referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladislav
Sobota, 25. septembra 2021
Bludiská a labyrinty
Dátum pridania: 03.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mkmo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 514
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.9
Priemerná známka: 650 358.46 Rýchle čítanie: 3m 10s
Pomalé čítanie: 4m 45s
 
Dnes je pre nás  bludisko oddychovou zábavkou, no nebolo to tak vždy. V dávnejších dobách boli bludiská symbolom nebezpečia, neistoty a tajomna. Legendy hovoria, že v spletenci ich ciest človek často zablúdil či postretol hrôzostrašné obludy. Bludiská sa stavali aj na ochranu pevností. Nepriateľ sa musel najskôr úmorne trmácať ich kľukatými cestami a stratil tak veľa síl potrebných k boju. Bludisko a labyrint nieje to isté. Jeden neoverený zdroj uvádza, že labyrint má práve jednu cestu k cieľu, ktorá sa nerozvetvuje, nevytvára slučky ani slepé chodby. Pri ceste labyrintom pracuje najmä pravá mozgová hemisféra, využíva intuíciu, predstavivosť a kreativitu.  Bludisko má veľa neprehľadných, rozvetvených a slepých chodieb. Používame ľavú hemisféru, logické, sekvenčné a analytické myslenie. Svedectvá o bludiskách a labyrintoch z rôznych historických období nachádzame v mnohých častiach sveta:

-   bludiská vytesané do kameňa v Rock Valley v Írsku – približne r. 2000 pred Kr.
-   Minóov Labyrint na Kréte – okolo r. 1600 pred Kr.

Podľa gréckej legendy Daidalos vybudoval na Kréte v službách kráľa Minoa labyrint, ktorý bol v skutočnosti bludisko, uprostred ktorého bol uväznený Minotaurus, napoly človek, napoly býk. Keď Minos dobil Atény, podrobené mesto muselo každých deväť rokov platiť daň v podobe siedmych mládencov a siedmich dievčin, ktorí poslúžili ako potrava pre Minotaura. Grécky hrdina Teseus zabil Minotaura a vrátil sa späť vďaka Ariadninej niti.

-   V Škandinávii je postavených 300 trojaburgov, sú to labyrinty s priemerom 10 až 20 metrov znázornené na zemi pomocou balvanov.
-   mozaikové labyrinty na dlažbách európskych chrámov
-   bludiská vo vzoroch afrických látok

-   labyrinty vytesané do kmeňa Indiánmi kmeňa Hopi v Arizone

V súčasnosti sa problematikou bludísk zaoberá najmä psychológia a počítačová grafika. Pomocou bludísk skúmajú psychológovia proces učenia sa u zvierat i ľudí. Vedci na hľadanie cesty z bludiska skonštruovali naprogramované roboty. Bol to prvý krok k zhotoveniu strojov s vyššou schopnosťou učenia sa.

Vďaka topológii vieme, že Jordanova krivka, často nesprávne považovaná za bludisko, vznikla deformáciou kružnice, pri ktorej nepretla samu seba. Rovnako ako v prípade kružnice môžeme aj u tejto krivky hovoriť o vymedzení vnútornej a vonkajšej oblasti. Znamená to, že ak sa chceme dostať zo spletenca Jordanovej krivky von, musíme ju preťať. To samozrejme neplatí pre bludisko, pretože z neho cesta von existuje. 

Metódy hľadania cesty z bludiska
1.      V jednoduchom labyrinte vyfarbite slepé uličky a slučky. Do stredu sa potom dostanete zostávajúcimi cestami. Vyberte si najkratšiu z nich. Táto metóda však nieje aplikovateľná v zložitejších prípadoch.
2.      Pri ceste labyrintom sa stále dotýkajte jednou rukou steny. Je to jednoduchá metóda, ale nehodí sa pre:
a.             Labyrint s dvoma vchodmi a cestou, ktorá ich spája a neprechádza cez cieľ bludiska
b.            Labyrint, v ktorom sa cesty kľukatia okolo stredu
3.      Francúzsky matematik M. Trémaux vymyslel všeobecnú metódu, pomocou ktorej sa dostanete z každého labyrintu:
a.             Pri ceste labyrintom kreslite čiaru na pravú stenu.
b.            Vždy, keď prídete k novému rázcestiu, vyberte si hociktorú cestu.
c.             Ak prídete novou cestou k starému rázcestiu alebo do slepej uličky, vráťte sa cestou, ktorou ste prišli.
Ak sa budete vracať starou cestou a narazíte na staré rázcestie, choďte ľubovoľnou cestou, ak taká existuje. Ak nie, pokračujte niektorou starou cestou. Nikdy však nesmiete vstúpiť do chodby označenej z oboch strán.
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.