Za objektívne spravodajstvo sa považuje také ktoré je nepredpojaté , vecné, nestanné, bez pocitov a verné skutočnosti.
Dan Schiler uvádza tri skutočnosti , ktoré podľa jeho názoru podporili v USA vývoj žurnalistickej objektivity ako normy:

1. Vývoj tlače smerom k hlasu verejnosti.
2. Klíma epochy Baconizmu v ktorej bola pripisovaná veľká dôležitosť faktom.(Francis Bacon 1561-1621 filozof obhajujúci empirické metódy)
3. Rozvoj fotografie o ktorej sa predpokladalo že bude realitu znázorňovať verne

K týmto trom bodom môžeme pripojiť ešte dva ďalšie

4. Vznik spravodajských agentúr (Associated Press bola založená v roku 1848)ktoré rýchlo a cenovo výhodne zásobovali správami viacero novín s rozdielnymi politickými postojmi. Shaw predkladá obsahovú analýzu spravodajstva vo volebných rokoch v období medzi rokmi 1870 a 1904 v USA z ktorej vyplýva že počet jednostranných správ sa zmenšuje a počet prebraných agentúrnych správ rastie, tento trend je zvlášť viditeľný v rokoch 1880 až 1884. Tiež počet správ označených za jednostranné teda pochádzajúcich z vlastných zdrojov jednotlivých novín , v rokoch 1870 a 1904 výrazne klesá , čo poukazuje na to že žurnalisti z denníkov imitujú „objektívny štýl“ agentúrneho spravodajstva.
5. Veľmi rýchlo sa prišlo na to že „objektívne spravodajstvo“ plní dôležitú ochrannú funkciu proti externým tlakom.

Je to objektivita?

Pre pojem objektivity je charakteristické že sa v diskusiách často používa bez riadneho definovania. Predpokladá sa že každý vie čo sa týmto pojmom myslí. Žurnalisti v USA , kde je objektivite prisudzovaná veľká hodnota , stotožňujú tento výraz s pojmami „slušnosť“ a „ vyváženosť“. Výsledky prieskumu v Nemecku ukazujú ,že žurnalisti pracujúci v teréne alebo v redakcii si sú nemožnosťou objektivity plne vedomí. Šéfredaktori naopak význam objektivity v žurnalistickej práci vyzdvihujú. Zdá sa že čím je väčší odstup od každodennej žurnalistickej práce , tým väčší býva sklon k ilúzii , že objektívne spravodajstvo je možné. Iná nemecká štúdia uvádza , že iba menšina (jedna tretina) spolupracovníkov a redaktorov nemeckých denníkov sa domnieva že prináša pri svojej každodennej práci objektívne , nezaťažené informácie. Saxer rozlišuje štyri základné prístupy k riešeniu vzťahu medzi túžbou po objektivite a možnosťou jej uskutočnenia:

1. Prianie a možnosť žurnalistickej objektivity sú bezvýhradne prijaté. Toto poňatie ktoré nevidí žiadny protiklad medzi normou a skutočnosťou , je zastavané iba jedným predvedeckým postojom.
2. Prianie a realizovateľnosť sú prijímané kriticky čo znamená že objektivita v žurnalistike nie je ani absolutizovaná ako konečná hodnota , ani sa nepredpokladá, že bude možné jej absolútne uskutočnenie. Toto kritické poňatie ju chápané ako základnú praktickú profesnú normu a predpoklad pre komunikáciu v podmienkach parlamentnej demokracie.
3. Prianie žurnalistickej objektivity je principiálne uznávané , možnosť jej uskutočnenia je ale sporná, lebo stále tu hrajú úlohu prvky subjektívne .
4. Prianie aj možnosť objektivity sú zásadne odmietané , objektivita je považovaná len za fikciu. Diskusia o objektivite spravodajstva vedie stále k prudkým stretom medzi politikmi a médiami.