Publikačné služby

Publikačné služby patria do skupiny doplnkových služieb. Tieto služby svojim charakterom a poslaním nadväzujú na uvedené predchádzajúce druhy služieb, účelne ich dopĺňajú a skvalitňujú. Medzi ďalšie doplnkové služby ešte patria reprografické služby, mikrografické služby, prekladateľské služby a špeciálne služby.
Mnohé knižnice prostredníctvom svojich publikačných oddelení alebo úsekov vydávajú rôzne druhy materiálov, napr. monografie, príručky, časopisy v rámci svojej pôsobnosti; dôležité sú aj najmä rozličné metodické a inštruktážne materiály, sprievodcovia po službách, knižničný a výpožičný poriadok, príručky o práci s literatúrou určitého zamerania a pod.

V zmysle Občianskeho zákonníka (§ 488) je poskytovanie knižnično-informačných služieb záväzkovým právnym vzťahom. Zákon presne stanovuje, ktoré knižnično-informačné služby sa považujú za špeciálne (písomné bibliografické informácie, rešerše, medziknižničné výpožičné služby, medzinárodné medziknižničné výpožičné služby, prístup k vonkajším informačným zdrojom, prehľadové štúdie, poskytovanie kópií dokumentov, preklady, vydávanie publikácií) a možno za ne vyberať primeranú úhradu.

1.2Publikačná činnosť
Publikačná činnosť je rozšírený pojem, ktorá sa vzťahuje na rozšírenú oblasť pôsobnosti. Knižničné a informačné inštitúcie v rámci svojej činnosti vykonávajú edičnú činnosť. Je to v podstate šírenie informácií v písomnej podobe. Edičnú činnosť v knižnici alebo informačnom stredisku zabezpečuje útvar alebo pracovník. V niektorých inštitúciách sa zriaďuje edičná rada ako poradný orgán. Usmerňuje edičnú činnosť, jej tematickú a druhovú náplň, pomáha edičnému útvaru pri výbere autorov, lektorov, námetov a hodnotí výsledky edičnej činnosti.
Informačné publikácie vydávané knižnicami a informačnými strediskami sa rozdeľujú na určité druhy bez ohľadu na veľkosť knižníc a informačných stredísk, ktoré sú edičnou činnosťou poverené. Rozoznávame publikácie periodické, neperiodické a neperiodické v radoch.

Periodické publikácie:
V edičnej činnosti knižníc a informačných útvaroch periodické publikácie prevládajú, lebo umožňujú priebežne informovať široký okruh používateľov odvetvia, odboru alebo organizácie. Podľa druhu informácií, ktoré obsahujú možno ich rozdeliť na periodiká bibliografické (dokumentačné), ktoré informujú o prírastkoch rozličných fondov a technické (informačné), ktoré poskytujú priebežné aktuálne alebo pohotové informácie vo forme súvislých textov a nahrádzajú originál.

Neperiodické publikácie:
Neperiodické publikácie, ktoré vydávajú knižnice a informačné strediská, majú monograficky alebo prehľadne poskytovať informácie s dlhšou dobou platnosti. Neperiodické publikácie spracúvajú knižnice a informačné strediská niekedy samostatne, inokedy v spolupráci s inými útvarmi organizácie alebo odboru. Ďalšie publikácie vydávajú v organizáciách často úplne mimo informačných útvarov (napr. V útvare propagácie). Informačné stredisko by však malo byť o nich informované, poznať ich úpravu a mať ich tiež zaradené vo svojich fondoch. K základným druhom neperiodických publikácií patria:
-informácie o výsledkoch výskumu a vývoja
-zborníky z vedeckých konferencií a z vedecko-technických akcií
-informácie z oblasti vynálezov a zlepšovacích návrhov
-technické publikácie
-príležitostné publikácie
-obchodno-technická dokumentácia
-prostriedky názornej agitácie
-štúdie, rešerše, preklady, odporúčajúce a výberové bibliografie

Rady: (edície, série, knižnice)
Z edičného hľadiska je vhodné neperiodické publikácie zahŕňať do radov (podľa tematiky,
druhu informácií, okruhu používateľov). Výhody, ktoré z toho vyplývajú, sú dosť veľké. Jednotná grafická úprava už sama propaguje tematiku, druh informácií alebo čitateľské určenie. Vydávanie v radoch tvorí prechod k periodikám, ale zostáva monotematické. Táto vlastnosť je výhodná nielen z edičného, ale aj z informačného hľadiska.
Nevýhodou je vylúčenie priameho styku s používateľom pri tvorbe a výbere informácií na
zverejnenie alebo nezáujem čitateľa vytrieďovať relevantné informácie a zbaviť sa balastu, ale aj obmedzenie okruhu používateľov na tých, ktorí si zvykli čítať (študovať).

