21. storočie

Zakladny vyskum v oblasti molekularnej biologie a genetiky v poslednom case prinasa nove objavy, ktore mozu radikalne zmenit nas pohlad na vznik zivota na nasej planete. Vedecky tim na The Institute for Genomic Research (TIGR) v americkom Rockville nedavno oznamil, ze dokoncil kompletnu "mapu" genov bizarnej bakterie Methanococcus jannaschii. Tento organizmus, produkujuci metan, zije v skutocne pekelnych podmienkach: znasa teplotu 48 az 94 ¦C a tlak viac ako 200 atmosfer, naviac bez pristupu kyslika. No to, co tuto podivuhodnu "bytost" odlisuje od inych podobnych pozemskych organizmov, je fakt, ze 56 percent z celkoveho poctu 1738 genov tejto bakterie je uplne neznamych. Niektore z jej genov su podobne bakterialnym, ale dalsie sa takmer zhoduju s genmi ludskymi. Aby cela zalezitost dostala

novy nadych exotiky, nositel Nobelovej ceny, biolog Richard J. Roberts z New England Biolabs v Beverly, Massachusetts, USA, hovori, ze bakterii chyba niekolko komponentov (tRNA), dolezitych pre produkciu proteinov, t. j. jednej zo zakladnych "elementov zivota". Hladanie odpovede na povod tejto podivnej bakterie sa nemusi nutne obmedzovat len na nasu planetu, hovoria biologovia z TIGR. Nedavne a neocakavane oznamenie o moznych fosiliach na meteorite z Marsu kladie tento objav do celkom noveho svetla. Neda sa vylucit, hovoria biologovia, ze Methanococcus skutocne prisiel na Zem z vesmiru. Ak sa to zda privelmi fantasticke, staci si uvedomit, ze pred necelymi dvadsiatimi rokmi by ziadny biolog neveril, ze akakolvek bakteria dokaze prezit v takych extremnych podmienkach. Preto by nemalo byt nic prekvapujuce, ak by sa podobne organizmy v buducnosti objavili kdekolvek vo vesmire. Ak by Methanococcus alebo iny podobny organizmus "priletel" pred miliardami rokov na Zem z vesmiru, mohol doslova "osolit" pozemske oceany dolezitymi latkami pre vznik zivota na nasej planete. Je teda mozne, ze "na pociatku bol mikrob..."
Jadrovi fyzici pracujuci pre National Ignition Facility (NIF) v Lawrence Livermore National Laboratory v Kalifornii predpovedaju, ze ludstvo mozno v blizkej dobe bude schopne vyrabat energiu jadrovou fuziou, mechanizmom, ktory pravdepodobne funguje aj na Slnku. Sen o lacnom zdroji takmer neobmedzeneho mnozstva energie by sa mohol stat skutocnostou mozno uz zaciatkom buduceho storocia. Jadrova fuzia je proces spajania atomovych jadier za vzniku obrovskeho mnozstva energie. Takyto proces vsak vyzaduje extremne vysoke teploty (niekolko milionov stupnov Celzia).

Podobne teploty sa vyskytuju vo vnutri hviezd, vratane Slnka, lenze dosiahnut ich v umelych podmienkach na Zemi je zatial nemozne. NIF, ktory sa v minulosti zaoberal prevazne nuklearnymi zbrojnymi systemami, sa pokusa uskutocnit jadrovu fuziu pomocou gigantickych laserov. Takyto laser doslova "vstreli" 1.8 milionov joulov energie do jadroveho terca za neuveritelnych niekolko miliardtin sekundy, pricom sa dosiahne teplota niekolkych milionov stupnov Celzia. Zaroven sa vytvoria intenzivne röntgenove luce, ktore "stlacia" dohromady atomy vodika. Tento prvy krok by mal byt zvladnuty uz do roku 2005. Dalsim krokom je vsak zvysenie rychlosti "strelby" na vodikovy terc. Opisanym procesom dosiahne rychlost jedna "strela" za zhruba 4-8 hodin. Aby bola reakcia energeticky vynosna, je potrebne zvysit frekvenciu na 5-10 "striel" za sekundu. Fyzici z NIH predpovedaju, ze aj tento krok mozno zvladnut. Uvazuje sa o pouziti novej technologie diodovych laserov, podobnych tym, ktore sa nachadzaju napriklad aj v CD prehravacoch.
Za vsetkym su hviezdy. Mozno to plati aj pre hromadne vymieranie zivocisnych druhov v prehistorickych dobach. Izraelski vedci z Institutu kozmickeho vyskumu Technion University v Haife uverejnili zavaznu hypotezu o vyhynuti veljasterov pred 65 milionmi rokov. Pricinou je zrazka dvoch neutronovych hviezd v blizkosti nasej slnecnej sustavy, tvrdi prof. Arnon Dar. Neutronova hviezda je supertazke miniaturne jadro vybuchnutej supernovy o rozmere menej ako niekolko desiatok kilometrov. Kazdy den sa kdesi v hlbinach vesmiru zrazia dve taketo hviezdy za vzniku tvrdeho gama ziarenia a vysokoenergetickych kozmickych lucov, ktore bombarduju nasu planetu. Zvycajne sa vsak tieto zrazky odohravaju tak daleko, ze nebezpecne ziarenie je velmi slabe a lahko sa pohlti ozonovym stitom Zeme. Ale raz za urcitu dobu - v priemere kazdych 100 milionov rokov - sa podobny kozmicky karambol odohra v blizkosti nasho Slnka a moze mat katastroficke nasledky pre vsetko zive na Zemi. Astronomovia vedia, ze v "nebezpecnej" vzdialenosti od Slnka, v Mliecnej ceste, sa nachadza najmenej jeden par blizkych neutronovych hviezd, a vedia s velmi vysokou presnostou vypocitat cas zrazky takychto hviezd. Okrem samotneho vyhynutia moze vysokoenergeticke ziarenie sposobit geneticke mutacie v tych organizmoch, ktore preziju, to uz je vsak praca pre biologov. Hviezdna hypoteza o hromadnom vymierani zivocisnych druhov sa uz objavila v roku 1995: astrofyzik D. N.

Schramm z University of Chicago, USA, tvrdi, ze explodujuce hviezdy - samotne supernovy - mohli sposobit vyhynutie takmer 95 % zivej hmoty na Zemi pred cca 225 milionmi rokov. Izraelci aj Americania teraz hladaju "dymiacu" hlaven kozmickeho dela v starych geologickych vrstvach nasej planety: nalez mineralov so stopami po oziareni zo supernovy alebo neutronovych hviezd by mohol potvrdit jednu, resp. obidve hypotezy. To je vsak zas praca pre geologov. Ak je teda vedec z akehokolvek odboru bez prace, staci sa opytat u astronoma.. .