I36
Královské hrady a zámky na rieke Loira:
Blois – krásny zámok, ktorý viac ako zvonka ohromí dnu – má vskutku skvostnú a pomerne bohatú obrazáreň
Amboise – nádherná stavba s upraveným vodným kanálom okolo celého objektu
Chaumonceau – zámok postavený na vodnom toku s preslávenými záhradami
Chaumont – skutočne rozprávkový zámok, ktorý pôsobí ako by ani nebol skutočný
Chambord – ďalší rozprávkový zámok, zaberajúci veľkú plochu
Fontainebleau – asi najnavštevovanejší královský zámok, kde sa v minulostin najčastejšie vládlo a býval tu i Napoleón

I37
Paríž
- hlavné mesto Francúzka, sídlo prezidenta, vlády a francúzkeho parlamentu, mesto s bohatou históriou, mesto umenia a výstav
V 3. storočí pred n.l. vziká galsko-rímske mesto Lutétia, neskôr premenované na „Parisia“. Na kráľovskom tróne sa striedali panovníci ako Hugo Capet, Ľudovít VII., Filip II. August, Ľudovít IX., František I.,Heinrich II.. Popravou Ľudovíta XIV. po vyhlásení 1. Francúzkej republiky (1792) sa hlavou štátu stáva prvý konzul republiky Napoleón Bonaparte, ktorý sa neskôr sám korunuje za francúzkeho cisára. V roku 1814 je porazený a vládu získava Ľudovít XVIII. (Definitívna porážka Napoleóna sa uskutočňuje až o rok neskôr v bitke pri Waterloo.) Kráľovstvo je definitívne odstranené až v roku 1848 februárovou revolúciou. O 23 rokov je vo Versailles založená Nemecká ríša a povstanie robotníkov je krvavo potlačené (30 000 mŕtvych). V auguste 1944 je Paríž oslobodená od fašizmu.

I38
Eiffelova veža – navrhnutá inžinierom A. G. Eiffelom a postavená v roku 1889 k Svetovej výstave. Celková výška veže je 320,75m a je skonštruovaná z 15 000 oceľových dielcov, pospájaných 2,5 miliónmi nitov. pohľad z vrchnej otáčavej reštaurácie umožňuje výhľad do diaľky 70 km. Na prvej i druhej plošine sa nachádzajú reštaurácie, pošta so zvláštnou známkou „Tour Eiffel“ a kino. Denne ju navštívi 5 000 návštevníkov.
I39
Jardin de plantes - prírodnovedné múzeum založené v 17. storočí lekármi Ľudovíta XIII, v ktorom nájdeme dokonca i údajne najstarší strom v Paríži (zasadený v roku 1636). Nachádza sa tu i labyrint.

I40
Louvre – od roku 1793 patrí k najslávnejším múzeám na svete. V jeho zbierkach nájdeme obrazy z 13. – 19. st., štýlový nábytok zo 17. – 19. st. a tiež grafickú zbierku bankára Jamesa de Rthschilda. Slenou pyramídou, slúžiacou ako hlavný vchod, vysokou 22m (675 okien) prejdeme do pavilónov ako Richelie, Sully, Denon, palác, ktorého najstaršie časti sú z r. 1200. Starý Loure – dvor v tvare štvorca obkolesený budovami. Najstaršia časť paláca je Lescotova fasáda – majstrovské renesančné dielo. Samotné múzeum skrýva skvosty ako obraz Mona Lisa od Leonarda de Vinci, sargofág z Cervetera zo 6. st.pred n.l., asýrske okrídlené zvery z 8. st. pre n.l., fragmenty sôch z aténskej Akropoly, Michelangelových Spútaných otrokov, Dürelov Autoportrét, diela Boticelliho, Giotta, Raffaela, Rembranta., Goyu atď.