1.3Plán edičnej činnosti
Plán edičnej činnosti vychádza z plánu činnosti knižnice alebo informačného strediska
a konkretizuje sa v edícii písomných informácií. Určuje formy publikácií (periodiká, neperiodiká, rady), konkrétne tituly a ich spracúvateľov, rozsah a náklad, spôsob vydania a termíny vydania. Plán slúži ako podklad na finančné zabezpečenie edičnej činnosti, na zabezpečenie výrobnej kapacity, kapacity na spracovanie a vypracovanie časového plánu edičného útvaru a spracovateľských útvarov. Taktiež slúži aj ako podklad pre materiálne zabezpečenie edičnej činnosti. Predovšetkým sa dotýka finančného zabezpečenia edičnej činnosti, zabezpečenia výrobnej kapacity a kapacity na spracovanie.
Edičný útvar zvyčajne nie je spracúvateľom vydávaných publikácií. Spracovateľská kapacita musí byť zabezpečená vo vlastnej knižnici alebo informačnom stredisku alebo mimo nich.

Jednotlivé nakladateľstvá alebo edičné útvary knižníc či informačných stredísk uzatvárajú s autorom autorskú (nakladateľskú) zmluvu. Táto zmluva má mať určitý obsah a písomnú formu. Obsahuje meno a adresu autora, vec, označenie rukopisu, určenie honoráru a jeho splatnosť. Podrobnosti zmluvy môžu byť odlišné. Vždy však musia obsahovať základné ustanovenia.
Posudzovanie dodaných rukopisov patrí do náplne práce odbornej redakcie edičného útvaru, alebo ním možno poveriť odborných lektorov, prípadne edičné rady. Lektorom určitého rukopisu je osoba alebo dve osoby, ktoré dostávajú rukopis aj s obrázkami a textami k obrázkom na posúdenie. Upozorňujú na nesprávne texty v rukopise, na vecné a štylistické nedostatky. Lektor vypracuje písomný posudok. Rukopis musí prejsť ďalej od odbornej redakcie, jazykovej a výtvarnej až k technickej redakcii. Ona je priamom spojení s polygrafickými tlačiarňami, podnikmi a vlastnými rozmnožovacími strediskami.
Technická redakcia sleduje bezprostredný postup prác vo výrobnom závode, v tlačiarni alebo v rozmnožovni a musí poznať v úplnosti všetky právne predpisy, štátne i odborové normy, ktoré sa vzťahujú na nakladateľskú a jej zodpovedajúcu výrobnú činnosť.
Významnejšie informačné inštitúcie a knižnice vydávajú časopisy samostatne alebo v nakladateľstvách, s ktorými uzavreli zmluvu, kde sú zakotvené potrebné organizačné, výrobné, odbytové a finančné záležitosti.

Na vydávanie periodickej tlače je potrebné vydavateľské oprávnenie, ktoré vzniká registráciou periodickej tlače na základe predloženej prihlášky na jeho registráciu.
Výtlačky účelových organizácií sú nepredajné občanom a zostávajú majetkom v správe organizácií, ktorým boli určené. Tieto výtlačky musia byť označené samostatnou poznámkou a nikdy nemajú vyznačenú cenu výtlačku. Možno ich rozširovať zdarma, ale aj za určitú cenu, stanovenú osobitným cenovým predpisom.
Účelové vydania literárnych diel treba odlišovať od vydania tzv. Záujmových nákladov, čo je vlastne kombinácia bežného vydania literárneho diela vo forme neperiodickej publikácie na trh pre občanov s účelovým vydaním tejto publikácie. Záujmové tituly sú tie neperiodické publikácie, ktoré sú určené pre obmedzený okruh odberateľov a vydávajú sa na priamu žiadosť objednávateľa. Záujmovým titulom môže byť aj časť nákladu.

