Nevýhodou je vylúčenie priameho styku s používateľom pri tvorbe a výbere informácií na
zverejnenie alebo nezáujem čitateľa vytrieďovať relevantné informácie a zbaviť sa balastu, ale aj obmedzenie okruhu používateľov na tých, ktorí si zvykli čítať (študovať).

1.3Plán edičnej činnosti
Plán edičnej činnosti vychádza z plánu činnosti knižnice alebo informačného strediska
a konkretizuje sa v edícii písomných informácií. Určuje formy publikácií (periodiká, neperiodiká, rady), konkrétne tituly a ich spracúvateľov, rozsah a náklad, spôsob vydania a termíny vydania. Plán slúži ako podklad na finančné zabezpečenie edičnej činnosti, na zabezpečenie výrobnej kapacity, kapacity na spracovanie a vypracovanie časového plánu edičného útvaru a spracovateľských útvarov. Taktiež slúži aj ako podklad pre materiálne zabezpečenie edičnej činnosti. Predovšetkým sa dotýka finančného zabezpečenia edičnej činnosti, zabezpečenia výrobnej kapacity a kapacity na spracovanie.
Edičný útvar zvyčajne nie je spracúvateľom vydávaných publikácií. Spracovateľská kapacita musí byť zabezpečená vo vlastnej knižnici alebo informačnom stredisku alebo mimo nich.

Jednotlivé nakladateľstvá alebo edičné útvary knižníc či informačných stredísk uzatvárajú s autorom autorskú (nakladateľskú) zmluvu. Táto zmluva má mať určitý obsah a písomnú formu. Obsahuje meno a adresu autora, vec, označenie rukopisu, určenie honoráru a jeho splatnosť. Podrobnosti zmluvy môžu byť odlišné. Vždy však musia obsahovať základné ustanovenia.
Posudzovanie dodaných rukopisov patrí do náplne práce odbornej redakcie edičného útvaru, alebo ním možno poveriť odborných lektorov, prípadne edičné rady. Lektorom určitého rukopisu je osoba alebo dve osoby, ktoré dostávajú rukopis aj s obrázkami a textami k obrázkom na posúdenie. Upozorňujú na nesprávne texty v rukopise, na vecné a štylistické nedostatky. Lektor vypracuje písomný posudok. Rukopis musí prejsť ďalej od odbornej redakcie, jazykovej a výtvarnej až k technickej redakcii. Ona je priamom spojení s polygrafickými tlačiarňami, podnikmi a vlastnými rozmnožovacími strediskami.
Technická redakcia sleduje bezprostredný postup prác vo výrobnom závode, v tlačiarni alebo v rozmnožovni a musí poznať v úplnosti všetky právne predpisy, štátne i odborové normy, ktoré sa vzťahujú na nakladateľskú a jej zodpovedajúcu výrobnú činnosť.
Významnejšie informačné inštitúcie a knižnice vydávajú časopisy samostatne alebo v nakladateľstvách, s ktorými uzavreli zmluvu, kde sú zakotvené potrebné organizačné, výrobné, odbytové a finančné záležitosti.

Na vydávanie periodickej tlače je potrebné vydavateľské oprávnenie, ktoré vzniká registráciou periodickej tlače na základe predloženej prihlášky na jeho registráciu.
Výtlačky účelových organizácií sú nepredajné občanom a zostávajú majetkom v správe organizácií, ktorým boli určené. Tieto výtlačky musia byť označené samostatnou poznámkou a nikdy nemajú vyznačenú cenu výtlačku. Možno ich rozširovať zdarma, ale aj za určitú cenu, stanovenú osobitným cenovým predpisom.
Účelové vydania literárnych diel treba odlišovať od vydania tzv. Záujmových nákladov, čo je vlastne kombinácia bežného vydania literárneho diela vo forme neperiodickej publikácie na trh pre občanov s účelovým vydaním tejto publikácie. Záujmové tituly sú tie neperiodické publikácie, ktoré sú určené pre obmedzený okruh odberateľov a vydávajú sa na priamu žiadosť objednávateľa. Záujmovým titulom môže byť aj časť nákladu.

1.4Elektronické publikovanie
Je to sprístupňovanie (rozširovanie) dokumentov v elektronickej forme. Nabralo ešte na význame hlavne po rozšírení celosvetovej siete internet a nadobudlo podobu elektronických dokumentov. Osobný počítač sa tak stáva nástrojom prístupu k dátam uloženým v rôznych formátoch a na rozličných hardvérových a i softvérových platformách. K elektronickému publikovaniu by sme vlastne mohli zaradiť všetko, čo sa týka siete internet. Napríklad software, knihy, dokumenty, poštu, internet banking a podobne.

Realizuje sa v dvoch základných rovinách:
1.Oficiálne publikovanie funguje na podobných princípoch ako tradičná vydavateľská činnosť (redakčné aktivity, oponovanie, korigovanie, vydavateľstvá či iné inštitúcie zabezpečujúce určitú úroveň kvality a spoločenskej akceptovateľnosti publikovaných dát.), čím sa zaručuje istá úroveň serióznosti a spoľahlivosti publikovaných informácií. Mediálna forma využíva na šírenie informácií nosiče typu magnetických či optických diskov, sieťové publikovanie sprístupňuje dáta prostredníctvom telekomunikačných sietí. Typickým predstaviteľom tohto typu elektronickej publikácie sú elektronické časopisy, ktoré často existujú paralelne s tradičnou papierovou formou, ale tiež rôzne bázy dát – bibliografické, faktografické, obrazové atď.
2.Neoficiálne publikovanie (bez tradičných zásahov) sa zväčša realizuje len v sieťovej forme a reprezentujú ho také internetovské aktivity ako diskusné skupiny (newsgroups) k určitej problematike, vytváranie domácich stránok a pod. Je to sprístupňovanie dát osobného, zábavného i odborného charakteru, ale bez „inštitucionálnej kontroly.)