Bol to naozaj pekný hrebeň a Snehulienka neodolala.
„Ukáž, zastoknem ti ho do vlasov,“ povedala starena, a tak aj urobila. Otrávený hrebeň vykonal svoje a Snehulienka spadla na zem.
„Cha-cha!“ zvolala zlá kráľovná. „Teraz ja budem najkrajšia zo všetkých!“
Keď sa trpaslíci vrátili domov, našli Snehulienku ležať ani mŕtvu na dlážke. Boli z toho veľmi nešťastní. No najmenší trpaslík uvidel v Snehulienkiných vlasoch otrávený hrebeň a vytiahol ho. Snehulienka ihneď otvorila oči.
Trpaslíci boli nesmierne radi, že nie je mŕtva. Musela im však sľúbiť, že už nikdy, naozaj nikdy nič nevezme od nikoho neznámeho.
Zlá kráľovná bola opäť šťastná, ale jedného dňa sa znova spýtala zrkadla, kto je najkrajší.
„Och, kráľovná, ty si veľmi krásna, ale Snehulienka, ktorá stále býva v domčeku so siedmimi trpaslíkmi, je najkrajšia na zemi,“ odpovedala čestné zrkadlo.
Kráľovná už od zlosti takmer zošalela. Roztrhala na kusy všetky knihy a o stenu rozbila krištáľovú vázu. Potom jej zrak padol na sklenenú misu s ovocím, z ktorej zobrala jedno jablko.

„A teraz sa uvidí, či prežije aj toto!“ vyhlásila. Rozhodla sa, že to skúsi ešte raz a dá Snehulienke otrávené jablko.
S košíkom jabĺk sa znova vybrala do lesa, tentoraz preoblečená za starú žobráčku. To najkrajšie jablko otrávila.
Snehulienka tentoraz váhala, či má vpustiť starenu do domčeka, ale keď videla, aká je unavená, zaviedla ju dnu a dala jej napiť.
„Ďakujem ti, zlatko, ďakujem,“ povedala starena slabým hlasom, keď sa napila. „Ako sa ti len odvďačím za tvoju láskavosť? Ach, už viem! V košíku mám zopár červených jabĺčok. Vezmeš si jedno?“
„Ach nie, ďakujem,“ odvetila Snehulienka. „Od neznámych ľudí si nesmiem nič vziať.“
„To je veľmi múdre,“ súhlasila starena. „Ale my dve predsa nie sme neznáme, zlatko. Mám pocit, že tvoju pôvabnú tváričku poznám už veľmi dlho. Poviem ži, čo urobím. Ty si vezmi toto jabĺčko a ja si zoberiem druhé. A teraz si zo svojho odhryznem, aby si videla, že mu nič nie je.“
A tak aj urobila. To Snehulienku presvedčilo, vzala si otrávené jablko a kúsok si z neho odhryzla. Vzápätí zamdlela a spadla na zem. Zlá kráľovná sa prestala pretvarovať a vybuchla do smiechu.
„A je to!“ povedala. „Toto neprežiješ!“ A so smiechom sa vrátila do paláca.
Keď trpaslíci prišli domov, robili všetko pre to, aby Snehulienku vzkriesili, ale kus otráveného jablka, ktorý jej uviazol v hrdle, nenašli. Nakoniec museli uveriť, že je mŕtva. Uložili ju do sklenenej truhly, aby sa mohli pozerať na jej krásnu tvár. Truhlu položili na skalu, aby ju mohli vidieť aj vtáky a zvieratá, ktoré ju mali rady.
Onedlho nato prechádzal okolo pekný princ so svojou družinou. Keď zbadali sklenenú truhlu a v nej krásne dievča, spýtali sa trpaslíkov, kto to je.
Trpaslíci povedali princovi, že to je Snehulienka, dcéra starého kráľa, ktorú otrávila zlá kráľovná. Princa to veľmi zarmútilo, pretože pri pohľade na Snehulienku sa do nej zaľúbil.

„Rád by som si ju zobral po paláca,“ povedal. „Viem, že keď ju môj kráľovský otec uvidí a vypočuje si jej príbeh, zlú kráľovnú potresce.“
Po dlhom rozhodovaní trpaslíci súhlasili, aby si princ zobral Snehulienku. Princ prikázal štyrom dvoranom, aby zdvihli sklenenú truhlu a odniesli ju. Jeden z nich sa však potkol a vtedy Snehulienke vypadol z úst kúsok otráveného jablka. Otvorila oči.
„Zastaňte!“ zakričal najmladší trpaslík. „Žije! Žije!“
Trpaslíkov a princa sa zmocnila nesmierna radosť. Snehulienka hľadela na pekného princa a tiež sa doňho ihneď zamilovala. Princ ju aj s trpaslíkmi zobral do svojho paláca, kde si ju všetci zaraz obľúbili pre jej krásu a nežnosť.
Medzitým sa zlá kráľovná ešte raz pozrela do zrkadla a spýtala sa:
„Zrkadlo, zrkadlo, povedz že mi, kto je teraz najkrajší?“
„Ty, kráľovná, si stále krásna, ale Snehulienka, ktorá si ide vziať princa zo susedného kráľovstva, je najkrajším dievčaťom na svete!“
Vtedy sa kráľovnej zmocnila strašná zlosť a rozbila čarovné zrkadlo na tisíc kúskov. Potom vybehla von, v náhlivosti spadlo z úzkych schodov a navždy zmizla.
Potom zavládla v celej krajine radosť. Snehulienka a pekný princ mali veľkú svadbu. Trpaslíci darovali Snehulienke nádhernú korunu, vykladanú diamantami z ich bane. Keď nadišiel pravý čas, Snehulienka a princ začali múdro a dobre vládnuť v obidvoch krajinách ako kráľ a kráľovná.