Odmeny a tresty

Úvod

Od pradávna sa hovorí že dobro bude nakoniec odmenené a zlo potrestané. Je naozaj odmena odmenou a trest trestom? Je správne každé zlé správanie trestať a naopak dobré správanie odmeňovať? Ako a kedy odmeňovať a trestať?
Aj tieto otázky by som chcel rozobrať a nechať na každom z vás na uváženie. Nakoľko však škola pripravuje človeka pre život je potrebné poukázať aj na iné oblasti, ktoré nepriamo ovplyvňujú postoj žiaka k odmenám a trestom.

1. Prehľad literárnych poznatkoch

1.1. Spoločnosť a jej postoj k odmenám a trestom

Už zákon zákonov ako sa niekedy poníma Ústava Slovenskej republiky zo dňa 1. septembra 1992 v druhej hlave, druhom oddiely článok 16 hovorí: "Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu" a v článku 19 sa hovorí: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. V 7. oddieli čl. 50 sa píše: "Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.".
Pri porušovaní medzinárodných dohôd, alebo podpora nepráva nejakého štátu je ostatnými štátmi trestané napr. udelením sankcií. Všetky športové podujatia sú vymedzené presnými pravidlami. Ich porušenie ako zo strany hráčov aj divákov sú trestané. Konanie občanov, ktoré je v rozpore so zákonmi našej spoločnosti je prostredníctvom príslušných úradov trestané. V práci pri najmenších priestupkoch sme trestaní hlavne finančne, prípadne stratou zamestnania a dokonca aj stratou slobody
Matějček 1994, 11 – 13 s. už vo svojom úvode knihy kladie dôraz na odmeny. Stretáva sa vo svojej praxi že rodičia prídu za ním o radu v podstate ako majú dieťa potrestať aby ich počúvalo. Sú presvedčený, že vyčerpali už všetky možnosti aj odmien ale hlavne trestov. Po rozhovore s rodičmi (ako uvádza rodičia sú prekvapený otázkami a zdá sa im, že zachádza priveľa do ich života a nie o živote dieťaťa) nakoniec sa pýtajú čo máme robiť a nie ako ho potrestať. Vo veľa prípadoch sme trestaný. Odmena sa pomaly dostáva len do roviny finančnej. Prejavuje sa to ako v práci tak aj v športe. V socialistickom ponímaní veľkú úlohu hrala aj morálna odmena ako napr. tabule cti a pod. Mnohí v reálnom čase neocenia, alebo nechcú dať na vonok vnútorné uspokojenie takejto odmeny.

Stretávame sa však s odhalením pravej tváre v diskusiách s takými to ľuďmi po rokoch, kde hrdo na to spomínajú (3).
Predpokladom správneho pochopenia odmeny a trestu, teda niesť zodpovednosť za svoje kladné aj záporné skutky je potrebné vybudovať tieto vlohy už v mladom veku. Preto že ak si mladý človek neosvojí potrebu reálne posúdiť svoje správanie, veľakrát sa to začína učiť až v nápravno - výchovných ústav kedy je už spätné zaradenie do spoločnosti ťažšie.
Veľa krát hovoríme o láske. Tuka, 2001 vo svojej kázni nepriamo povedal aby sme rozdávali lásku a tým ich odmeňovali (8).


