Problematika autocitácie


Pomocou metód bibliometrie možno sledovať produktivitu vedeckého pracovníka, hodnotiť vedeckú inštitúciu, vednú disciplínu, vedeckú tvorivosť krajiny a tak isto aj využívanie (kvalitu) tradičných a elektronických dokumentov. Na druhej strane môžeme sledovať vplyv citácií na vedeckú publikáciu, vedca, inštitúciu, vednú oblasť, resp. krajinu. (Katuščák, 1998)

1 Autocitácie

Hodnotenie citácií sa realizuje bibliometrickými pomôckami, ktoré zahŕňa citačná analýza. Na konkrétne vyhodnocovanie citácií sa používajú rôzne matice a vzorce. Ide o nepretržitý proces evidencie a spracovávania informácií a následného pretvárania na konečný výstup v elektronickej alebo tradičnej forme.
Citačné registre už od svojho počiatku slúžili na meranie kvality dokumentov. Ich cieľom je zabezpečovať efektívnu vedeckú komunikáciu a prostredníctvom nej stimulovať efektivitu práce ostatných vedeckých pracovníkov. Citačné registre sprostredkúvajú autorom rating, ktorý je veľmi dôležitým faktorom pre každého vedeckého pracovníka. Pretože čím viac je určitý dokument citovaný, o to väčšia by mala byť jeho kvalita a zároveň aj prestíž autora.

1. 1 Defininovanie autocitácií
Ale nie vždy je to tak. To, že je autor citovaný mnohokrát ešte neznamená, že dokument je kvalitný a tiež si autor počet citácií môže zvyšovať tým, že si vo vlastných publikáciách bude spomínať svoje ďalšie. To sa nazýva autocitovanie.
Miera citovania sa stáva stále dôležitejšou. Autociácia je veľmi vhodná metóda pre zlepšenie miery citovania, pričom niektorí akademici to vedia vo veľkom využiť, či zneužiť.

Autocitácie by sme mohli definovať ako, „v prípade, že autor odkazuje na svoje práce, hovoríme o autocitáciách.“ (Katuščák, 1998)
Autocitácia je pojem, ktorý ešte nie je doriešený, je nejasný. Prečo?

1.2 Možnosti vzniku
Niekedy sa stane, že sa citácie v dokumentoch korporácie objavia aj ako citovaný dokument v tej istej firme. Vtedy hovoríme o „autocitácií“ po anglicky „self-citations“. Keďže citácie sú tvorené komplikovaným procesom, nie je úplne jasné, aký je výklad týchto autocitácií. (Hall, 2001)
Jednou z možností je, že sa objavujú jednoducho pretože dokumenty tej istej fimy sú veľmi známe v tej danej oblasti, alebo preto, že tvorcov zámer bol upovedomiť o tom kolegov. Ak je to ten prípad, potom by mali byť autocitácie menej dôležité než iné citácie.
Na druhej strane, firmy citujúce svoje vlastné dokumenty môžu byť významné celkovo pre podstatu nejakého zlepšenia alebo inovácie a schopnosti "rastúcich výnosov" vedomostného nárastu, hlavne v dôležitých oblastiach alebo aj v oblasti technológií. Autocitácie by mohli dať podnet firmám so silnou konkurenčnou pozíciou napríklad v oblasti technológií, aby využili poznatky na tvorbu ďalších, na ich rozvoj. Toto by zahŕňalo aj to, že by firmy mali menšie náklady, pretože bude menšia potreba získavať technológie od druhých a tiež že by vyššie profitovali.
Prítomnosť autocitácií môže byť aj oznamom úspešných výsledkov firmy, zatiaľ čo citácie iných by mohli naznačovať dosahy neúspešnosti firmy. Ak je to tak, tak potom osobný úžitok autocitácií by mal byť väčší než iné citácie.
Treba ešte podotknúť, že nie v každej oblasti je to rovnaké. Podľa prieskumu, ktorý robil Nórsky inštitút pre Štúdie vo Výskume a Vyššom vzdelaní, sa zistilo, že čím viac autorov, tým je viac autocitácií, čo je dosť pochopiteľné. Najmenšie percento autocitácií je v klinickej medicíne. Ale na druhej strane, najväčšie percento je vo fyzikálnych vedách. (Aksnes, 2003)

1.3 Prečo autocitácie?
Existujú rôzne dohady pre podstatu autocitácií. Môže to byť aj preto, že niekto robí sám výskum a nemá sa koho chytiť, tak jeho výskum je založený na vlastných prácach a predchádzajúcich výsledkoch. (Aksnes, 2003)
Taktiež to môže byť odzrkadlenie egoizmu – kde autor chce zviditeľniť svoje práce. Alebo keď autocitovanie reprezentuje určitý problém, pritom autocitovanie nemá žiadny dopad alebo vplyv na prácu v odbornej komunite.
Z toho nám aj vyplýva otáznik nad problémom, či vysoká autocitácia podrýva autoritu citácií, ktoré sú indikátormi pre vedecký výskum.