I41
Notre-Dam – gotický kostol sa začal stavať už v r. 1163 Ľudovítom IX. Katedrála je dlhá 130 m dlhá , 48 m široká a 35m vysoká a môže pojať až 9000 osôb. Okrem mnohých významných pamätníkov, sôch, kazateľne a oltára je pozoruhodný celkový vzhľad vnútornej stvby s jej 75 okrúhlimi piliérmi, socha Márie „Notre-Dame de Paris“, hrobka grófa d´Harcour od Pigalla, organ s 8 500 píšťalami 110 registrami – je najväčším organom vo Francúzku a hlasitosťou najväčším organom vôbec.(Nedeľa večer – bezplatné koncerty)

I42
Versailles – kedysi skvostná rezidencia francúzkych kráľov, dnes hlavné mesto departementu Seine-et-Oise so sídlom biskupa, leží 20 km od Paríža.
Zámok a priľahlý park patrí k najkrajším, najslávnejším a historicky njvýznamnejším pozohodnostiam v Európe. Na námestí pred zámkom sa zbiehajú naraz tri cesty: Po stranách vidno niekdajšie kráľovské koniarne. Cez mrežový portál sa dostaneme na predný Dvor ministrov , kde stojí socha Ľudovíta XIV. Mravorový dvor v tvare „U“ lemujú najstaršie časti budovi. Na 1. poschodí sa nachádzajú vlastné kráľovské komnaty. Prejdeme objektami ako: Zrkadlová sieň, kaplnka, Opéra a park sú súčasťou. Interiér sa pýši Galériou bitiek s obrazmi bitiek, Korunovačnou sieňous obrazom korunovácie Napoleóna I. a cisárovny Jozefíny od Davida, Kráľovninými schodami, vedúcimi do kráľovniných komnát (Sála kráľovninej gardy, predizba kráľovnej, audienčná sieň, spáľňa kráľovne) Salón mieru so stropnými maľbami od Lebruna, Zrkadlová sieň dlhá 73 m, široká 10 m, vysoká 12 m so 17 oblúkovými zrkadlami, kde bola vyhlásená Nemecká ríša (1871) a podpísaná Versaillská mierová dohoda (1919), kráľové komnaty, Izba štátnej rady, Salón vojny, Salón Apolla so slnečným vozom na strope – dielo od Fossa spájaný s titulom Ľudovíta XIV., „Kráľ Slnka“, Merkúrov salón, Marsov salón, Salón Diany, Venušin salón s mravorovou dekoráciou, Salón hojnosti a Herkulov salón, kaplnka. Múzeum francúzkych dejín a Opera, nádherný a jedinečný Zámocký park

I43
LUXEMBURSKO
Predvoľba do Luxemburska je 00352.
rozloha: 2 586 km² (potrebovali by sme ich 19 do rozlohy SR)
štátne hranice: Luxembursko leží v západnej Európe. Susedí s Nemeckom, Belgickom a Francúzskom. Nemá prístup k moru.
počet obyvateľov: 401 tis. (potrebovali by sme ich 13 do počtu ob. v SR)
štátne zriadenie: parlamentná monarchia
rozdelenie: 12 kantónov

hlavné mesto: Luxemburg
mena: EURO (V minulosti LUF Luxemburský frank)
úradný jazyk: francúština, luxemburština a nemčina
podnebie: Kontinentálne podnebie je v prípade Luxemburska sprevádzané početnými zrážkami. Zimy sú pomerne dlhé. Juh krajiny má trochu miernejšie podnebie a o niečo teplejšie letá. Priemerná teplota v Luxembursku sa pohybuje v januári okolo bodu mrazu, zatiaľ čo v júli vystúpi na 17 stupňov Celzia. Ročné zrážky sú približne 730 mm. Napriek pomerne dlhej zime sa nedá hovoriť o lyžiarskej sezóne, pretože najvyšší vrch meria iba 559 metrov.
vznik a zriadenie: V rímskych časoch patril Luxemburg z provinci Belgicka. V roku 963 bolo územie po prvý raz nazvané Luxemburskom (podľa malého hradu Lützelburg – územie dnešného hlavného mesta). Karol IV. povýšil v roku 1354 Luxembursko na kniežactvo, ktoré patrilo Burgundom, Habsburgovcom, Španielom i Rakušanom. Až v roku 1815 získalo Luxembursko svoju samostatnosť. Od roku 1944 resp. 1960 je Luxembursko súčasťou Beneluxu. Je štátom OSN a tiež členom ďalších medzinárodných organizácií (NATO, ES, Európska rada atď.)