Nezamestnanosť a vplyv na mladých ľudí

Úvod
Bez nadsázky sa dá tvrdiť, že svet je v kríze. Politológovia definujú krízu odborne, konštatujú, že kríza nastáva až vtedy, ak ..... My občania žijúci v jednotlivých štátoch sveta krízu pociťujeme vtedy a bezprostredne, ak sa týka nás samých a našich rodín. Svet je rozdelený nielen hranicami a svetadielmi, ale hlavne bohatstvom a chudobou, pokojim a vojnami, istotou a nezamestnanosťou. Z pohľadu svetoobčana by ma mala situácia Beduína, ktorému uhynula ťava trápiť rovnako ako nešťastie Čečenca, ktorému zhorel dom. Mňa však najviac trápi moja situácia, ak strtím prácu ja. Filozofia tých, ktorý prácu majú a ani sa oňu nemusia báť je samozrejme iná ako tých druhých. Svet má s oboma skupinami bohaté skúsenosti. XX. Storočie naučilo ľudí dravosti, priebojnosti aj bezohľadnosti. Svet to už vie. My na Slovensku sa tomu musíme učiť, privykať si na stratu citov, priateľstiev, ohľaduplnosti a prijať za svoje iné atribúty správania. Spoločenské dianie vo svete a na Slovensku bude určovať smer môjho myslenia a konania.

Slovensko je krásna krajina
Slovensko je krásna krajina. Máme hory, lesy, úrodné roviny a priezračné vody. Tak nejako by zneli slová hodiace sa do reklamných materiálov. Hory a lesy sú choré a zanedbané. Majitelia alebo nájomcovia ich drancujú, nechránia, nevysádzajú, nestriekajú proti škodcom a chorobám – len ťažia a drevo vyvážajú von do sveta. Keby tak výrobky z dreva, ale drevo! Úrodné roviny. Pred desaťročím sme v bývalej republike boli vraj z 90 % sebestačný v zásobovaní s potravinami. Mali sme dostatok chleba, mäsa, cukru, zeleniny aj ovocia. Množstvo komodít sme vyvážali. Dnes sme veľmi výhodnými partnermi pre blízske aj vzdialenejšie štáty, ktoré knám s radosťou posielajú svoje potravinárske výrobky. Naše polia ležia ľadom. Rastie na nich burina. Ak sa aj čosi urodí, zničia úrodu škodcovia alebo plieseň, prípadne ju odnesie voda, pretože sú neudržiavané odvodňovacie drenáže, rozpadávajú sa nádrže a priehrady, vznikajú hololesy.
Podľa štatistiky v roku 2000 v septembri zdraželi potraviny oproti augustu o 1 %. V Českej republike, odkiaľ dovážame najviac potravín ich ceny o jedno 1 % poklesli. V roku 2001 sme z Českej republiky nakúpili agroprodukciu v hodnote troch miliárd korún. Mimochodom štát aj jedinec si musia na dovážané potraviny zarobiť. Rátajme čo je pre nás výhodnejšie. Skrachovaných podnikov a opustenej pôdy pribuda priveľmi rýchlo a následne dochádza k vysokej nezamestnanosti! Vláda musí zmeniť štýl myslenia a konania. Aj ľudia zlahostajneli. Mohý pasívne čakajú.
Dnes máme novú vládu. Dobrí hospodár ak čosi robí, vie prečo to robí, neimprovizuje. Či naozaj medzi našimy múdrimy mie sú odborníci na seriózne hospodárenie od piatich k desiatim a nie naopak? Uvoľnime právne vzťahy ak bránia pozitívnemu konaniu. Táto oblasť je vlastne vysoká politika. Mňa ako občana nemusí zaujímať, či je ministrom Fero alebo Juro. Mňa zaujíma či ja a moja rodina máme prácu. Sociálno právne vzťahy medzi mnou a štátom sú vtedy zdravé a virovnané, ak sa štát postará o moju bezpečnosť a zabezpečí mi moje istoty a ja, občan štátu odvediem za to serióznu prácu a zodpovednosť za ním poskytnuté hodnoty. Angličan spieva „Bože ,ochraňuj kráľovnú“, Američan prisahá na bibliu a my Slováci nemáme byť načo hrdý, nemáme históriu. Raz je to Cyril a Metod, inokedy Štúr, SNP a nebodaj Jánošík. Nie div, že snami svet nepočíta podľa našich predstáv.

