Dnes máme novú vládu. Dobrí hospodár ak čosi robí, vie prečo to robí, neimprovizuje. Či naozaj medzi našimy múdrimy mie sú odborníci na seriózne hospodárenie od piatich k desiatim a nie naopak? Uvoľnime právne vzťahy ak bránia pozitívnemu konaniu. Táto oblasť je vlastne vysoká politika. Mňa ako občana nemusí zaujímať, či je ministrom Fero alebo Juro. Mňa zaujíma či ja a moja rodina máme prácu. Sociálno právne vzťahy medzi mnou a štátom sú vtedy zdravé a virovnané, ak sa štát postará o moju bezpečnosť a zabezpečí mi moje istoty a ja, občan štátu odvediem za to serióznu prácu a zodpovednosť za ním poskytnuté hodnoty. Angličan spieva „Bože ,ochraňuj kráľovnú“, Američan prisahá na bibliu a my Slováci nemáme byť načo hrdý, nemáme históriu. Raz je to Cyril a Metod, inokedy Štúr, SNP a nebodaj Jánošík. Nie div, že snami svet nepočíta podľa našich predstáv.

Je nás málo a pritom sa vieme tak tvrdo nenávidieť. Ak odhalíme dušu, ukáže sa, že sme šovinisti, rasisti a malí závistlivci, neprajníci. Úrivok z istej hymnickej priesne „Ja som hrdý, že som Slovák“ sa ako si vytratil spomedzi ľudí, z ich povedomia, čo je veľmi povážlivé a zlé pre našu budúcnosť. Nemáme vlastnú ideológiu, nevieme kam, nevieme ku komu sa máme prikloniť, ku komu patriť. Na Východ? Na Západ? Do EÚ? Ožobračia nás! To hlásajú „proroci“. Na Výcho – tam sme už boli. A tý „najmúdrejší“ – hurá samostatnosť, suverenita! Aj Švajčiarsko je suverénne! Človek by ani neveril, že takéto a podobné nezrelé názori dokážu získať prívržencov. Myslím si, že aj médiá, veľmoc nášho stročia by mohli o čosi viac času venovať „výchove a vzdelávaniu“ v predmete „občianska uvedomelosť“. Nerozdúchavať vášne, ale triezvo poukázať na príčiny nezamestnanosti. Nepatríme nikam a o naše výrobky nie je až taký záujem, často predávame pod cenu, máme zastaralú technológiu, slabý marketing, často sa meniace a nedokolnalé zákony, zdĺhavo sa tvoriacu legislatívu a mnoho šarvátok na javyšších miestach, ktoré nám nerobia dobrý imidž pred svetom. „Každá zahraničné investícia na Slovensku má cenu zlata“ (slová prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera zo septembra roku 1999). Škoda, že zahraničný investori majú presný prehľad o našom hospodárení. Tento dlhý a podrobný rozbor v mojej práci nebol samúčelný. Mal by objasniť príčiny nezamestnanosti, pretože všetko zo všetkým súvisí.

Chudobných viac ako vlani
V tomto roku by sa malo na dávkach sociálnej pomoci, ktoré štát poskytuje ľuďom v hmotnej núdzi, vyplatiť 11,7 mld. Sk, čo je o takmer 3 % viac ako vlani. Počas prvých šiestich mesiacov 2002 dostalo túto dávku takmer 330-tisíc osôb, kým pred rokom to bolo o 3 000 menej. Po započítaní detí, ktoré vyživujú ľudia poberajúci sociálne dávky, bolo na hranici chudoby až 642-tisíc obyvateľov SR, teda skoro 12 % všetkých občanov. Sociálna odkázanosť úzko súvisí s nezamestnanosťou – 91 % obyvateľov, ktorým musí na živobytie prispievať štát, bolo evidovaných na úrade práce. Priemerná mesačná výška vyplácanej dávky dosiahla podľa ministerstva v prom polroku 2.981 Sk, čo je o 65 Sk viac ako v porovnateľnom období roku 2001.

Chudobným sa v Bratislave žije ťažšie ako na vidieku
Aj keď je Bratislava podľa viacerích prieskumov najbohatším regiónom na Slovensku mnohým ľuďom sa tu žije najťažšie zo všetkých Slovákov. V Bratislave sú totiž ceny vyžšie ako inde. Chudobný ľudoa sú tu viac ohrozený ako ľudia na vidieku, pretože na rozdiel od nich nemajú toľko možností takzvaného samozásobovania ako napríklad záhradku či drobnochov. Podľa štatistík sú Bratislavčania najlepšie platenými Slovákmi. Za mesiac zarobia priemerne o 6 400 korún viac ako napríklad v Prešovskom kraji.