2 Príklad autocitácií vo WOS/SSCI
SSCI ponúka prístup k aktuálnym informáciám a retrospektívnym od roku 1956 až do súčasnosti. V priemere obsahuje okolo 2,700 nových záznamov týždenne a cirka 50,500 nových citovaných referencií týždenne. Dnes obsahuje niečo nad tri milióny záznamov, ale toto číslo sa týždenne mení. (Social Sciences Citation Index, 2004)

Niektoré oblasti, ktoré sú v nej zahrnuté.
Antropológia
Dejiny
Industrial Relations
Information Science & Library Science
Právo
Lingvistika
Filozofia
Psychológia
Psychiatria


Prístup k tejto databáze nie je možný pre všetkých, ale striktne len pre členov WOS. Taktiež treba podotknúť, že nie všetci členovia majú prístup k celej databáze, ale len k tej časti, ktorú majú predplatenú. Keďže Slovensko je malá krajina s malým rozpočtom, väčšinou sa stáva, že majú prístup len cirka 5-6 rokov dozadu.
Jeden z problémov, ktoré WOS má a nie je eliminovaný je aj problematika autocitácií. Totižto WOS nevylučuje autocitácie. Vybrala som si náhodne jeden článok, od slovenského autora, na ktorom sa dá ukázať jeden z problémov autociácií. (Web Of Science, 2003)
Článok sa venuje Sociológii, čo nie je podstatné. Po vyhľadaní má človek prístup k stručnému abstraktu, stručným ďalším informáciám, jazyk dokumentu, adresa autora, vydavateľa, ISSN a čo je najdôležitejšie pre nás, tak to sú citácie. V tomto príklade autor citoval 51 zdrojov, pričom sám ešte nebol citovaný.
Po otvorení Cited References sekcie sa dostávame k zoznamu zdrojov. Je krásne vidieť, koľko zdrojov autor použil. 51 zdrojov nie je zlé, ale keď si zoberieme, že sám seba citoval tri krát, tak to už vyjde úctyhodne číslo pri záverečnom zhodnotený.
Vezmime si to zjednodušenou matematickou metódou. Aby sa získal maximálny zisk z autocitácií, každá nová publikácia by mala citovať všetky staršie práce. Takže vlastne vyzerá to tak, že v druhej práce je citovaná prvá práca. V tretej práci je citovaná prvá a druhá práca. Vo štvrtej, prvá, druhá aj tretia je citovaná, takže dokopy to už je 6 citácií a pritom len 4 práce. Ak si to matematicky spočítate, tak pri desiatej práci už máte 45 citácií, pri 100tej práci je to už 4950!!! (Craddock, 1996)
Ale treba podotknúť, že toto je ideálna situácia, ktorú je takmer nemožné dosiahnuť.
V tomto prípade ide síce len o tri citácie, ale keby sám seba ešte tri krát citoval v každej z tých troch.. tak nám vyjde tiež niečo podobné ako v príklade, ktorý som uviedla hore.


3 Produkt pre autocitácie

The Selfcite 2.0 package
Selfcite 2.0 je balíček programov, ktoré fungujú na IBM počítačoch pod systémom Windows. Tento program umožňuje uchovávať všetky “rukopisy” autora. V interaktívnom mode, počas ktorého autor píše svoju prácu mu program ponúka citácie z jeho ďalších prác. Používateľ môže vybrať alebo odmietnuť ponuku. (Craddock, 1996)
V neinteraktívnom mode, program skenuje konečný text rukopisu, kde porovnáva slová a frázy starších textov s novým a automaticky vkladá autocitácie.

Záver

Ako sa už spomínalo, samotný pojem pre autocitácie nie je úplne vyjasnený, pretože pod pojmom sa skrývajú rôzne iné súvislosti. Na jednej strane autociácia môže byť úžitkom pre ďalšie výskumy, v prípadoch, keď sa vedec nemá čoho pridržať, iba svojich jediných výsledkov, ktoré si publikoval, alebo zasa na druhej strane, keď si chce autor zvýšiť svoj rating citácií, môže sa mnohými spôsobmi autocitovať, čím sa mu teda zvyšuje počet citácií jeho osoby. V tomto prípade ide o egoizmus, zviditeľnenie sa. V každom prípade, každé citovanie znamená dôležitý fakt pre vedu.