Je nás málo a pritom sa vieme tak tvrdo nenávidieť. Ak odhalíme dušu, ukáže sa, že sme šovinisti, rasisti a malí závistlivci, neprajníci. Úrivok z istej hymnickej priesne „Ja som hrdý, že som Slovák“ sa ako si vytratil spomedzi ľudí, z ich povedomia, čo je veľmi povážlivé a zlé pre našu budúcnosť. Nemáme vlastnú ideológiu, nevieme kam, nevieme ku komu sa máme prikloniť, ku komu patriť. Na Východ? Na Západ? Do EÚ? Ožobračia nás! To hlásajú „proroci“. Na Výcho – tam sme už boli. A tý „najmúdrejší“ – hurá samostatnosť, suverenita! Aj Švajčiarsko je suverénne! Človek by ani neveril, že takéto a podobné nezrelé názori dokážu získať prívržencov. Myslím si, že aj médiá, veľmoc nášho stročia by mohli o čosi viac času venovať „výchove a vzdelávaniu“ v predmete „občianska uvedomelosť“. Nerozdúchavať vášne, ale triezvo poukázať na príčiny nezamestnanosti. Nepatríme nikam a o naše výrobky nie je až taký záujem, často predávame pod cenu, máme zastaralú technológiu, slabý marketing, často sa meniace a nedokolnalé zákony, zdĺhavo sa tvoriacu legislatívu a mnoho šarvátok na javyšších miestach, ktoré nám nerobia dobrý imidž pred svetom. „Každá zahraničné investícia na Slovensku má cenu zlata“ (slová prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera zo septembra roku 1999). Škoda, že zahraničný investori majú presný prehľad o našom hospodárení. Tento dlhý a podrobný rozbor v mojej práci nebol samúčelný. Mal by objasniť príčiny nezamestnanosti, pretože všetko zo všetkým súvisí.

Chudobných viac ako vlani
V tomto roku by sa malo na dávkach sociálnej pomoci, ktoré štát poskytuje ľuďom v hmotnej núdzi, vyplatiť 11,7 mld. Sk, čo je o takmer 3 % viac ako vlani. Počas prvých šiestich mesiacov 2002 dostalo túto dávku takmer 330-tisíc osôb, kým pred rokom to bolo o 3 000 menej. Po započítaní detí, ktoré vyživujú ľudia poberajúci sociálne dávky, bolo na hranici chudoby až 642-tisíc obyvateľov SR, teda skoro 12 % všetkých občanov. Sociálna odkázanosť úzko súvisí s nezamestnanosťou – 91 % obyvateľov, ktorým musí na živobytie prispievať štát, bolo evidovaných na úrade práce. Priemerná mesačná výška vyplácanej dávky dosiahla podľa ministerstva v prom polroku 2.981 Sk, čo je o 65 Sk viac ako v porovnateľnom období roku 2001.

