Citujme napríklad nemeckého televízneho žurnalistu Franca Alta : „Moje skúsenosti sú takéto: Objektívne je to čo sa páči , čo slúži , čo sa rado počúva, čo potvrdzuje vlastný názor. Za neobjektívne je divákmi , stranami, cirkvami , odbormi, podnikateľmi , občianskymi iniciatívami , pravičiarmi aj ľavičiarmi považované to , čo sa im nepáči , čo ubližuje ich záujmom , čo neradi počujú, čo spochybňuje ich názory.

Objektívne správy môžeme podľa Schneidera docieliť :

· Oddelením správy od názoru
· Obmedzením sa na fakty ktoré:
· Nie sú podané pozmenené , potlačené, alebo „láskavo“
· Pričom, každá správa musí obsahovať aspoň minimum vyváženosti

Schneider predkladá niekoľko návrhov na zlepšenie produkcie správ napr. neuvádzať prejavy , ktoré nemajú žiadnu informatívnu hodnotu, vyhýbať sa tým mediálnym praktikám keď sa niekto pokúša prezentovať seba samého v médiách pokiaľ možno čo najlepšie , ďalej neprodukovať žiadnu bezcennú žurnalistiku , ale dodávať podložené správy , nerozširovať domnienky , alebo ich aspoň nedávať na prvú stránku.
Praktické kritériá na rozšírenie domnienok od relevantných informácii však autor nepodáva. Walter von LaRoche udáva v 8 vydaní Úvodu do praktickej žurnalistiky pravidlá pre správny popis skutočnosti:

1. všetky fakty si musia navzájom zodpovedať
2. nepresnosti musia byť ako také označené
3. ku správnosti patrí úplnosť a rozvaha
4. vyjadrovanie názorov autora neprichádza v úvahu
5. je treba sa oslobodiť od floskulí (alebo neúmyselne vyjadrených názorov)
6. vyjadrenie názoru ako súčasť spravodajstva musí byť zvlášť označené
7. ozdobné doplňujúce fakty sú neprípustné(rovnako ako neoprávnená tendenčnosť)

Pri dodržaní týchto pravidiel je možné dosiahnuť vonkajšiu objektivitu to znamená informácie s vysokou mierou objektivity. Nebezpečenstvo predstavujú neúmyselné hodnotenia a chybné spojovania. Tieto pravidlá sa týkajú iba správneho popisu ale neinformujú o tom čo je skutočnosť. Preto la Roche zavádza pojem vnútornej objektivity: výberom faktov, a výberom a spracovaním príspevkov je dané že aj napriek vonkajšej objektivite vnútornú objektivitu sa dosiahnuť nedá. Po prvé táto skutočnosť neexistuje a po druhé je objektivita obmedzená akonáhle vstupuje životný postoj pozorovateľa. Vnútorná objektivita je nedosiahnuteľná. .Túto dilemu je nutné akceptovať a vyvodiť z nej kritickú skepsu Je jednoducho možné pokúšať sa o objektivitu, ktorú nie je možné nikdy úplne dosiahnuť.
Z doterajšej argumentácie ale nesmieme vyvodzovať, že nie je možné objektivitu zaradiť do rámca výskumných projektov. Kvalita tendencia aktuálneho spravodajstva môžu bez problémov posudzované kvantitatívne.