Žurnalistická objektivita

„Ďakujem svojmu Stvoriteľovi, že neviem čo je objektívne.“
Herman Goring

„Čo sa vo vojne skutočne stalo , som si nedovolil napísať ani podľa prvých správ ani podľa mojej mienky , ale držal som sa vlastných zážitkov a správ od ostatných s čo možnou najväčšou presnosťou do najmenších podrobností. Toto bádanie bolo namáhavé , pretože jednotliví svedkovia nevypovedali o tej istej udalosti rovnako , ale podľa vlastnej pamäti a potrieb .“
Thuklides, Dejiny Peloponézskej vojny

„That´s the way it is.“
Walter Cronkite, „ Moderátor“

Historický vývoj:

Thuklides (460-396) vystihol už pred takmer dvetisíc štyristo rokmi vo svojich slovách problém , ktorý je dodnes živý a nevyriešený , či je možné podať realitu „objektívne“. Pojem objektivity je v literatúre pojednávaný vo vzťahu medzi žurnalistickými výpoveďami a realitou. Podľa „ Handworterbuch der Massenkomunikation und Medienforschung“ (Slovník masovej komunikácie a mediálnych štúdii, Berlín 1982) je objektivita „ukázanie skutočnosti takej aká je“. Nie je však zodpovedaná otázka , podľa akých kritérii sa rozhoduje o správnosti tejto skutočnosti. Už Thuklides zistil že očití svedkovia , ktorí pozorovali jednu a tú istú udalosť , ju vnímajú a popisujú rôzne. Koschwitz prisudzuje pojmu objektivita v žurnalistike zásadný a ústredný význam. Objektivita výpovede je chápaná ako miera , čo znamená že sa pýta na stupeň identickosti udalostí a ich rekonštrukcie v správe. V tomto zmysle sa vzťahuje na kvalitu žurnalistického produktu. Okrem toho sa tento pojem používa aj na označenie žurnalistickej normy vyžadujúcej určitý spôsob jednania. Pojem „vyváženosť“ , ktorý býva v súvislosti zo spravodajstvom používaný sa naproti tomu vzťahuje na celkový obsah určitého média , na záujmy v spoločnosti , ktoré medzi sebou v rámci jedného média súťažia o verejnú mienku. Vyváženosť v rámci verejnoprávnych médií je napr. v Spolkovej republike Nemecko koncipovaná ako záujmovo pluralistický a integračný organizačný princíp. Pri takto koncipovanom boji o záujem verejnosti, pri ktorom médium ako také musí zostať neutrálne , vždy existuje nebezpečenstvo že bude udržovať vyváženosť len medzi záujmami vzájomne už vyváženými. .Na základe daných mediálno politických rozhodnutí, majú byť nemecké verejnoprávne stanice neutrálne a nadstranícke a pluralita média má byť zaisťovaná vyváženým programom alebo názorovou ponukou.

