Publikačné služby patria do skupiny doplnkových služieb. Tieto služby svojim charakterom a poslaním nadväzujú na uvedené predchádzajúce druhy služieb, účelne ich dopĺňajú a skvalitňujú. Medzi ďalšie doplnkové služby ešte patria reprografické služby, mikrografické služby, prekladateľské služby a špeciálne služby.
Mnohé knižnice prostredníctvom svojich publikačných oddelení alebo úsekov vydávajú rôzne druhy materiálov, napr. monografie, príručky, časopisy v rámci svojej pôsobnosti; dôležité sú aj najmä rozličné metodické a inštruktážne materiály, sprievodcovia po službách, knižničný a výpožičný poriadok, príručky o práci s literatúrou určitého zamerania a pod.

V zmysle Občianskeho zákonníka (§ 488) je poskytovanie knižnično-informačných služieb záväzkovým právnym vzťahom. Zákon presne stanovuje, ktoré knižnično-informačné služby sa považujú za špeciálne (písomné bibliografické informácie, rešerše, medziknižničné výpožičné služby, medzinárodné medziknižničné výpožičné služby, prístup k vonkajším informačným zdrojom, prehľadové štúdie, poskytovanie kópií dokumentov, preklady, vydávanie publikácií) a možno za ne vyberať primeranú úhradu.

1.2Publikačná činnosť
Publikačná činnosť je rozšírený pojem, ktorá sa vzťahuje na rozšírenú oblasť pôsobnosti. Knižničné a informačné inštitúcie v rámci svojej činnosti vykonávajú edičnú činnosť. Je to v podstate šírenie informácií v písomnej podobe. Edičnú činnosť v knižnici alebo informačnom stredisku zabezpečuje útvar alebo pracovník. V niektorých inštitúciách sa zriaďuje edičná rada ako poradný orgán. Usmerňuje edičnú činnosť, jej tematickú a druhovú náplň, pomáha edičnému útvaru pri výbere autorov, lektorov, námetov a hodnotí výsledky edičnej činnosti.
Informačné publikácie vydávané knižnicami a informačnými strediskami sa rozdeľujú na určité druhy bez ohľadu na veľkosť knižníc a informačných stredísk, ktoré sú edičnou činnosťou poverené. Rozoznávame publikácie periodické, neperiodické a neperiodické v radoch.

Periodické publikácie:
V edičnej činnosti knižníc a informačných útvaroch periodické publikácie prevládajú, lebo umožňujú priebežne informovať široký okruh používateľov odvetvia, odboru alebo organizácie. Podľa druhu informácií, ktoré obsahujú možno ich rozdeliť na periodiká bibliografické (dokumentačné), ktoré informujú o prírastkoch rozličných fondov a technické (informačné), ktoré poskytujú priebežné aktuálne alebo pohotové informácie vo forme súvislých textov a nahrádzajú originál.

Neperiodické publikácie:
Neperiodické publikácie, ktoré vydávajú knižnice a informačné strediská, majú monograficky alebo prehľadne poskytovať informácie s dlhšou dobou platnosti. Neperiodické publikácie spracúvajú knižnice a informačné strediská niekedy samostatne, inokedy v spolupráci s inými útvarmi organizácie alebo odboru. Ďalšie publikácie vydávajú v organizáciách často úplne mimo informačných útvarov (napr. V útvare propagácie). Informačné stredisko by však malo byť o nich informované, poznať ich úpravu a mať ich tiež zaradené vo svojich fondoch. K základným druhom neperiodických publikácií patria:
-informácie o výsledkoch výskumu a vývoja
-zborníky z vedeckých konferencií a z vedecko-technických akcií
-informácie z oblasti vynálezov a zlepšovacích návrhov
-technické publikácie
-príležitostné publikácie
-obchodno-technická dokumentácia
-prostriedky názornej agitácie
-štúdie, rešerše, preklady, odporúčajúce a výberové bibliografie

Rady: (edície, série, knižnice)
Z edičného hľadiska je vhodné neperiodické publikácie zahŕňať do radov (podľa tematiky,
druhu informácií, okruhu používateľov). Výhody, ktoré z toho vyplývajú, sú dosť veľké. Jednotná grafická úprava už sama propaguje tematiku, druh informácií alebo čitateľské určenie. Vydávanie v radoch tvorí prechod k periodikám, ale zostáva monotematické. Táto vlastnosť je výhodná nielen z edičného, ale aj z informačného hľadiska.