1. 2. Odmeny v škole

Ako uvádza Tomášek 1992, 137 s.: "Odmena je uspokojujúci dôsledok mravného dobra. Je buď prirodzená (vnútorné uspokojenie), alebo umelá (výslovné uznanie, pochvala, vyznamenanie)". Zdôrazňuje pri tom fakt, že odmena by nemala byť protihodnotou ako je to pri známkovaní a obzvlášť by odmeňovanie nemalo byť len za prospech žiakov. Ten aj pri veľkej snahe ak nemá nadanie nedokáže dosiahnuť taký výkon aby bol odmenený. Preto odmenou môže byť aj mlčky kývnutie hlavou, rukou, alebo láskavým pohľadom. Je potrebné dôsledne zohľadňovať vek. Pri mladších žiakoch je vhodné častejšie ústne pochváliť, kdežto u starších je potrebné pochváliť len mimoriadne výkony (7). Bakoš 1972, 271 s. poznamenáva, že "Cieľom pochvaly je dať dieťaťu mravné uspokojenie, upevniť v ňom dôveru vo vlastné sily a na tomto základe vyvolať túžbu ďalej rozvíjať dosiahnuté výsledky"(1). Zdôrazňuje fakt aby odmeny neboli príliš časté, pretože strácajú svoj zmysel a účinok. Tu si dovolím uviesť dva príkladu výskumov, ktoré boli zamerané na kladné a záporné hodnotenie žiako a ich následné reakcie:
1, Štefanovič 1974, 484 s. opisuje Gilchristov pokus ktorý po vypracovaní povedal starším žiakom: "Nevyriešili ste úlohu ani tak dobre, ako 12-ročné deti. Prosím , napíšte úlohu ešte raz!" Žiaci pri opakovanom pokuse vyriešili úlohu o 10% horšie. Inej skupine žiakov ktorí vyriešili úlohu oveľa horšie povedal: "Napísali ste úlohu výnimočne dobre. Prosím napíšte ju ešte raz!" Výkon žiakov sa zlepšil o 50%. Pritom Štefanovič poznamenáva že v pedagogickej praxi využívame oveľa častejšie tresty ako odmeny (6). Nad týmto faktom sa zamýšľa aj Omelka 1958, ktorý tiež hodnotí, že záporným poznámkam pripisujeme veľký význam, v presvedčení že už nič lepšie sme nemohli urobiť. Opak je však pravdou. Dieťa sa však môže utiahnuť a stíchnuť z obáv na negatívnu reakciu rodičov po príchode domou. 2. Ďuričeková 1998, 52 s. uvádza výskum manželov Harkworových, ktorí sledovali vplyv odmeny a trestov na výkon žiakov v škole. Zistili, že počiatočne pokarhanie viac zvýši výkon žiaka.

Táto skutočnosť je však iba krátkodobá a následným pokračovaním experimentu zistili, že v ďalšom období u pochválených výkon stále stúpal, kde u pokarhaných rapídne klesal. Z dlhodobého pôsobenia sa jednoznačne ukázal kladný výsledok pri pochvalách (2). 1.3. Tresty v škole

Trest je veľmi citlivá otázka. Ďuričeková 1998. 53 s. uvádza že "každý trest ponižuje človeka, prináša zo sebou atmosféru strachu, frustrácie, neurózy, zakomplexovanosti ..." (2). Trestom môže byť aj slovné napomenutie, zdvihnutie prsta či pohľad na žiaka Tak ako bolo spomenuté v predchádzajúcej časti, krátkodobo môže trest vyzerať naozaj povzbudzujúco, avšak z dlhodobého hľadiska negatívne pôsobí na vývoj povahy žiaka. Zaujímavé sú tiež postoje skautingu "Ak je dieťa hodnotené určitým spôsobom (“ty môj chudáčik”, “to je taký lump”, “ty si ale vzorné dieťa”), má tendenciu toto hodnotenie prijať a začať sa podľa neho chovať. Ak je hodnotenie chybné, môže sa tak u dieťaťa vyvinúť nesprávne sebahodnotenie a zdeformovať jeho život. Aj to je dôsledok detského akceptovania autority. Naopak, môžeme v oddiele napraviť deformácie, ktoré týmto postupom vznikli v rodine a v škole. Vyhýbať sa trestom (vo vážnom zmysle slova) a zákazom, kým sa to len dá - potupný a verejný trest môže dieťa navždy uzavrieť nášmu vplyvu. Asi sa nevyhneme a musíme byť pripravení aj na problematiku v sexuálnej oblasti - tu totiž so zákazom a trestom nič neporiešime a vysvetlenie tejto otázky dieťaťu na úrovni… to je niečo, čo sa nedá improvizovať!" prebrané z: www.lothlorien.miesto.sk/r_psychologia.htm: 18.3.2001 (12).
Do teraz som písal o trestoch, ktoré sú pomocníkom pri výchove. Čo však telesné tresty?
Národná obroda zo dňa 13.4.2000 upozorňuje na fyzické tresty v českých školách, ktoré môžu byť na Tv napr. nadmerné kliky, hádzanie kriedy do žiaka, prípadne priamo zaucho. Veľakrát sa samotní rodičia stotožňujú s týmito trestami. Fyzické tresty totiž sú bežným javom v domácnostiach (10).
Tu treba spomenúť názor manželov Mühlanovcov,1994, 7.-8.s. ktorí vo svojej knihe "Prepáč, mama" zdôrazňujú fakt, že keď dôjde ku konfliktu je trochu neskoro hľadať spôsoby riešenia. Je dobré mať naštudované nejaké výchovné pokyny s predtihom, ktoré nám môžu pomôcť vo výchove (4).
Aj preto vznikli rôzne linky dôvery, kde sa deti, ale aj rodičia a široká verejnosť môžu poradiť vysporiadať tento problém. Uvádzam len niektoré rady pre deti zo zdroja: www.linkadeti.sk/tyranie.html (11)
" máš právo sa brániť.

