Podkladom je vytyčovací výkres podľa situácie (M 1:100, M 1:200)
Vytýčenie sa robí ortogonálnymi (pravouhlými) súradnicami

Pomôcky: teodolit, statív, meračská lata, výtyčky, meračské pásmo, meračské kolíky alebo klince, murárska vodováha, hadicová vodováha, materiál a pomôcky na zhotovenie lavičiek

Polohové vytýčenie:
 merač postaví teodolit na bod vytyčovacej siete (A) a pripraví ho k meraniu (horizontácia, centrácia)
 vytyčovaciu priamku signalizujeme výtyčkou zapichnutou za bodom (B)
 merač zacieli pohľadom na pätu výtyčky, zaistí alidádovú svorku a vytýči pomocné body na meračskej priamke
 dĺžku kontroluje pomocník, smer upresňuje merač (kolík, kliniec)
 merač presunie prístroj do bodu 1´, pripraví ho k meraniu, na horizontálnom kruhu nastaví nulový smer, zacieli na výtyčku v bode B, nastaví pravý uhol a smer zaistí výtyčkou
 vytýči dôležité body objektu, prístroj prenesie do bodu 2´ a postup opakuje

Kontrola vytýčenia:
 pomocou uhlopriečok, porovnanie uhlopriečky vypočítanej s uhlopriečkou meranou, skutočná chyba nesmie prekročiť dovolenú chybu

Výškové vytýčenie:
 pomocou lavičiek, ktorých výška je totožná s výškou nivelety
 výška nivelety je 0, úroveň 1 N.P.
 ďalekohľad teodolitu pripravíme ku geometrickej nivelácii (vodorovná poloha)
 na meračskej late v bode A pričítame zámeru vzad
 zistíme výšku horizontu
 zistíme latový úsek ako rozdiel medzi výškou horizontu a výškou nivelety