1.4Elektronické publikovanie
Je to sprístupňovanie (rozširovanie) dokumentov v elektronickej forme. Nabralo ešte na význame hlavne po rozšírení celosvetovej siete internet a nadobudlo podobu elektronických dokumentov. Osobný počítač sa tak stáva nástrojom prístupu k dátam uloženým v rôznych formátoch a na rozličných hardvérových a i softvérových platformách. K elektronickému publikovaniu by sme vlastne mohli zaradiť všetko, čo sa týka siete internet. Napríklad software, knihy, dokumenty, poštu, internet banking a podobne.

Realizuje sa v dvoch základných rovinách:
1.Oficiálne publikovanie funguje na podobných princípoch ako tradičná vydavateľská činnosť (redakčné aktivity, oponovanie, korigovanie, vydavateľstvá či iné inštitúcie zabezpečujúce určitú úroveň kvality a spoločenskej akceptovateľnosti publikovaných dát.), čím sa zaručuje istá úroveň serióznosti a spoľahlivosti publikovaných informácií. Mediálna forma využíva na šírenie informácií nosiče typu magnetických či optických diskov, sieťové publikovanie sprístupňuje dáta prostredníctvom telekomunikačných sietí. Typickým predstaviteľom tohto typu elektronickej publikácie sú elektronické časopisy, ktoré často existujú paralelne s tradičnou papierovou formou, ale tiež rôzne bázy dát – bibliografické, faktografické, obrazové atď.
2.Neoficiálne publikovanie (bez tradičných zásahov) sa zväčša realizuje len v sieťovej forme a reprezentujú ho také internetovské aktivity ako diskusné skupiny (newsgroups) k určitej problematike, vytváranie domácich stránok a pod. Je to sprístupňovanie dát osobného, zábavného i odborného charakteru, ale bez „inštitucionálnej kontroly.)
Mediálny aspekt sa zameriava na skutočnosť, či sa publikovanie realizuje na fyzickom médiu
alebo vo forme diaľkového (sieťového) prístupu k dátam uloženým na serveri pripojenom do počítačovej siete.
Moderné technológie začínajú pomaly nahradzovať papier v niektorých funkciách publikačného reťazca. Teraz ten istý dokument môže byť reprezentovaný na rôznych médiách, navyše sa rôzne médiá môžu využívať pre rôzne etapy práce s dokumentom.
Pozitívnou stránkou aplikácie sieťových komunikačných technológií do publikačného procesu je tiež vyššia interaktivita vzťahu medzi vydavateľom a jeho čitateľskou obcou, ktorá umožňuje vydavateľovi lepšie a pohotovejšie chápať i uspokojovať čitateľské potreby.

Problém nastáva pri autorskom práve z konfliktu medzi poslaním knižníc a záujmami autorov – knižnica pri svojej činnosti dokumenty vypožičiava, resp. Kopíruje, čo sú aktivity podľa zákona jednoznačne vyhradené autorovi, resp. Inému držiteľovi autorských práv. Majme pritom na zreteli aj celospoločenský záujem o napredovanie poznania a zabezpečenie práva na prístup k informáciám – tento sa realizuje jednak vo forme výnimky z exkluzívnych práv autorov v prípade vyhotovovania kópií pre osobnú potrebu a jednak, v prípade knižníc, vo forme tzv. verejného výpožičného práva, ktoré sa v krajinách EÚ postupne realizuje na základe Smernice Rady ES o prenájomnom a výpožičnom práve.

1.5Príklady publikačnej činnosti
Matica Slovenská
Vydavateľstvo Matice Slovenskej vydáva a distribuuje odbornú produkciu jednotlivých pracovísk a záujmových odborov MS, vybrané tituly pôvodnej slovenskej tvorby a ďalšie diela.
Keďže sa pred pár rokmi rozišli s Národnou knižnicou, dnes je vo veľmi ťažkej finančnej situácií, ale napriek tomu je financovaná z rôznych zdrojov, V roku 2001 vydala obrovské množstvo periodík a neperiodík, ktoré boli z časti financované zo štátneho rozpočtu.