Chudobným sa v Bratislave žije ťažšie ako na vidieku
Aj keď je Bratislava podľa viacerích prieskumov najbohatším regiónom na Slovensku mnohým ľuďom sa tu žije najťažšie zo všetkých Slovákov. V Bratislave sú totiž ceny vyžšie ako inde. Chudobný ľudoa sú tu viac ohrozený ako ľudia na vidieku, pretože na rozdiel od nich nemajú toľko možností takzvaného samozásobovania ako napríklad záhradku či drobnochov. Podľa štatistík sú Bratislavčania najlepšie platenými Slovákmi. Za mesiac zarobia priemerne o 6 400 korún viac ako napríklad v Prešovskom kraji.
Takpovediac „z ruky do úst“ žijú v hlavnom meste predovštkým nezamestnaný. Pod hranicou minimálnej mzdy však žijú aj zamestnaný ľudia, a to najme v školstve, vede a štátnej správe. Nízky plat majú napríklad aj vrátnici či upratovačky. Tieto povolania však robia zvičajne dôchodcovia, ktorý si privirábajú k dôchodku. Lenže za rovnaký plat, možno v niektorých prípadoch aj nižší, robia aj niektorí vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Na prežitoe v Bratislave potrebuje človek okrem minimálnej mzdy ďalšie zdroje, inak sám nevyžije. Nevýhodou toho je, že nízky zárobok najmä mladým ľuďom nedovoluje prevziať zodpovednoť za svoj život do vlastných rúk. Mladí ľudia môžu prežiť z minimálnej mzdy, ak bývajú u svojich rodičov. Ak im rodičia dopustia povinnosť prispievať na bývanie a stravu a ak si odrieknu napríklad drahé značkové oblečenie, môžu si z platu dokonca aj niečo ušetriť. Táto suma však aj tak nebude stačiť na to, aby sa človek mohol osamostatniť. Bratislava je uzavreté mesto. Hoci sa tu môžu presadiť šikovní mladí ľudia z vidieka, ktorí zarobia aj niekoľko diesiatok tisíc korún, mesto sa tu zatvára pred vysokoškolsky vzdelanými mladými ľuďmi, ktorí tu chcú učiť, vedecky pracovať, viesť knižnice či decké centrá. Skrátka ľudia v povolaniach, ktoré nie sú orientované na zisk, ale na verejnú službu. Ak tu takíto ľudia zostanú, žijú v ťažkých podmienkach. Aj v Bratislave už narastá nezamestnanosť a situácia sa tu zhoršuje.

Záver
Dnes máme staronovú vládu. Tá by mala podľa programového vyhlásenia začať účinnejšie bojovať proti nezamestnanosti. Vláda pripraví a presadí opatrenia, ktoré zvýšia motiváciu jednotlivca nájsť a udržať si zamestnanie, a to najmä jednotlivcov, ktorých potenciálna mzda na trhu práce je nízka. Osobitnú pozornosť bude vláda pri týchto opatreniach venovať dlhodobo nezamestnaným tak, aby zabezpečenie ich základných potrieb bolo spojené s primeranou motiváciou zamestnať sa. V rámci týchto opatrení vláda prehodnotí úlohu prídavkov na deti v nadväznosti na zvýšenie odpočítateľných položiek na daňovníka, rodiča aj deti, zavedenie detských daňových kreditov, väčší dôraz na poskytovanie sociálnej pomoci nefinančným plnením či možnosť dočasného súbehu častí sociálnych dávok a mzdy ako aj ďalšie kroky. Vláda určí hornú hranicu obmedzujúcu mieru sociálnej pomoci a podpory, ktorú je možno poskytnúť spoločne posudzovaným osobám. Vláda zjednoduší poskytovanie viacerých rôzne definovaných sociálnych dávok, čo bude mať za následok ich adresné vyplácanie s dôrazom na skutočnú výšku životných nákladov domácnosti. V oblasti aktívnej politiky trhu práce bude vláda presadzovať princíp návratnosti a projektového financovania.

Vzhľadom na disproporcie vo vývoji nezamestnanosti medzi jednotlivými regiónmi bude vláda podporovať mobilitu pracovnej sily, a to konkrétnymi opatreniami v rámci sociálneho systému, ako aj prepojením bytovej politiky a politiky zamestnanosti.
Vláda považuje pružný trh práce schopný reagovať na hospodársky vývoj za nevyhnutnú podmienku znižovania nezamestnanosti. Preto dôkladne zanalyzuje Zákonník práce a zákon o kolektívnom vyjednávaní a navrhne zmeny, ktoré významne spružnia trh práce. Zmeny budú navrhnuté v súlade s európskou legislatívou tak, aby tieto zákony neboli prekážkou zvyšovania zamestnanosti a ekonomického rastu a zvýšili flexibilitu trhu práce. Vláda navrhne nový zákon o zamestnanosti kompatibilný s Európskou stratégiou zamestnanosti.
Dúfam a pevne verím, že sa to predsedovi vlády podarí, lebo nič iné mi už nezostáva.