Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Zmysel života a šťastie

Otázka otázok! Čo je naším zmyslom života?! Položili sme si túto otázku raz, dva krát, tri krát či hádam tisíckrát? Prečo vlastne - a - taktiež načo ? Pokúsme sa však spoločne hľadať odpoveď na túto - tieto otázku/y. Zmysel života je pojem, ktorý sa pramálo zhoduje z bežným životom. Skúsme sa preto spýtať sami seba, kedy, kde a pri akej príležitosti sme sa spýtali na tento fenomén - teda na otázku zmyslu života. Vždy sa nám vynorí z hlbín duše v situáciách, ktoré sa bežne nevyskytujú. Inak sa im vraví aj „hraničné situácie". To sú situácie, pri ktorých sme svedkami ( a to poväčšine ) úmrtia človeka, narodenia sa nového človiečika - teda vzniku nového života. Rovnako i pri veľkom smútku ba aj pri silnom zážitku akým je napr. priame ohrozenie vlastného života. Vtíska sa mi teda myšlienka či lepšie povedané otázka, koľko krát za život sa skutočne spytujeme na zmysel života. I napriek tomu, že som nezažila žiadnu z týchto tzv. „hraničných situácií", i tak sa pokúsim zamyslieť sa nad touto otázkou otázok.
Začnem asi tým, kde a hlavne prečo hľadáme zmysel svojho života. Čo nás vedie k takémuto putovaniu po neznámych končinách sveta otázok, na ktoré sa pokúšajú nájsť odpoveď ľudia celé dejiny. Dodnes však nikto nenašiel a nepriniesol uspokojivú odpoveď - vrátane mňa. Zamyslenie sa nad vlastným životom, ktorého časť som už mala možnosť okúsiť ma privádza k záveru, že žiť na tomto svete má a dáva aký-taký zmysel. Veď každý pohľad na pestrosť a rozmanitosť zeme a života má neskutočné čaro, ktoré len my ľudia dokážeme vychutnať a precítiť naplno. Niet na svete tvora, ktorý by dokázal tvoriť tak, ako to dokáže človek; ktorý by dokázal milovať tak, ako človek; ktorý by dokázal myslieť tak, ako to vie človek; ale rovnako nenájdeme iného tvora okrom človeka, ktorý dokáže závidieť, nenávidieť, ničiť a vraždiť v takom rozmere, ako to dokáže práve človek. Práve táto pestrosť sveta ľudí bola a je udivujúca pre mnohých z nás a práve údiv stál na začiatku uvažovania o tom, čo je zmyslom nášho života. Nehľadáme však pôvod, ale dôvod našej otázky. To, prečo tu žijeme je vec, ktorú sme nútený vyriešiť si každý sám za seba. Niekto má na to vieru, iný má na to vedu, ďalší nenachádza žiadnu pomoc pri hľadaní odpovede/í. Práve tí s tej poslednej skupiny sú v hľadaní najviac zneistení a zmätený, pretože hľadať „na vlastnú päsť" je oveľa ťažšie, no je to však oveľa efektívnejšie.

Hľadanie zmyslu života pomocou otázky „prečo" je podľa môjho názoru to najväčšmi sa približujúce správnemu riešeniu hádanky nášho pobytu na tejto planéte. Moja odpoveď je však ešte väčšou otázkou a hádankou, ako bola samotná položená otázka. Pokúšam sa nájsť cestu po ktorej by som celý život šla. Ktorá je však tá správna? Ako mám kráčať životom? Má môj život dajaký cieľ? Ako vidieť, teória otázok, ako jediných možných odpovedí je relatívne správna. Avšak.. Otázky bez odpovedí sú ako studňa bez vody. Myslím, že človek po dlhšom váhaní nájde odpoveď na mnohé z toho čo sa pýta; A tak.. i ja sa pokúsim sformulovať v krátkosti niekoľko odpovedí. Tak teda - tu sú......
Zmysel môjho života hľadám v snahe žiť svoj život tak, aby som mohla na jeho konci povedať, že je mi skoro až ľúto, že musím opustiť túto nádhernú zem, na ktorej byť a žiť bolo to najúžasnejšie čo ma kedy mohlo postretnúť. Rovnako by ma potešilo a hlavne dalo by mi odpoveď na mnoho otázok, keby niekto prišiel a povedal, že môžem byť hrdá na to, ako som žila a na to, čo som na tomto svete dokázala zmeniť. I keď toho iste nebude veľa, ale.. veď vieme, že.. malé veci robia ľudí šťastnými. A čo je viac, ako byť šťastný. Zažili ste niekedy skutočné šťastie? Koľko krát? A pri akej príležitosti? Prečo sa pýtame na otázku zmyslu života, keď nie je takmer možné nájsť na ňu odpoveď, keď tu máme niečo oveľa menej zložité a hlavne oveľa, oveľa prirodzenejšie. Voláme to šťastie. Ako som sa už spytovala - Kedy ste boli naposledy šťastný? Ja si mnoho skutočne šťastných okamihov nepamätám. Vravíme, že sme šťastný, keď sa stretneme v kruhu priateľov či rodiny. Vravíme o šťastí, keď vyhráme väčšiu sumu peňazí v lotérii či vtedy keď sa nám čosi vydarí bez námahy alebo náhodou. Podaktorí považujú za šťastie aj stav vyvolaný prírodným či momentálne častejšie syntetickým odpadom. To však nie je šťastie!
Šťastie je explózia duše !
Šťastie je zbavenosť človeka rozumu!
Šťastie je šialenstvo !
Šťastný sme len vtedy, pokiaľ snívame a „nežijeme" !
Len snívame a lietame vesmírom !
Tomu sa vraví šťastie !
Znova a zas sa teda pýtam.. Boli ste - a ak áno tak koľko krát - skutočne šťastný? Jeden múdry pán povedal : šťastie je mozaika skladajúca sa z drobných radostí. Je to jedna z najkrajších myšlienok o šťastí, aké som kedy kde počula. Tešiť sa z farieb, vôní, chutí. Tešiť sa zo slobody, lásky a života.. to sú krásy tohoto sveta. To sú drobnosti pre ktoré sa oplatí žiť. To sú drobnosti, ktoré nás robia šťastnými a v konečnom dôsledku nám ponúkajú odpoveď na počiatočnú otázku - Čo je zmyslom života. To je asi všetko čo som chcela povedať o šťastí a zmysle života.

No a na záver by som dodala len asi toľko:
Život sa má žiť a nie premrhať hľadaním odpovede na nezmyselnú otázku o zmysle života. .

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk