Záhada storočia

Tunguzská záhada I.

Pre tajgu sú charakteristické časté požiare. Ale to, čo sa odohralo 30.júna 1908 o 7.hodine a 17.minúte miestneho času ani zďaleka nebol nijaký lesný požiar. Jedna z najväčších katastof Zeme za posledné tisícročia sa odohrala v sibírskej tajge v okolí riečky Kamenná Tunguzka. V to ráno explodovalo vo výške len 5 km nad oblasťou Tunguzky záhadné teleso, ktoré nedalo spať vedcom desaťročia po tom a nedáva spať ani dodnes. Razom bola zničená časť tajgy o rozlohe 6000 km2. Niekoľko miliónov stromov bolo zničených v mohutnom svetelnom záblesku alebo následkom nesmiernej tlakovej vlny. Explózia mala silu mnoho vodíkových bômb. Jej sila sa odhaduje na 2000-krát ničivejšiu ako v Hirošime. Len pre porovnanie v Hirošime následkom jadrového výbuchu zahynulo za niekoľko sekúnd 230 tisíc ľudí a ďalších 200 tisíc bolo na následky ožiarenia hospitalizovaných do nemocnice, nehovoriac už o miliónoch ľudí, ktorí za to budú trpieť ktovie ako dlho. Fakt je, že keby sa tunguzský objekt v prílete oneskoril o 4 hodiny, vybuchol by nad Petrohradom a následky by boli nedozierne. Keby sa oneskoril ešte viac, vybuchol by nad husto zaľudnenou strednou Európou. So svojou ničivou silou by sa z toho Európa spamätávala možno ešte dodnes. Napríklad Belgicko, ktorého rozloha je zrovnateľná s postihnutou oblasťou tajgy, by bolo celkom iste celé spustošené. Našťastie objekt vybuchol nad skoro nezaľudnenou oblasťou Tunguzky.
Na miesto katastrofy v nehostinnej tajge sa dostala 1.expedícia až v roku 1927. Keď sa blížili k epicentru výbuchu, pomaly mohli pozorovať obrovské oblasti s vyvrátenými stromami bez vetiev a ihličia. V epicentre výbuchu sa nachádzali rozsiahle močariská, ale stromy tam stáli na svojich miestach. Avšak boli celé zuhoľnatené a pripomínali telegrafné stĺpy. Preto aj tento les nazvali „les telegrafných stĺpov“. Všade kam sa bádatelia pozreli videli len povyvracané stromy smerom von od epicentra výbuchu. Nedá sa poprieť, že ešte dodnes tam vzorky pôdy vykazujú dvojnásobnú dávku rádioaktivity. Možno tam dokonca v roku 1908 nastal naozaj jadrový výbuch. Bezprostredne po osudnom dni boli 3 noci jasné ako deň. Ľudia na celej Zemi mohli pozorovať na oblohe široký červenožltý pás svetla pohybujúci sa od severovýchodu na juhozápad. V noci sa dalo pokojne čítať bez umelého osvetlenia. Na oblohe sa pritom vynímali obrovské čierne oblaky mimoriadne ostrých tvarov.

Seizmologické prístroje na celej Zemi zaznamenali vyše hodinové záchvevy pôdy.
Očití svedkovia explózie videli oslňujúcu „guľu alebo valec“ letiaci smerom k horizontu. Potom pocítili mohutné otrasy. Mohli vidieť ako sa z miesta dopadu zdvihol mohutný stĺp dymu. Niektorí hovoria o guľovitom oblaku 1000-krát jasnejším ako slnko. Takisto počuli ohlušujúci tenký zvuk, po ktorom sa zvíjali od bolestí uší. Opisy nápadne pripomínajú opisy jadrovej katastrofy. Vedci sformulovali viac ako 100 téz, z ktorých najreálnejšie sú: teória o dopade meteoritu, úlomku kométy, miniatúrnej čiernej diery, antihmoty a neúspešného pristátia UFO. Posledná teória by vysvetľovala aj možný jadrový výbuch opisovaný svedkami. Táto záhada nie je ešte po takmer storočí vyriešená. Tunguzský fenomén je dôkazom toho, aká zraniteľná a bezmocná môže byť ľudská civilizácia.