Slovenská národná knižnica
Slovenská národná knižnica vydáva knižné publikácie, monografie, slovníky, zborníky a časopisy z oblasti bibliografie, dejín knižnej kultúry, biografistiky, literárneho archívnictva, literárneho múzejníctva, genealógie a heraldiky. O túto aktivitu sa stará Odbor kultúrnych a edičných aktivít., ktorý zabezpečuje a uskutočňuje vedecké, kultúrno-výchovné, vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia, súvisiace s plnením predmetu činnosti SNK.
Tieto dokumenty sú tlačené v polygrafickom komplexe. Realizuje vydavateľskú činnosť, vysoko kvalitnú fotosadzbu, ofsetovú tlač na vysokovýkonných hárkových strojoch i rotačkách a kníhviazačstvo viacfarebných tlačených materiálov rozličnej povahy (knihy, časopisy, kalendáre, prospekty, katalógy, letáky a pod.)
V oblasti pôsobnosti SNK nadväzuje priame vzťahy s inými právnickými osobami a fyzickými osobami doma i v zahraničí, a so súhlasom zriaďovateľa vstupuje do medzinárodných združení a projektov.
Zdrojom financovania je Štátny rozpočet a program PRO SLOVAKIA.
Poslanie a organizácia odboru kultúrnych a edičných aktivít zabezpečuje a uskutočňuje vedecké, kultúrno-výchovné, vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia, súvisiace s plnením predmetu činnosti SNK.
Prostredníctvom edičnej, distribučnej a obchodnej činnosti zabezpečuje odbor propagáciu, zverejňovanie výsledkov a prezentáciu práce jednotlivých pracovísk SNK.
Odbor kultúrnych a edičných aktivít sa organizačne člení na:
oReferát pre vzťahy s verejnosťou
oKabinet genealógie (referát)
oRedakcia časopisu Knižnica (oddelenie) - zabezpečuje redakciu a vydávanie mesačníka Knižnica.
oEdičné oddelenie - Zodpovedá za plánovanie a vydávanie periodických a neperiodických publikácií SNK. Koordinuje vydavateľskú činnosť celej SNK. Pripravuje edičné plány a rozpočty na vydania SNK, stará sa o uzatváranie a dodržiavanie vydavateľských zmlúv a spravuje autorské práva v spojitosti s publikáciami SNK.

o Referát prevádzky a sadzby
1.zabezpečuje elektronickú prípravu sadzby,
2.prijíma, kontroluje a konvertuje príspevky,
3.vykonáva zhotovenie zrkadla sadzby,
4.vykonáva zalomenie sadzby,
5.vykonáva stĺpcové a stránkové korektúry,
6.vyraďuje stránky,
7.tlačí hotového diela na papier a fólie,
8.zhotovuje sadzbu a tlač drobného merkantilu,
9.zabezpečuje elektronickú prípravu fotomateriálov,
10.prijíma, kontroluje a konvertuje fotomateriály,
11.vykonáva skenovanie a retuš fotomateriálov,
12.pripravuje súbory na osvit,
13.zabezpečuje elektronické publikovanie,
14.prijíma, kontroluje a konvertuje texty a fotomateriály,
15.podieľa sa na údržbe www stránok a elektronických dokumentov,
16.zhotovuje vlastné a propagačné CD-ROMy.

