Dolu nikto nebol, preto trpaslíci vyšli na poschodie a tu našli na posteliach tvrdo spať Snehulienku. Stáli nad ňou a nevedeli sa vynadívať na jej krásu. Vtedy sa Snehulienka pohla a otvorila oči.
„Kto si?“ spýtali sa trpaslíci.
Snehulienka vyskočila a uklonila sa
„Volám sa Snehulienka“, odvetila. „Prepáčte, že som si ľahla na vaše postele, ale bola som veľmi unavená a nemala som kam ísť.“
Potom im porozprávala, čo sa jej prihodilo. Trpaslíkom prišlo krásnej mladej dievčiny tak ľúto, že jej ponúkli, aby zostala u nich v domčeku.
„Musím sa vám nejako odvďačiť za vašu láskavosť“, povedala Snehulienka. „Už viem – budem sa starať o domácnosť.“
Trpaslíci spokojne prikývli a usmiali sa.
„Musíme sa však na niečom dohodnúť“, ozval sa najstarší. „Myslím, že tá zlá kráľovná je čarodejnica a môže zistiť, že nie si mŕtva. Určite sa nezastaví pred ničím, len aby sa ťa zbavila. Preto nám musíš sľúbiť, že sa nebudeš rozprávať s nikým, kto sa zatúla k nášmu domčeku, ani keby sa správal hocijako láskavo.“
„Ach, to sľubujem,“ povedala Snehulienka.
Odvtedy spolu veľmi šťastne nažívali v domčeku v lese. Aj zlá kráľovná bola spokojná. Myslela si, že sa zbavila Snehulienky a že je znova najkrajšia.
Jedného dňa sa však opäť opýtala zrkadla:
„Zrkadlo, zrkadlo, povedz že mi, kto je najkrajší na tejto zemi?“
A zrkadlo odpovedalo:

„Och, kráľovná, ty si veľmi krásna, ale Snehulienka, ktorá býva v domčeku so siedmimi trpaslíkmi, je ešte krajšia.“
Kráľovná sa nahnevala.
„Čože?! Nie je mŕtva? Veď ja to hneď napravím!“
Preobliekla sa za potulnú predavačku a s košíkom plným stužiek, hrebeňov a všelijakých pekných drobností sa vybrala do lesa. Čoskoro prišla k domčeku siedmich trpaslíkov. Tí práve pracovali v diamantovej bani a doma bola len Snehulienka. Zametala dlážku a spievala si pri tom. Z lesa poprichádzali všetky drobné zvieratká, aby počúvali jej nežný hlas, no len čo k domčeku prišla zlá kráľovná, naľakane sa rozpŕchli do lesa.
Kráľovná zaklopala na dvere.
„Dobré ráno, zlatko,“ pozdravila, keď Snehulienka otvorila. „Mohla by som dostať pohár vody? Už celé hodiny som na nohách.“
„Ale samozrejme!“ povedala Snehulienka a zaviedla starenu dovnútra. „Hneď vám dám napiť!“
Odišla po pohár a zlá kráľovná zatiaľ šikovne otvorila košík a vybrala z neho otrávený hrebeň. Keď sa Snehulienka vrátila, uvidela v košíku veľa pekných vecí a zatúžila po nich.
„Ach, vidím, že sa ti páčia moje veci,“ ozvala sa starena. „Veľmi by ti pristali. Nechceš si ich lepšie prezrieť? Napríklad tento hrebeň. Daj si ho do svojich krásnych vlasov, zlatko.“