Nikomu, ani Tebe, nesmie nikto ubližovať, trápiť Ťa, ponižovať, a to ani v Tvojej vlastnej rodine.
Ak sa Ti stáva, že sa Ti rodičia vyhrážajú,
ak sa Ti zdá, že tresty rodičov sú neprimerane tvrdé,
ak Ťa niekto ohmatáva na chúlostivých miestach,
ak máš niekedy pocit, že už to ďalej nevydržíš a myslíš na smrť,
ak sa Tvoji rodičia často hádajú a bijú
ak sa niekedy bojíš ísť domov, znamená to, že v Tvojej rodine narastá násilie a mal by si hľadať pomoc. Ako sa môžeš brániť, čo môžeš urobiť:
Neprovokuj a neodvrávaj, keď Ti hrozí trest.
Schovaj sa, alebo uteč, keď Ťa bijú alebo Ti ubližujú.
Odíď k príbuzným (napr. k starým rodičom) a hľadaj u nich ochranu.! .. "
tel: 0820 78 78 78



2. Vlastná úvaha

Je naozaj veľmi ťažké zhodnotiť situáciu a okamžite zaujať správny postoj. Či už sa totiž jedná o trest, alebo odmenu veľký vplyv má čas ktorý uplynie od skutku po trest či odmenu. Tu si dovolím porovnať výchovný proces z výcviku psov. Ak pes urobí niečo zlé, alebo dobré musíme ho okamžite potrestať či odmeniť. Keby sme ho napr. odmenili neskôr mohol by si túto odmenu spojiť s iným javom a mylne si zapamätať niečo, čo nechceme aby robil. Dúfam, že vás toto prirovnanie nepohoršilo a tak ako v mnohých oblastiach si berieme príklad z prírody nevidím dôvod prečo aj pri tejto téme to nebolo možné.
Niekedy dieťa - žiak nesprávne si interpretuje napr. odmenu. Stalo sa mi napr. že žiačka, ktorá bola pochválená riaditeľom pred celou školou a musela pred nich vystúpiť brala to ako niečo nepríjemné, čo je v podstate trest. Je však otázne či vnútorne pociťovala uspokojenie. Tu zohrala aj úloha žiakov, ktorí jej závideli a oni takto pociťovali jej pochválenie ako svoj trest (keďže neboli pochválení), preto sa jej teda mohli vysmievať. Vo svojom vnútri túžili po pochvale, avšak nie po takejto. Stretávame sa však aj s opakom. Žiak ktorý je podľa nášho názoru potrestaný vzhľadom na situáciu a jeho postavenie v kolektíve však to berie ako víťazstvo nad nami. Kolektív ho berie ako hrdinu a teda trest bol odmenou. V konečnom ponímaní žiaka naozaj trest bol trestom. V dnešnej dobe, keď deti fyzicky dospievajú oveľa skôr ako v predchádzajúcich obdobiach, avšak psychicky buď ostali prípadne sa posunuli do neskoršieho obdobia vzniká dlhšie obdobie nerovnováhy. Keď k tomu prirátame zlé ekonomické podmienky či už v rodine, alebo učiteľov a nesprávne uložený trest negatívny výsledok nenechá na seba dlho čakať. Takémuto žiakovi stačí veľmi málo aby zišiel zo správnej cesty a len veľmi ťažko sa na ňu vráti. Vtedy však už potrebuje oveľa väčšiu pomoc. Pritom stačí tak "málo": pochváliť ho v správnu chvíľu. Veď nikto nieje len zlý, alebo len dobrý. Skúsme nájsť to dobro. Vytiahnime ho na svetlo a presvieťme ním zlo.
Mali sme napr. žiaka na ktorého si "každý" sťažoval vrátane mňa. Bol však kolega, ktorý mi povedal, že je to výborný chlapec, len mu treba dať správnu úlohu.