oReferát prevádzky a sadzby
1.zabezpečuje elektronickú prípravu sadzby,
2.prijíma, kontroluje a konvertuje príspevky,
3.vykonáva zhotovenie zrkadla sadzby,
4.vykonáva zalomenie sadzby,
5.vykonáva stĺpcové a stránkové korektúry,
6.vyraďuje stránky,
7.tlačí hotového diela na papier a fólie,
8.zhotovuje sadzbu a tlač drobného merkantilu,
9.zabezpečuje elektronickú prípravu fotomateriálov,
10.prijíma, kontroluje a konvertuje fotomateriály,
11.vykonáva skenovanie a retuš fotomateriálov,
12.pripravuje súbory na osvit,
13.zabezpečuje elektronické publikovanie,
14.prijíma, kontroluje a konvertuje texty a fotomateriály,
15.podieľa sa na údržbe www stránok a elektronických dokumentov,
16.zhotovuje vlastné a propagačné CD-ROMy.
oReferát ofsetovej tlače
1.vykonáva ochranné knihárske práce,
2.zabezpečuje prípravu ofsetovej tlače, tlač drobného i knižného merkantilu, zhotovenie knižných blokov a knižnej väzby V1 a V2,
3.pripravuje hárkovú montáž z fólií a filmov,
4.vykonáva kopírovanie, vyvolávanie a sušenie ofsetových platní,
5.vykonáva rezanie papiera pre tlač, prevádzkuje tlačový stroj, vykonáva tlač a odoberanie tlačových hárkov,
6.vykonáva práce spojené s dokončovaním výroby (skladanie tlačových hárkov, znášanie tlačových hárkov, zhotovenie knižných blokov, lepenie/šitie väzby, orezanie publikácií, výstupná kontrola a oprava publikácií, balenie),
7.vykonáva ambulantné opravy výpožičkového fondu,
8.zabezpečuje ochrannú väzbu,
9.zabezpečuje výrobu ochranných obalov a škatúľ.
Univerzitná knižnica
Edičnú činnosť začala realizovať až od 50. rokov vydaním niekoľkých titulov. V 60. rokoch sa zintenzívnila činnosť najmä vydávaním bibliografických publikácií a zostavovaním zborníkov o knižnici. Taktiež okrem vlastných vydaní Univerzitná knižnica vydávala aj práce v spolupráci s Maticou slovenskou v Martine, Štátnou knižnicou ČSR v Prahe a pod. Celá činnosť sa väčšinou orientovala na vydanie zborníkov o knižnici, zborníkov zo seminárov, odborných monografií, národnej bibliografie, vedeckej, výberovej a odporúčajúcej bibliografie, bibliografií prekladov do slovenčiny, bibliografií periodík, metodických pomôcok, textov pre základný knihovnícky kurz, plánov a správ o činnosti knižnice, organizačných noriem knižnice, ponukových zoznamov duplicitnej literatúry a periodických titulov.

Štátna vedecká knižnica v Košiciach
ŠVK má v organizačnom poriadku pevne stanovené funkcie a poslanie, medzi ktorými sa nachádzajú aj body o publikačnej činnosť a to:
Prostredníctvom edičnej, vydavateľskej a propagačnej činnosti prezentuje výsledky svojej
práce, zabezpečuje distribúciu a predaj vlastných produktov ako aj publikácií, tlačovín a propagačných materiálov múzejnej povahy
Edičná činnosť ŠVK je bohatá a rozmanitá. Prostredníctvom nej sa knižnica už od svojej existencie zapája do celoslovenských výskumných úloh, mnohé bibliografie patria k priekopníckym dielam na Slovensku. Aj v súčasnosti participuje na súbežnej a retrospektívnej slovenskej národnej bibliografii, ako aj v oblasti vzácnych historických fondov. Venuje sa však aj regionálnym výskumom celého východného Slovenska.
Dokonca i na vlastnej web stránke ponúka zoznam titulov na predaj aj s cenníkom. Komplexná edičná činnosť Štátnej vedeckej knižnice za roky 1946-1995 je sprístupnená v jubilejnom zborníku Štátna vedecká knižnica v Košiciach 1946-1995 (1996).

Slovenská knižnica pre nevidiacich
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu so sídlom v Levoči (ďalej len ”SKN”) pôsobí v oblasti poskytovania knižničných a informačných služieb nevidiacim a slabozrakým (ďalej len “NS”). Poslaním SKN nie je len zhromažďovať a požičiavať literárne diela a ďalšie dokumenty vydávané inými inštitúciami, ale ich spracovávať do foriem prístupných vnímaniu NS používateľov, t.j. nahrávanie zvukových dokumentov na audiokazety, tlač dokumentov v Braillovom písme, tlač časopisov pre slabozrakých so zväčšeným typom čiernotlače (Magnaprint), digitalizácia textov a výroba reliéfnych obrázkov pre nevidiacich. Až do uvedených foriem spracované dokumenty poskytuje NS používateľom.