Poňatie programu verejnoprávnych staníc je podľa formulácie Krausa Ablassa určené zásadou pluralisticko straníckej neutrality, čo znamená že by verejnoprávne médium nemalo mať žiadny oficiálny názor ale názory by mali byť týmito médiami len sprostredkované. Z pohľadu organizačnej štruktúry by sa mali reprezentanti politických, svetonázorových a iných spoločenských zoskupení v radách pre televíziu a rozhlas starať o „všeobecné záujmy“. V socialistickej žurnalistike problém objektivity neexistuje. S úplnou istotou sa tvrdí , že informácie môžu byť spracované úplne podľa pravdy a interpretačne zaraďované do rozsiahlych súvislostí. V knihe „Socialistická žurnalistika „ Hermanna Budzislavského sa dočítame : Naša tlač je objektívna a stranícka. V socialistickej žurnalistike žiadny rozpor medzi objektivitou a straníckosťou neexistuje .“ Tým je problém objektivity dialekticky odčarovaný a žurnalistická práca uľahčená. . Je treba len sledovať určitú stranícku líniu a už je istota objektivity zaistená. Odlišné názory sú samé o sebe zlé , čo pre žurnalistiku znamená : Protivník sa dostane ku slovu len vtedy ak nám to prospeje.
Schonbach poukazuje ne to , že v Nemecku názory, súdy, alebo kritika dlho nepatrili k úlohám novín. Hodnotenie denných udalostí, výzvy k politickým činom boli až do 18 storočia odkázané len na letáky , traktáty , alebo manifesty. V tejto súvislosti cituje Shonbach Kaspara Stielera , ktorý v roku 1695 píše v diele „ Zeitung Lust und Nutz“ : „Pokiaľ sa autori vzdajú všetkých politických raisonnementov, reflexii a ako sa to všetko volá , je to pre noviny len dobre. Novinár má hovoriť o najnovšom dianí vo svete , ale bez toho aby sa vyjadroval k tomu čo sa mu páči , čo si o tom sám myslí a čo nie.“ Mnohé noviny sa v 18 storočí vyznačovali nestraníckosťou ako napríklad „Mit allergnadigster Kayserlicher Freyheit“ .Johan Wolfgang Goethe zastával názor , že slobodná tlač si neváži publikum a podporuje konformizmus, všetko je prijateľné okrem odlišného názoru. Pozvoľné prenikanie otvorene formulovaných názorov prichádza do nemeckej tlače 18 storočia s rozšírením osvieteneckých myšlienok , podľa ktorých je možné dosiahnuť čo najvyššiu mieru rozumnosti iba presvedčovaním, zvažovaním a argumentovaním , teda prejavmi nespokojnosti. . Iba od r.1850 sa rozumové hodnotenie ako voľný a bojovný nástoj stalo všeobecným majetkom tlače. „Názorová tlač sa v 18 storočí ešte neorientovala sa pravidlo trhového hospodárstva. V popredí jeho záujmu bolo pedagogické pôsobenie. Tlač bola často stratová.

Iba v 19 storočí postupne vznikala masová tlač , ktorá bola určená širšiemu publiku .Kvalita novín prestala byť rozhodujúca , začalo záležať predovšetkým na výške nákladu , ktorá bola dôležitejšia pre príjmy z inzerátov.
Emil Dovitaf formuloval vo svojej „Náuke o novinách“ ktorá vyšla po prvý krát v roku 1931 , požiadavku aby sa tlač správala objektívne a vecne. Noviny sú považované i vo svojej spravodajskej časti za vec čisto subjektívnu. Zodpovedné noviny by mali vecnú správnosť svojho spravodajstva kontrolovať a podávať správy podľa svojho najlepšieho svedomia, nie sú však schopné sa vyhnúť nedostatku a chybným správam. Dovitaf ďalej uvádza: „Noviny nemôžu byť objektívne pravdivé , ale aspoň subjektívne úprimné. Keby boli čisté a objektívne vyzerali by ako zostava matematických vzorcov a pri prvej početnej chybe by sa zrútili. Okrem toho by ich nikto nečítal“
Noviny v USA boli až do vzniku masovej tlače z pohľadu samourčenia názorové. ( V roku 1833 bol založený denník New York Sun ktorý už v roku 1837 dosiahol denný náklad 30 000 výtlačkov) Schudson ktorý dáva rozvoj žurnalistiky do súvislosti s triednym bojom , zaraďuje vznik prvých moderných novín do obdobia Jacksonovej demokracie. (Andrew Jackson bol prezidentom Spojených štátov amerických v rokoch 1829-1837. Zrušil všetky volebné obmedzenia a zastával záujmy robotníkov a farmárov proti kapitalizmu.)Šlo o noviny za cent penny press ktoré etablovali noviny ako spotrebný tovar a ich vznik je úzko spojovaný so záujmami meštianskej strednej vrstvy. Masová tlač bola nakoniec kombinovaným produktom : redakčná časť mala zaujať čitateľov a inzerenti platili za to aby mohli tento okruh čitateľov osloviť.
Penny press prispel k rozšíreniu trhu dvom spôsobmi :Po prvé sa reklama dostávala ku stále väčšiemu okruhu čitateľov a teda potenciálnych spotrebiteľov a za druhé sa noviny vyvinuli z produktu , ktorý sa požičiaval alebo čítal v knižnici alebo klube na tovar ktorý sa kupoval a odnášal domov. Približne okolo roku 1890 začala jedna skupina žurnalistov považovať realisticko objektívne spravodajstvo za nezlúčiteľné zo zábavou. Emocionálne rozprávajúca žurnalistika prestala byť považovaná za adekvátnu. Pre túto novú formu žurnalistiky bol typický denník New York Times. Iný starší model americkej masovej žurnalistiky ,ktorý Schudson nazýva „story journalism“ reprezentujú New York World spojené s osobnosťou Josepha Pulitzera .Význam objektivity ako normatívneho cieľa bola je v Spojených štátoch amerických veľký. Predstava o možnom objektívnom spravodajstve je podoprená myšlienkou , že informácie môžu byť podávané takým spôsobom aby si recipient sám mohol vytvoriť vlastný názor.