Mne sa to však aj napriek tomu nepodarilo, čo som bral ako veľký neúspech. Stačilo ho možno v správnej chvíli pochváliť, vyzdvihnúť. Do dnes verím tomu že nieje zlý. Nevenovať sa mu? Zatratiť ho? Niekedy som cítil, že on nieje v triede ten ktorému sa venujem najmenej, ale najviac. Je to len jeden príklad s nespočítaľne veľkého množstva detí ktoré potrebujú vzbudiť našu pozornosť a nevedia ako. Čakajú na našu pomoc. Stále a stále nás o ňu prosia napr. aj vyliatím mlieka, či inak. Každý robí chyby, preto že sme ľudia a práve preto aby sme naozaj nimi boli musíme ich chcieť aj naprávať.
Skôr než by ste povedali: príď do mojej triedy, do našej rodiny uvidíš, alebo niečo podobné skús sa nad tým zamyslieť. Záver

Ak teraz čakáte, že vám napíšem kedy, kde a ako odmeňovať, alebo trestať je to signál pre mňa, že som strávil zbytočne čas písaním tejto práce. V tom je práve krása, ale aj náročnosť učiteľského povolania. Výchova detí. Naučiť predmet ich budeme vedieť len vtedy, ak ich budeme vychovávať a pri tom správne využívať odmeny a tresty, správne motivovať.
Odmeny aj tresty nás sprevádzajú celý život. Môžu byť udelené nám, ale aj nami. Učiteľské povolanie je naozaj ťažké. Nemôžem však povedať, že robotník za strojom to má ľahké, preto že ak by tieto riadky čítal aj on cítil by sa potrestaný za svoju užitočnú prácu. Vážme si preto slová! Veľakrát rania viac ako si myslíme. Modrina sa časom zahojí, prebolí, avšak škrabanec na duši sa dlho hojí.

Nehľadajme chyby, hľadajme dobré vlastnosti !

Zoznam použitej literatúry

1. BAKOŠ, Ľ. a kol.: Teória výchovy. Bratislava SPN 1972, 270 - 272 s.
2. ĎURIČEKOVÁ, M.: Psychológia žiaka a učiteľa. Prešovská univerzita, Prešov:, 1998. 51 - 56 s., ISBN 80-88885-29-9
3. MATĚJČEK, Z.: Po dobrém nebo po zlém? 7 – 30 s., Praha Nakldatelství portál 1994, ISBN 80-85282-00-3
4. MÜHLANOVCI, C. a E.: Prepáč, mama! Advent Orion s.r.o. Vrútky 1994, 7.-8. s., ISBN 80-88719-21-6
5. ROSINA, J.: Pracovná motivácia a vzťah k práci. Bratislava SPN 1968, 111-120 s.
6. ŠTEFANOVIČ, J.: Základné pedagogické a psychologické diela - Psychológia učiteľovho pedagogického taktu. Bratislava SPN 1974, 483-488 s.
- In. Omelka, F.: Pedagogický takt. Praha 1958
7. TOMÁŠEK, F. K.: Pedagogika. Brno Nakladatelství Nibowaka 1992, 137-142 s.
8. TUKA, F.: Kázeň na sv. omši v rím. - kat. kostole v Slovenskej Vsi 25.03.2001 začiatkom o 10:30 hod
9. Ústava Slovenskej republiky, 460/1992, z 1. septembra 1992
10. www.narodnaobroda.sk/20000413/11_004.html: Telesné tresty zo škôl nezmizli. In. Národná obroda, 13. apríl 2000, roč.

11, č. 87
11. www.linkadeti.sk/tyranie.html: 18.3.2001
12. www.lothlorien.miesto.sk/r_psychologia.htm: 18.3.2001.