Informačné služby NS občanom poskytuje SKN prostredníctvom vydávaných časopisov pre NS vo vyššie uvedených formách a knižničné služby formou zásielkových výpožičiek v rámci celej republiky i Slovákom žijúcim v zahraničí, ako aj formou absenčných a prezenčných výpožičiek. Zabezpečuje tiež plnenie individuálnych špecifických požiadaviek na spracovanie dokumentov, ktoré potrebujú NS k štúdiu, pracovnému a spoločenskému uplatneniu.
V súčasnosti ÚN vydáva, tlačí, zhotovuje zvukové nahrávky a zabezpečuje distribúciu 12 časopisov pre dospelých a 3 pre deti školského veku. Ich periodicita je od 14 dní do 3 mesiacov.

Tlač periodických i neperiodických publikácií sa vykonáva na morálne i fyzicky zastaralých strojoch. Napriek tomu sú dosahované veľmi dobré výsledky v porovnaní s inými knižnicami a tlačiarňami pre nevidiacich, ktoré sú vybavené modernou, špeciálnou výpočtovou technikou.
Ročne SKN vytlačí cca 50 titulov kníh v Braillovom písme.
SKN M.Hrebendu pokračuje vo svojej činnosti edičná komisia, ktorej úlohou je vykonávať výber dokumentov, s prihliadnutím na štruktúru a požiadavky vyplývajúce z výsledkov ankiet medzi používateľmi. Edičná komisia prevádza výber literatúry, pripravuje ju na vyhotovenie do formy zvukového záznamu, Brailloveho a digitálneho záznamu.
Oddelenie tlače a expedície
Úlohou oddelenia je spracovanie a výroba Braillových a čiernotlačových (so zväčšeným typom písma) dokumentov (časopisy, knihy, učebnice a aktuality podľa požiadavky používateľov)
oddelenie zabezpečuje:
- prípravu matríc pre mechanickú sadzbu Braillovej tlače
- sadzbu Braillovej tlače
- sadzbu pre počítačovú tlač kníh a periodík v Braillovom písme,
- sadzbu pre ofsetovú tlač periodík so zväčšeným typom písma,
- obťahy pre korigovanie textov v Braillovom písme,
- korektúry vysádzaných textov,
- počítačovú tlač

- digitalizáciu tlačových textov pomocou špeciálnych aplikačných programov a ich ďalšie spracovanie pre výstup Braillový, čiernotlačový a digitálny (prenos informácií na disketách a sieťou),
- zhotovuje tlač periodík a kníh v Braillovom písme,
- vykonáva dotlač kníh podľa požiadavky používateľov
- prípravu a montáž textov a filmov pre ofsetovú tlač
- výrobu reliéfnych obrázkov, plánov a máp,
- vykonáva reprografickú činnosť,
- vykonáva knihárske práce,
- vedie evidenciu odberateľov periodík,
- zabezpečuje expedíciu periodík a kníh
- zabezpečuje predaj papiera na slepeckú tlač,

Knihy podľa edičného plánu a požiadavky používateľov: za každý zväzok 85,- Sk

Záver
Vydávanie publikácií je veľmi dlhý a neľahký proces, pri ktorom sa musí zvážiť množstvo faktorov, kým publikácia uzrie svetlo sveta. Ale výsledkom je dokument, ktorý je v mnohých smeroch prospešný a neoceniteľný pre budúcich používateľov. Pretože pri celom procese vydania vznikajú aj náklady inštitúcie, tá si môže, na základe zákona, pýtať finančnú úhradu.
Knižnice a iné informačné strediská majú taktiež zdravotne znevýhodnených používateľov, na ktorých sa musí brať ohľad. A dokument, ktorý vyjde vo forme pre nich prístupný má neuveriteľnú hodnotu pre nich, čo si nikto z nás už pomaly ani neuvedomuje. Preto inštitúcia ako je napríklad Slovenská knižnica pre nevidiacich vykonáva činnosť, ktorá je nenahraditeľná a neoceniteľná, pričom sama musí pracovať v podmienkach, ktoré nie sú najvhodnejšie.