Za objektívne spravodajstvo sa považuje také ktoré je nepredpojaté , vecné, nestanné, bez pocitov a verné skutočnosti.
Dan Schiler uvádza tri skutočnosti , ktoré podľa jeho názoru podporili v USA vývoj žurnalistickej objektivity ako normy:

1. Vývoj tlače smerom k hlasu verejnosti.
2. Klíma epochy Baconizmu v ktorej bola pripisovaná veľká dôležitosť faktom.(Francis Bacon 1561-1621 filozof obhajujúci empirické metódy)
3. Rozvoj fotografie o ktorej sa predpokladalo že bude realitu znázorňovať verne

K týmto trom bodom môžeme pripojiť ešte dva ďalšie

4. Vznik spravodajských agentúr (Associated Press bola založená v roku 1848)ktoré rýchlo a cenovo výhodne zásobovali správami viacero novín s rozdielnymi politickými postojmi. Shaw predkladá obsahovú analýzu spravodajstva vo volebných rokoch v období medzi rokmi 1870 a 1904 v USA z ktorej vyplýva že počet jednostranných správ sa zmenšuje a počet prebraných agentúrnych správ rastie, tento trend je zvlášť viditeľný v rokoch 1880 až 1884. Tiež počet správ označených za jednostranné teda pochádzajúcich z vlastných zdrojov jednotlivých novín , v rokoch 1870 a 1904 výrazne klesá , čo poukazuje na to že žurnalisti z denníkov imitujú „objektívny štýl“ agentúrneho spravodajstva.
5. Veľmi rýchlo sa prišlo na to že „objektívne spravodajstvo“ plní dôležitú ochrannú funkciu proti externým tlakom.

Je to objektivita?

Pre pojem objektivity je charakteristické že sa v diskusiách často používa bez riadneho definovania. Predpokladá sa že každý vie čo sa týmto pojmom myslí. Žurnalisti v USA , kde je objektivite prisudzovaná veľká hodnota , stotožňujú tento výraz s pojmami „slušnosť“ a „ vyváženosť“. Výsledky prieskumu v Nemecku ukazujú ,že žurnalisti pracujúci v teréne alebo v redakcii si sú nemožnosťou objektivity plne vedomí. Šéfredaktori naopak význam objektivity v žurnalistickej práci vyzdvihujú. Zdá sa že čím je väčší odstup od každodennej žurnalistickej práce , tým väčší býva sklon k ilúzii , že objektívne spravodajstvo je možné. Iná nemecká štúdia uvádza , že iba menšina (jedna tretina) spolupracovníkov a redaktorov nemeckých denníkov sa domnieva že prináša pri svojej každodennej práci objektívne , nezaťažené informácie. Saxer rozlišuje štyri základné prístupy k riešeniu vzťahu medzi túžbou po objektivite a možnosťou jej uskutočnenia:

1. Prianie a možnosť žurnalistickej objektivity sú bezvýhradne prijaté. Toto poňatie ktoré nevidí žiadny protiklad medzi normou a skutočnosťou , je zastavané iba jedným predvedeckým postojom.
2. Prianie a realizovateľnosť sú prijímané kriticky čo znamená že objektivita v žurnalistike nie je ani absolutizovaná ako konečná hodnota , ani sa nepredpokladá, že bude možné jej absolútne uskutočnenie. Toto kritické poňatie ju chápané ako základnú praktickú profesnú normu a predpoklad pre komunikáciu v podmienkach parlamentnej demokracie.
3. Prianie žurnalistickej objektivity je principiálne uznávané , možnosť jej uskutočnenia je ale sporná, lebo stále tu hrajú úlohu prvky subjektívne .
4. Prianie aj možnosť objektivity sú zásadne odmietané , objektivita je považovaná len za fikciu. Diskusia o objektivite spravodajstva vedie stále k prudkým stretom medzi politikmi a médiami.

