Podobne teploty sa vyskytuju vo vnutri hviezd, vratane Slnka, lenze dosiahnut ich v umelych podmienkach na Zemi je zatial nemozne. NIF, ktory sa v minulosti zaoberal prevazne nuklearnymi zbrojnymi systemami, sa pokusa uskutocnit jadrovu fuziu pomocou gigantickych laserov. Takyto laser doslova "vstreli" 1.8 milionov joulov energie do jadroveho terca za neuveritelnych niekolko miliardtin sekundy, pricom sa dosiahne teplota niekolkych milionov stupnov Celzia. Zaroven sa vytvoria intenzivne röntgenove luce, ktore "stlacia" dohromady atomy vodika. Tento prvy krok by mal byt zvladnuty uz do roku 2005. Dalsim krokom je vsak zvysenie rychlosti "strelby" na vodikovy terc. Opisanym procesom dosiahne rychlost jedna "strela" za zhruba 4-8 hodin. Aby bola reakcia energeticky vynosna, je potrebne zvysit frekvenciu na 5-10 "striel" za sekundu. Fyzici z NIH predpovedaju, ze aj tento krok mozno zvladnut. Uvazuje sa o pouziti novej technologie diodovych laserov, podobnych tym, ktore sa nachadzaju napriklad aj v CD prehravacoch.
Za vsetkym su hviezdy. Mozno to plati aj pre hromadne vymieranie zivocisnych druhov v prehistorickych dobach. Izraelski vedci z Institutu kozmickeho vyskumu Technion University v Haife uverejnili zavaznu hypotezu o vyhynuti veljasterov pred 65 milionmi rokov. Pricinou je zrazka dvoch neutronovych hviezd v blizkosti nasej slnecnej sustavy, tvrdi prof. Arnon Dar. Neutronova hviezda je supertazke miniaturne jadro vybuchnutej supernovy o rozmere menej ako niekolko desiatok kilometrov. Kazdy den sa kdesi v hlbinach vesmiru zrazia dve taketo hviezdy za vzniku tvrdeho gama ziarenia a vysokoenergetickych kozmickych lucov, ktore bombarduju nasu planetu. Zvycajne sa vsak tieto zrazky odohravaju tak daleko, ze nebezpecne ziarenie je velmi slabe a lahko sa pohlti ozonovym stitom Zeme. Ale raz za urcitu dobu - v priemere kazdych 100 milionov rokov - sa podobny kozmicky karambol odohra v blizkosti nasho Slnka a moze mat katastroficke nasledky pre vsetko zive na Zemi. Astronomovia vedia, ze v "nebezpecnej" vzdialenosti od Slnka, v Mliecnej ceste, sa nachadza najmenej jeden par blizkych neutronovych hviezd, a vedia s velmi vysokou presnostou vypocitat cas zrazky takychto hviezd. Okrem samotneho vyhynutia moze vysokoenergeticke ziarenie sposobit geneticke mutacie v tych organizmoch, ktore preziju, to uz je vsak praca pre biologov. Hviezdna hypoteza o hromadnom vymierani zivocisnych druhov sa uz objavila v roku 1995: astrofyzik D. N.