Definícia tvorivosti

Tvorivosť je zvláštny prípad všeobecnejšieho a u všetkých ľudí rovnakého procesu riešenia problémov. Je najvlastnejším atribútom človeka, v ktorom sa prejavujú jeho najľudskejšie a najcennejšie vlastnosti. Pojem „kreativita“ označuje schopnosť vytvárania nových kultúrnych a technických, duchovných i materiálnych hodnôt. Je to aktivita prinášajúca doposiaľ neznáme a súčasne spoločensky hodnotné výtvory. Možno ju definovať i ako opak konformity, ako stret prostredia a osobnosti, ako subjekto-objektový vzťah, ktorého podstata leží v činnosti, regulujúcej tento vzťah.

Tvorivá osobnosť je charakterizovaná tým, že sa usiluje uspokojovať najmä vyššie potreby na báze nižších.
Tvorivé zameranie osobnosti je naplnené realizáciou vlastných síl osobnosti prostredníctvom tvorivej regulácie činnosti, realizáciou do exteriorizácie, objektivizácie vnútorného do vzťahov k svetu, a to v prospech niečoho nového a hodnotného pre človeka a spoločnosť.
Tvorivý potenciál predstavuje súhrn vedomostí, zručností, schopností, motivácie, osobnostných morálnych vlastností, ktoré sa vo vzájomnej súhre angažujú v tvorivom procese.
Kreatológia je východiskovou vedou v pochopení osobnosti ako otvoreného systému pre sebatvorbu, ale aj otvorenosti, nedokončenosti výchovy, vzdelávania, riadenia ľudí ako možností pre anticipáciu budúcnosti, pre proaktívny, produktívny proces bytia.

Základným princípom tvorivosti je výber, pretváranie a spájanie prvkov predchádzajúcej skúsenosti formou, ktorej výsledky v sebe zlučujú novosť s užitočnosťou. Tvorivá činnosť je protikladom reproduktívnej činnosti, ktorá sa zakladá na opakovaní už známych vecí. Vyznačuje sa originálnym procesom a jeho originálnym produktom, je univerzálna, prejavujúca sa v rozmanitých situáciách a oblastiach ľudskej činnosti. Môžeme preto hovoriť o tvorivosti umeleckej, vedeckej, technickej a pod.

Fundamentálnou vlastnosťou všetkých tvorivých diel je originalita, tj. schopnosť produkovať neobvyklé, svojrázne, objavné a zároveň vhodné odpovede, ktoré sa zakladajú na vzdialených asociáciách a vyznačujú sa prekvapujúcou vynaliezavosťou. Avšak žiadny tvorivý produkt nie je absolútne nový, ale je iba fragmentom dlhej reťaze vývoja, v ktorom je prítomnosť podmienená minulosťou. Tvorivosť si neprestáva udržiavať závislosť na predchádzajúcich výdobytkoch ľudstva. Činnosť a produkt spätne kladne ovplňuje tak tvorivý vzťah ku skutočnosti, ako aj tvorivý potenciál (schopnosť) a tvorivé skúsenosti.
Produktom, resp. výtvorom môže byť aj samotný proces tvorby, metóda tvorby alebo reflexia.

V tvorivom procese existujú dve základné triedy operácií: tvorba riešení (projektov, hypotéz) a ich hodnotenie, verifikácia.

Tvorivé myslenie
Základom tvorivosti je divergentné myslenie, pri ktorom sa osobnosť zameriava na rozširovanie a hľadanie nových, vhodných možností riešenia problémov a rozmanitých logických alternatív. Konvergentné myslenie (logicko-deduktívne) sa uplatňuje skôr pri problémoch s jedným riešením, t.j. myšlienková práca sa vyhraňuje jedným smerom k jednému cieľu, ktorý vyplýva z podmienok úlohy a jej pravidiel.

