Stretávame sa však s odhalením pravej tváre v diskusiách s takými to ľuďmi po rokoch, kde hrdo na to spomínajú (3).
Predpokladom správneho pochopenia odmeny a trestu, teda niesť zodpovednosť za svoje kladné aj záporné skutky je potrebné vybudovať tieto vlohy už v mladom veku. Preto že ak si mladý človek neosvojí potrebu reálne posúdiť svoje správanie, veľakrát sa to začína učiť až v nápravno - výchovných ústav kedy je už spätné zaradenie do spoločnosti ťažšie.
Veľa krát hovoríme o láske. Tuka, 2001 vo svojej kázni nepriamo povedal aby sme rozdávali lásku a tým ich odmeňovali (8).


1. 2. Odmeny v škole

Ako uvádza Tomášek 1992, 137 s.: "Odmena je uspokojujúci dôsledok mravného dobra. Je buď prirodzená (vnútorné uspokojenie), alebo umelá (výslovné uznanie, pochvala, vyznamenanie)". Zdôrazňuje pri tom fakt, že odmena by nemala byť protihodnotou ako je to pri známkovaní a obzvlášť by odmeňovanie nemalo byť len za prospech žiakov. Ten aj pri veľkej snahe ak nemá nadanie nedokáže dosiahnuť taký výkon aby bol odmenený. Preto odmenou môže byť aj mlčky kývnutie hlavou, rukou, alebo láskavým pohľadom. Je potrebné dôsledne zohľadňovať vek. Pri mladších žiakoch je vhodné častejšie ústne pochváliť, kdežto u starších je potrebné pochváliť len mimoriadne výkony (7). Bakoš 1972, 271 s. poznamenáva, že "Cieľom pochvaly je dať dieťaťu mravné uspokojenie, upevniť v ňom dôveru vo vlastné sily a na tomto základe vyvolať túžbu ďalej rozvíjať dosiahnuté výsledky"(1). Zdôrazňuje fakt aby odmeny neboli príliš časté, pretože strácajú svoj zmysel a účinok. Tu si dovolím uviesť dva príkladu výskumov, ktoré boli zamerané na kladné a záporné hodnotenie žiako a ich následné reakcie:
1, Štefanovič 1974, 484 s. opisuje Gilchristov pokus ktorý po vypracovaní povedal starším žiakom: "Nevyriešili ste úlohu ani tak dobre, ako 12-ročné deti. Prosím , napíšte úlohu ešte raz!" Žiaci pri opakovanom pokuse vyriešili úlohu o 10% horšie. Inej skupine žiakov ktorí vyriešili úlohu oveľa horšie povedal: "Napísali ste úlohu výnimočne dobre. Prosím napíšte ju ešte raz!" Výkon žiakov sa zlepšil o 50%. Pritom Štefanovič poznamenáva že v pedagogickej praxi využívame oveľa častejšie tresty ako odmeny (6). Nad týmto faktom sa zamýšľa aj Omelka 1958, ktorý tiež hodnotí, že záporným poznámkam pripisujeme veľký význam, v presvedčení že už nič lepšie sme nemohli urobiť. Opak je však pravdou. Dieťa sa však môže utiahnuť a stíchnuť z obáv na negatívnu reakciu rodičov po príchode domou. 2. Ďuričeková 1998, 52 s. uvádza výskum manželov Harkworových, ktorí sledovali vplyv odmeny a trestov na výkon žiakov v škole. Zistili, že počiatočne pokarhanie viac zvýši výkon žiaka.