Poňatie programu verejnoprávnych staníc je podľa formulácie Krausa Ablassa určené zásadou pluralisticko straníckej neutrality, čo znamená že by verejnoprávne médium nemalo mať žiadny oficiálny názor ale názory by mali byť týmito médiami len sprostredkované. Z pohľadu organizačnej štruktúry by sa mali reprezentanti politických, svetonázorových a iných spoločenských zoskupení v radách pre televíziu a rozhlas starať o „všeobecné záujmy“. V socialistickej žurnalistike problém objektivity neexistuje. S úplnou istotou sa tvrdí , že informácie môžu byť spracované úplne podľa pravdy a interpretačne zaraďované do rozsiahlych súvislostí. V knihe „Socialistická žurnalistika „ Hermanna Budzislavského sa dočítame : Naša tlač je objektívna a stranícka. V socialistickej žurnalistike žiadny rozpor medzi objektivitou a straníckosťou neexistuje .“ Tým je problém objektivity dialekticky odčarovaný a žurnalistická práca uľahčená. . Je treba len sledovať určitú stranícku líniu a už je istota objektivity zaistená. Odlišné názory sú samé o sebe zlé , čo pre žurnalistiku znamená : Protivník sa dostane ku slovu len vtedy ak nám to prospeje.
Schonbach poukazuje ne to , že v Nemecku názory, súdy, alebo kritika dlho nepatrili k úlohám novín. Hodnotenie denných udalostí, výzvy k politickým činom boli až do 18 storočia odkázané len na letáky , traktáty , alebo manifesty. V tejto súvislosti cituje Shonbach Kaspara Stielera , ktorý v roku 1695 píše v diele „ Zeitung Lust und Nutz“ : „Pokiaľ sa autori vzdajú všetkých politických raisonnementov, reflexii a ako sa to všetko volá , je to pre noviny len dobre. Novinár má hovoriť o najnovšom dianí vo svete , ale bez toho aby sa vyjadroval k tomu čo sa mu páči , čo si o tom sám myslí a čo nie.“ Mnohé noviny sa v 18 storočí vyznačovali nestraníckosťou ako napríklad „Mit allergnadigster Kayserlicher Freyheit“ .Johan Wolfgang Goethe zastával názor , že slobodná tlač si neváži publikum a podporuje konformizmus, všetko je prijateľné okrem odlišného názoru. Pozvoľné prenikanie otvorene formulovaných názorov prichádza do nemeckej tlače 18 storočia s rozšírením osvieteneckých myšlienok , podľa ktorých je možné dosiahnuť čo najvyššiu mieru rozumnosti iba presvedčovaním, zvažovaním a argumentovaním , teda prejavmi nespokojnosti. . Iba od r.1850 sa rozumové hodnotenie ako voľný a bojovný nástoj stalo všeobecným majetkom tlače. „Názorová tlač sa v 18 storočí ešte neorientovala sa pravidlo trhového hospodárstva. V popredí jeho záujmu bolo pedagogické pôsobenie. Tlač bola často stratová.