Tvorivé myslenie má 4 fázy:
• príprava – je to fáza zoznámenia sa s problémom alebo duševným podnetom, ako i s cieľom,
• inkubácia – podvedomé skúmanie všetkých možností riešenia, často neuvedomované,
• iluminácia – vyprodukovanie myšlienky, ktorá môže znamenať zásadný obrat či osvetlenie ďalších postupov, alebo dokonca vyriešenie problému,
• verifikácia – nastáva po prepracovaní myšlienky, po zvážení jej použiteľnosti. Je to fáza úsudku a rozhodovania.

Prejavy tvorivého myslenia je možné skúmať dvomi spôsobmi:
1.) analýzou aktivít a prístupov k riešeniu určitých otázok, spôsobov práce a pod.
2.) pomocou rôznych testov tvorivých schopností a tvorivého myslenia.

Tvorivý spôsob myslenia sa vyskytuje vo výrobných, organizačných, poznávacích, umeleckých, výchovných, zdravotníckych, športových a iných sférach ľudskej aktivity.

Typy tvorivosti
• expresívna kreativita – je to spontánna tvorivosť ako vyjadrenie hry a slobody človeka, napr. spontánna kresba detí, improvizácia v hudbe a pod., je výsledkom senzorickej stimulácie,
• technická kreativita – ide o vytváranie technických produktov, o rozšírenie expresívnej tvorivosti, prejavuje sa v majstrovaní, remeslách, technických vynálezoch atď.,
• inventívna kreativita – môže byť obohatená alebo vzbudená stimuláciou alebo facilitáciou exploračnej činnosti, vyšetrovacieho, bádajúceho a pátracieho správania, ide o hru s materiálom, postupmi, zahrňuje vhľad do vecí a nezvyčajné kombinácie vzťahov a riešenie problémov,
• inovačná kreativita – modifikujú sa základné princípy chápania vecí, ich použitie, interpretácia a pod.,
• emergentná tvorivosť – môže byť stimulovaná podnecovaním ideí. Ide o veľmi originálne teórie, objav princípov, zákonov nových a doteraz neopísaných. Majú fundamentálny základ pre vedy a ostatné oblasti.

Tvorivé vlastnosti a schopnosti

U tvorivých jednotlivcov sa ukazujú ako typické tieto schopnosti: originalita, pôvodnosť a pružnosť myslenia, vysoká intelektuálna kapacita, samostatnosť, schopnosť pohotovo a ľahko utvoriť čo najviac psychických produktov, chápavosť, vnímanie, pamäť, imaginácia i nevedomé, intuitívne schopnosti. V jednotlivých fázach tvorivého riešenia problému, od jeho vymedzenia, cez tvorbu alternatívnych hypotéz, tvorbu riešení, až po ich verifikáciu, nadobúdajú relatívnu prevahu vždy iné z nich.
Z vlastností sa najčastejšie vyskytujú: nezávislosť na spoločenskom nátlaku, nekonformnosť, rôznosť záujmov, citlivosť, vytrvalosť v práci, potreba tvoriť, ale aj extrémnosť v správaní, impulzívnosť, prchkosť, zaujatie, zmysel pre humor, sklon k hravosti, tendencia vytvárať si neustále vlastný názor, autoregulácia, sebavýchova, sebarozvoj, asertivita, reflektivita, t.j tvorivé prežívanie, umenie pozorovať, bezprostrednosť, variabilita, fantázia.
Tvorivá fantázia poskytuje možnosť vytvoriť si k realite určitý vzťah nezávislosti, uvoľnenosti, vymanenosti z tradícií myslenia a súčasného poznania.
Mnohé vlastnosti tvorivých ľudí však nie sú žiadúce a príjemné. Nevyhovujú zabehanému, tradičnému štýlu práce a myslenia. Nekonvenčnosť, radikálnosť, odvaha a pod. sú niekedy u mládeže v určitom veku podmienené revoltou proti autorite dospelých, ale nevedú k tvorbe nových hodnôt.