Chýbajúca objektivita , neschopnosť rozoznať pravdu a primerane o nej podať správu , môže byť na základe nejasnosti samotného pojmu vytknutá každému. Výčitky ohľadom nedostatku objektivity sa stali pevnou súčasťou výpadov politikov proti médiám .Márne je v programových zásadách mnohých verejnoprávnych médií objektivita vyslovene žiadaná. Napríklad v 2. odstavci 1 štátnej zmluvy o ZDF sa hovorí: Vo vysielaní stanice má byť všetkým televíznym divákom v celom Nemecku sprostredkovaný objektívny prehľad o svetovom dianí a rozsiahly obraz o nemeckej skutočnosti. Tiež Bayerischer Rundfunk je zo zákona viazaný objektivitou pri výbere správ. Švajčiarska rozhlasová a televízna spoločnosť SRG má podobné smernice: SRG má za úlohu informovať publikum jasne, rýchle, úplne, objektívne a nestranne .Objektivita je najvyšším cieľom informačnej činnosti. Rozhodnutie či je spravodajstvo objektívne alebo nie sa stáva výsledkom politických vyjednávaní v príslušných dozorných grémiách, v ktorých majú väčšinou slovo všetky politické strany. Aj novinoví žurnalisti sú viazaní k objektivite. V tlačovom kódexe vydanom v roku 1973 Nemeckou tlačovou radou sa hovorí :Úcta k pravde a pravdivé oboznamovanie verejnosti sú najvyšším príkazom tlače.
V teoretických diskusiách o pojme objektivity sa upustilo od prihliadania na fakt vzťahu medzi realitou a výpoveďou. Objektivita je predsa charakteristická pre vedecké postupy implikuje intersubjektívnu overiteľnosť. Táto predstava o objektivite môže byť prenesená aj do žurnalistiky čo znamená že je treba upustiť od názoru v literatúre často zastavaného , že objektivita má čo dočinenia so vzťahom medzi výpoveďou a realitou. Objektivita sa tak stáva jedným zo znakov profesionálneho rešeršovania a spravodajstva , ktoré sa pokúša vecne a nestranne a nemanipulatívne oddeliť správu od komentára.
Ústredným znakom takéhoto postupu potom zásadné overovanie si pravdivosti výpovedí (napríklad verifikovanie faktov spovedaním svedkov , alebo expertov , alebo používaním ďalších informačných zdrojov. )Pre doplnenie môžu byť použité ďalšie postupy:

· Referovať bez emócii
· Referovať vecne
· Používať na označenie stavu vecí neutrálne výrazy
· Používať doslovné citáty
· Udávať aj rozporuplné zdroje
· Zverejňovať dodatočné dôkazy
· Zoraďovať informácie a údaje zodpovedajúcim spôsobom

Objektívne žurnalistické texty podľa tejto koncepcie sa vyznačujú správnosťou, úplnosťou , overiteľnosťou , vecnosťou a neutralitou .Napriek tomu považuje mnoho novinárov požiadavku objektivity za nezmyselnú.

Citujme napríklad nemeckého televízneho žurnalistu Franca Alta : „Moje skúsenosti sú takéto: Objektívne je to čo sa páči , čo slúži , čo sa rado počúva, čo potvrdzuje vlastný názor. Za neobjektívne je divákmi , stranami, cirkvami , odbormi, podnikateľmi , občianskymi iniciatívami , pravičiarmi aj ľavičiarmi považované to , čo sa im nepáči , čo ubližuje ich záujmom , čo neradi počujú, čo spochybňuje ich názory.

Objektívne správy môžeme podľa Schneidera docieliť :

· Oddelením správy od názoru
· Obmedzením sa na fakty ktoré:
· Nie sú podané pozmenené , potlačené, alebo „láskavo“
· Pričom, každá správa musí obsahovať aspoň minimum vyváženosti

Schneider predkladá niekoľko návrhov na zlepšenie produkcie správ napr. neuvádzať prejavy , ktoré nemajú žiadnu informatívnu hodnotu, vyhýbať sa tým mediálnym praktikám keď sa niekto pokúša prezentovať seba samého v médiách pokiaľ možno čo najlepšie , ďalej neprodukovať žiadnu bezcennú žurnalistiku , ale dodávať podložené správy , nerozširovať domnienky , alebo ich aspoň nedávať na prvú stránku.
Praktické kritériá na rozšírenie domnienok od relevantných informácii však autor nepodáva. Walter von LaRoche udáva v 8 vydaní Úvodu do praktickej žurnalistiky pravidlá pre správny popis skutočnosti:

1. všetky fakty si musia navzájom zodpovedať
2. nepresnosti musia byť ako také označené
3. ku správnosti patrí úplnosť a rozvaha
4. vyjadrovanie názorov autora neprichádza v úvahu
5. je treba sa oslobodiť od floskulí (alebo neúmyselne vyjadrených názorov)
6. vyjadrenie názoru ako súčasť spravodajstva musí byť zvlášť označené
7. ozdobné doplňujúce fakty sú neprípustné(rovnako ako neoprávnená tendenčnosť)

Pri dodržaní týchto pravidiel je možné dosiahnuť vonkajšiu objektivitu to znamená informácie s vysokou mierou objektivity. Nebezpečenstvo predstavujú neúmyselné hodnotenia a chybné spojovania. Tieto pravidlá sa týkajú iba správneho popisu ale neinformujú o tom čo je skutočnosť. Preto la Roche zavádza pojem vnútornej objektivity: výberom faktov, a výberom a spracovaním príspevkov je dané že aj napriek vonkajšej objektivite vnútornú objektivitu sa dosiahnuť nedá. Po prvé táto skutočnosť neexistuje a po druhé je objektivita obmedzená akonáhle vstupuje životný postoj pozorovateľa. Vnútorná objektivita je nedosiahnuteľná. .Túto dilemu je nutné akceptovať a vyvodiť z nej kritickú skepsu Je jednoducho možné pokúšať sa o objektivitu, ktorú nie je možné nikdy úplne dosiahnuť.
Z doterajšej argumentácie ale nesmieme vyvodzovať, že nie je možné objektivitu zaradiť do rámca výskumných projektov. Kvalita tendencia aktuálneho spravodajstva môžu bez problémov posudzované kvantitatívne.

Kepplinger skúma či počet správ o rôznych skutočnostiach v rozhlase zodpovedá množstvu správ v kvalitných novinách ktoré majú rozdielne redakčné línie.
V žurnalistických predstavách o objektivite hrá veľkú rolu pojem faktu. Kritici často poukazujú na to , že masové médiá rozširujú pestrý obraz sveta, ktorý akoby bol zostavený z mnohých navzájom nesúvisiacich častí. Výberom faktov podľa aktuálnosti vzniká pred očami recipienta obraz ako farebný kaleidoskop. Fakty sú postavené vedľa seba bez komentára , hlbšej analýzy .Dôsledky takéhoto zvyku sú ostro kritizované aj samotnými novinármi. Žurnalisti však často na základe svojho vzdelania ani nie sú schopní fakty podrobiť hlbšej analýze , aby uľahčili odlíšenie pravdy od klamstva a podstatného od nepodstatného .Žurnalisti nie sú špecialisti. Takmer každý v redakcii musí byť schopný prevziať kolegovu prácu. Flexibilita organizácie je nutná. Žurnalisti svoje vedomosti nezaradzujú do širších súvislostí ale spoliehajú sa na svoje životné skúsenosti. Sú praktici nie teoretici. V dôsledku toho ale žurnalisti pokladajú mnohé spoločenské a politické udalosti za dané čo znamená že určité otázky nekladú a určité problémy nevidia.