred dvesto rokmi na podnet kráľa vo Švédsku. Na experiment si vybrali dvoch bratov - väzňov, dvojčatá. Jeden musel vypiť denne 30 šálok kávy, druhý presne také isté množstvo čaju. Pokus trval desať rokov. A výsledok? Medzičasom umreli lekári poverení sledovaním experimentu, potom sám kráľ, ktorý bol najzvedavejší na jeho výsledky a čo sa týka oboch "pokusných králikov“, tí sa dožili úctyhodného veku.

Ani tento pokus nič nezmenil na fakte, že od čias, keď káva začala svoju víťaznú púť zo svojej pravlasti do celého sveta, je rovnako obľúbená, ako aj sporná.

Rozporuplné sú aj vedecké údaje o jej pôsobení. Napríklad Dr. John Allred zo Štátnej univerzity v Ohiu tvrdí, že u zdravých ľudí, ktorí pijú štyri alebo menej šálok kávy denne, neboli zistené žiadne zdravotné problémy. Výskum u veľkej vzorky kávičkárok dokonca ukázal najnižšie percento rakoviny prsníka. Dánski vedci z univerzity v Aarhase zase došli k záveru, že budúce mamičky by sa mali každodenného pôžitku z kávy vzdať. Kofeín podľa nich oslabuje cievy vyživujúce placentu a plodu tak uberá kyslík. Iní odborníci hovoria o pozitívach - šálka silnej kávy môže pomôcť proti sennej nádche alebo dokonca zachrániť život v prípade alergického šoku. ďalšia štúdia dokázala, že ľudia, ktorí pijú kávu, sú vystavení podstatne nižšiemu riziku vzniku Parkinsonovej choroby. Je známe, že káva dráždi mozgovú kôru, potláča ospalosť a únavu, pôsobí na zvýšenie intelektuálnej činnosti. Okrem toho podporuje trávenie. Na druhej strane nepriaznivo pôsobí pri cukrovke, zvyšuje hladinu cukru a tukových látok v krvi.

Koľko ľudí, toľko chutí

Kávu pozná celý svet a v každej krajine sa pripravuje iným spôsobom. Arabský spôsob prípravy sa považuje za ten pravý. Podáva sa obyčajne veľmi hustá a silná káva, navyše sa do nej pridávajú aj koreniny, napríklad drvený kardamón alebo škorica. Nie je žiadna vzácnosť vidieť arabských mužov, ako vyplachujú svoje šálky čerstvou horúcou kávou prelievajúc ju z jednej šálky do druhej. Túto kávu však vzápätí vylejú na zem, na počesť patróna kávy - Šejka aš-Šadhili.

V Grécku sa podáva káva horúca, hustá a sladká. K nej sa hodí tradičné grécke pečivo s medom, mandľami a pistáciami. Kávová pena, ktorá pri príprave vzniká, je pre Grékov rovnako dôležitá ako pre obyvateľov Stredného východu. V gréckom ponímaní mladé ženy pijú tento nápoj tak, že prostredníctvom neho vysielajú signály o svojej túžbe nájsť milého alebo manžela. Keď sa nápadník objaví a mladej Grékyni sa zapáči, naservíruje mu kávu s bohatou penou. Ak sa jej nepozdáva, ponúkne ho kávou bez peny, čím mu dá najavo svoje odmietnutie. V Grécku navštevujú milovníci kávy „kafe“ alebo „kafeneie“. Rovnako ako na Strednom východe, aj tieto kaviarne sú výhradne záležitosťou mužov. Gréci zároveň radi predpovedajú budúcnosť čítaním odtieňov kávovej zmesi. Hľadajú v nej veľkú hrudku, ktorá znamená peniaze, a dávajú si pozor na tie menšie, ktoré svedčia o problémoch.

Svojím kávovým rituálom sa preslávil aj Egypt. Kým na pohrebe podávajú nesladenú kávu, na svadbe zásadne iba s cukrom. Egypťania aj takýmto spôsobom dávajú najavo smútok alebo radosť. Majú radi čistú a silnú kávu, nikdy do nej nepridávajú mlieko a smotanu, doc hutia ju iba kardamónom.
Ako sa káve darí u nás?

Pre väčšinu Slovákov je káva každodenným rituálom. Zaujímavé je, že ju 68 % ľudí pije doma, 24 % v práci a podľa prieskumov len 1 % v kaviarňach. Čo sa týka vychutnávania jej chuti a nezameniteľnej arómy, až 91 % opýtaných pije kávu pomaly a s pôžitkom, 46 % slovenských kávičkárov k nej konzumuje koláč, rovnaké percento si jej chuť zlepšuje cukrom. Približne 24 % ľudí si do nej pridáva mlieko, 9 % umelé sladidlo a 7 % labužníkov smotanu. Aj na Slovensku sa postupne stáva trendom pitie instantnej a rozpustnej kávy. Dôvodov je viac: rýchla a ľahká príprava, absencia kávového sedimentu, menší obsah kofeínu.

Káva skrátka ovládla zemeguľu. Je vynikajúcim dôvodom na stretnutie s priateľmi, ale aj zámienkou na prvé rande. Stala sa neoddeliteľnou súčasťou každodenného života miliónov ľudí a je pravdepodobné, že si na nej budú pozemčania pochutnávať aj o stáročia... Putovanie kávy v histórii

570 - káva sa dostala obchodnými karavánami do Jemenu, kde ju začali kultivovať 1554 - otvorená prvá kaviareň v Carihrade 1652 - vzniká prvá kaviareň v Londýne 1685 - Poliak Koleczycki získava od cisára Leopolda I. privilégium na založenie prvej kaviarne vo Viedni

1690 - Holanďania zlomili kávový monopol Arabov, zakladajú kávovníkové plantáže vo všetkých svojich kolóniách

1706 - káva ako rastlina sa dostáva na európsku pôdu, prvá sadenica sa ujala v Amsterdame

1714 - vzniká prvá kaviareň v Prahe 1715 - Francúzi dovážajú kávovník na ostrov Martinique, odkiaľ ho rozširujú do oblasti Guayany, Karibskej oblasti a do Strednej Ameriky

1750 - Portugalci zakladajú prvé plantáže v okolí rieky Rio, približne o sto rokov sa pestovanie presúva do oblasti Sao Paola

1822 - vo Francúzsku sa objavil prvý prototyp zariadenia na espresso 1901 - na panamerickom veľtrhu sa predáva prvá rozpustná káva 1903 - Dr. Kato získava U.S. patent na výrobu instantnej kávy 1933 - vznikajú prvé automaty na espresso 1995 - káva sa stáva najpopulárnejším nápojom na zemeguli, každý rok sa jej vypije viac ako 400 miliárd šálok