Tvoriví žiaci a študenti sú často v sociálnej izolácii, slabo sa identifikujú so svojou triedou, skupinou, neuznávajú vodcovské pokusy svojich menej tvorivých kamarátov, svoju prácu vykonávajú nezávisle od ostatných. Nízka poddajnosť voči autorite vedie k nižšej kooperácii, väčšej kritickosti smerom k skupine i autoritám a myšlienkam.
Mnohé problémy tvorivých detí v škole boli už identifikované, a síce:
tvorivé deti sú častejšie postihované sankciami proti divergencii,
pestovanie tvorivosti môže odcudziť tvorivé deti od spolužiakov,
tvorivé deti majú ťažkosti v učení, čítaní, písaní, memorovaní,
divergujú od sexuálnej role, preferujú ich vlastný spôsob učenia sa,
radi riešia ťažké, nebezpečné, dramatické úlohy, sú menej defenzívni,
majú diferencovanejšie hodnoty, hľadajú jedinečnosť.

Kreativita a inteligencia

V spôsobe myslenia spočíva aj odlišnosť medzi inteligenciou a tvorivým myslením. Inteligencia je intelektová schopnosť, ktorá sa zakladá na konvergentnom myslení. Úroveň inteligencie signalizuje kvalitu orienácie v problémových situáciách, vo výbere vhodného návrhu riešenia úlohy a v miere preukázanej pružnosti a ľahkosti v zmene zamerania. Tvorivosť je iná úroveň a iná kvalita intelektovej schopnosti, vyznačuje sa divergentným myslením. Avšak, medzi inteligenciou a tvorivosťou je dialektická súvislosť a vzájomná podmienenosť.
Tvorivosť nízko, ale pozitívne koreluje s inteligenciou a inteligencia pozitívne koreluje so školským prospechom, a teda možno predpokladať, že vyššie skóre tvorivosti budú mať žiaci, ktorí majú lepší prospech.

Výchova k tvorivosti

Výchovu k tvorivosti možno charakterizovať ako činnosť zámerne formujúcu tvorivosť, alebo aspoň niektoré jej zložky, uskutočňujúcu sa pomocou špeciálnych metód, úloh, cvičení a prostriedkov, vytváraním takých podmienok, v ktorých sú účinné. Je nutné ju koncipovať ako permanentný a celoživotný proces, s využitím kreatívnych programov so špecifickým zameraním na tréning tvorivosti.
Z hľadiska prípravy mladých na tvorivú činnosť je dôležité, aby výchova umožňovala fantazijné pocity, túžby a ideály uviesť do súladu so schopnosťou a možnosťou realizovať ich a prežívať ako hlboké uspokojenie a šťastie. Je nutné tvorivé schopnosti a vlastnosti priamo rozvíjať, podnecovať, usmerňovať, alebo ich aspoň nepotlačovať.

Mládež má na rozvoj tvorivosti dobré predpoklady, ktoré sú dané tým, že ešte nemá ustálené fixované stereotypy v teoretickej a praktickej činnosti a usiluje sa o originálne sebavyjadrenie.
Rozvojom tvorivosti, tvorivých dispozícií sa u žiaka zabezpečuje jeho bohatší vnútorný život, dáva sa mu priestor na kvalitnejšiu sebarealizáciu.
Súčasťou rozvoja je i odstraňovanie bariér tvorivosti – psychologických (rigidita, zotrvačnosť, návyky, šablónovitosť v myslení, konformita, emocionálne bariéry, kritika tvorivosti) i sociálnych (vplyvy okolia, atmosféry).
Teória a prax tvorivého vyučovania ukazuje kritériá tvorivosti, na aké vlastnosti a psychologické procesy sa má výchova zameriavať. Ide o formatívny vplyv na žiaka, na jeho dispozície, stimulovaním tých operácií, ktoré sa uplatňujú v tvorivom procese. Tvorivosť žiaka je najmä psychologická (subjektívna), v ktorej tvorivosť produktov sa vzťahuje na žiakov dovtedajší systém poznatkov a skúseností. Preto rozvoj tvorivosti vyžaduje vo vyučovaní tvorbu a aplikáciu takých úloh, ktoré umožnia žiakovi voľnejšie narábať s osvojenými poznatkami a využívať ich v nových kontextoch.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk