Moderné umenie

Od roku 1910 si abstraktné umenie ,ktoré ohlasovali už kubizmus a futurizmus vytvorilo vlastný program. Imitácia viditeľného sveta a prírody bola prekonaná a na jej miesto nastúpilo umenie, ktoré sa zameralo na farebnosť, tvary a kompozíciu.

Abstraktné umenie
Za začiatok abstraktného umenia možno pokladať akvarel Kompozícia Rusa Vasilija Kandijskeho. Abstraktné umenie nie je realistickým, ani idealizujúcim stvárnením nejakého modelu. Chce predstaviť samo seba. je v ňom dôležitá podstata , duch , ktorý keďže je oslobodený od vonkajších vecí môže byť stvárnený prostredníctvom farby tvaru a kompozície. Geometrická abstrakcia
je rozvoj racionálneho umenia , ktoré využívalo geometrické tvary. ( Kazimír Malevič, Čierny štvorec na bielom podklade, Oľga Rosanovova, Bezúčelná kompozícia). Konštruktivizmus
(20. a 30 roky 20. st.) sa stal oficiálnym umením sovietskej revolúcie a jeho predstaviteľom je napríklad El Lisickij. Nefiguratívne umenie
Holanďan Theo van Doesburg spolu s Pietom Mondrianom tvoria skupinu De Stilj. Vyzdvihuje sa maľba pre ktorú je charakteristická jednoduchosť poriadok a rešpektovanie pravidiel. Umelec používa jazyk, ktorý nachádza v dynamickej rovnováhe horizontály a vertikály, farebnosti a bezfarebnosti. (Piet Mondrian, Kompozícia 1/1931/). Po nastolení fašistickej diktatúry v Nemecku a po vypuknutí 2. sv. mnoho umelcov opustilo Európu a vyučovali v Spojených štátoch. Tu vzniká nový smer – nová abstrakcia.
Po 2. sv. sa abstraktné umenie šírilo z Paríža do celej Európy. Roku 1945 sa uskutočnila výstava Jeana Dubuffeta a Jeana Fautiera, na ktorej vystavili diela beztvaré, sa farby nanášali iba hrubou špachtľou. Toto umenie bolo roku 1952 nazvané informelom. Tento názov sa stal všeobecným označením
Gestuálnej maľby,
ktorá odmieta ustálené pravidlá kompozície, je založená na náhode, odvoláva sa na proces spontánnej tvorby a pokúša sa priamo vyjadriť duševné pochody. (napr. Georges Mathieu, v Stockholme maľuje svoju bitku pri Brukenbergu, Jackson Pollock, Number 3). V pracovnom zápale gestuálne umenie prekračuje všetky hranice medzi tradičnými žánrami a zmocňuje sa všetkých médií a zmyslov. Dôraz kladie na autentický proces, v ktorom sa môžu zúčastniť aj diváci ako aktéri. ( Predstavitelia skupiny Fluxus, v ktorých umelec sa dostáva umelec ako samotný aktér umeleckého diela do centra, napr.

Higgisov Danger Music )
Kinetické umenie
obohacuje umenie o ďalší rozmer, ktorý mu bol podľa všeobecnej mienky dovtedy upieraný- časový rozmer. Kinetické umenie uvádza predmety do skutočného pohybu. Rozvoj tohoto umenia je daný rozvojom vied, techniky, mechanizácie a mobilnosti ľudskej spoločnosti pričom umelecké dielo je priamou reakciou na rýchlosť a pokrok doby. Konštruktivistické sochy spočívajú na fyzikálnom zákone pohybov riadených nerovnomernou pákou. Ostatné diela kinetického umenia sa pohybujú pomocou motorčekov. Takéto sú Otáčavé disky Marcela Duchampa a Muž s kladivom Johnatanna Borofskeho.
Umenie „akcie“
Umenie akcie ktoré má spoločné črty s happeningom sa objavilo na konci 50-tych rokov. Umelec režíruje istú udalosť do ktorej sú diváci vtiahnutí. Zakladateľmi happeningu sú Allan Kaprow a hudobník John Cage. Vo svojich vyhláseniach poukazujú na úzky vzťah medzi týmto umením a každodenným životom. Priebeh udalostí, ktorý spustí umelec závisí od reakcie publika. Od 70-tých rokov sa zaužíval názov performance. Umenie akcie využíva všetky dostupné zdroje : obrazové, divadlo, médiá.
Konceptuálne umenie
60. roky 20 stor. Je to smer odmietajúci tradičné formy, reflexia o umeleckom diele, viac proces tvorenia než výsledok( J. Kosuth, M. Broothaes).