Keď sa povie slovo atletika, väčšina z nás si predstaví športovca, atléta na bežeckom ováli. Aj keď je pravdou, že táto predstava má dávne korene v starobylej gréckej dedinke Maratón, atletika zahŕňa desiatky iných a rovnako známych disciplín. Každá z nich vyžaduje individuálny prístup, no najmä fyzické predpoklady človeka, ktoré vo väčšine prípadov zdedil po predkoch. No nielen zdedené danosti sú určujúce pre výbere tej – ktorej atletickej disciplíny. Veľmi dôležitá je systematickosť a pravidelnosť v príprave na zvládnutie vybranej disciplíny, pretože každá z nich je osobitá, jedinečná z pohľadu využívania svalových partií a telesných orgánov, najmä srdca a pľúc. Je dokázané, že nesprávne dýchanie je priamo spojené so svalovou únavou, ktorú každý poznáme. Je to vlastne nedostatočné zásobovanie svalových buniek kyslíkom. V bunkách začne prebiehať anaeróbna glykolýza a jej výsledkom je tvorba kyseliny mliečnej, ktorá mení vnútorný tlak v svalových bunkách, čo pociťujeme ako bolesť.

Naučiť sa správne dýchať pri tréningu je polovica úspechu v súťaži. Správne ovládanie tepu srdca je veľmi dôležité napríklad pri športovej streľbe, nadmierne vzrušenie tu nemá miesto. A takto by sa dalo pokračovať vo vymenovávaním jednotlivých fyziologických procesov a ich vplyv na celkovú výkonnosť každého človeka a športovca – atléta zvlášť. Rovnako dôležitá je i psychická odolnosť, no najmä túžba po víťazstve. Taký, ktorý sa spolieha len na to, že jeho rodičia boli majstrami sveta v nejakej disciplíne a že ním bude automaticky i on, je na veľkom omyle. Dosiahnuť určité méty je možné len veľkým chcením a poctivým tréningom. Samozrejme, že nie každému sa i napriek veľkej túžbe a tvrdému tréningu podarí postaviť na stupeň víťazov. A to preto, že jeho organizmus nie je schopný ísť na vyšší výkon. Fyziológia a s ňou spojené biochemické procesy sú u každého z nás individuálne a preto, kto má predpoklady byť najlepším sa ukáže dávno pred samotnou súťažou. Dobrý tréner musí včas odhadnúť, ktorý z jeho zverencov má dispozície na tú – ktorú disciplínu a podľa toho sa im aj musí venovať. Veď predsa nie je možné, aby napríklad človek s krátkymi nohami bol svetovým prekážkarom.

Rovnako nie je možné, aby človek, ktorého tep srdca po behu na 100m dosahoval hodnotu 200 úderov za minútu, bol majster sveta v behu na 200m. Taký sa musí venovať, ak chce, inej disciplíne, napr. športovej streľbe. A takých príkladov je veľmi veľa a každý z nich má pôvod v správnom posúdení fyziologických a psychologických predpokladov, ktoré sa dajú veľmi výrazne ovplyvniť tréningovým procesom a zdravou životosprávou. Veľkým umením trénera je nielen to, aby správne posúdil fyziologické danosti a psychologické predpoklady jednotlivca, ale i to, aby v človeku vzbudil záujem o atletiku, resp. o šport ako taký i keď nedosiahne svetovú úroveň, ale bude športovať pre radosť. Nech nemá čas myslieť na drogy, alkohol a iné negatívne nástrahy, ktoré mu do cesty stavia život a ktorým sa ľahšie privyká ako dennodennému drilu v telocvični.