Vzťahy vnútri systému skúmame ako funkčné vzťahy, teda z hľadiska toho, ako ten či onen prvok pôsobí na systém ako celok a podlieha jeho spätnému vplyvu. Podsatnosť určitých vnútorných vzťahov voči danému systému je daná nielen významnosťou pre relatívne stabilné kvalitatívne určenie tohto systému, ale najmä významnosťou pre pohyb, t.j. pre fungovanie daného systému v medziach jeho kvality.
Základné životné procesy sa realizujú v zložitom vzájomnom pôsobení križujúcich sa entít výroby, kultúry, vlastného spoločenského systému a ľudskej osobnosti.
Vlastnú spoločenskú štruktúru možno skúmať jednak z hľadiska mnohých parciálnych štrukturálnych prierezov, jednak sociologicky. Sem patria napríklad hľadiská:
a.) vzťahu vonkajšej začlenenosti a vnútornej štruktúry systému;
b.) vzťahu a vnútornej štruktúry základných sfér životra spoločnosti;
c.) spôsobu zoskupovania;
d.) štruktúry sociálnej činnosti;
e.) štruktúry spoločenského pohybu;
f.) spoločenských mechanizmov;
„Spôsob zoskupovania“ vystihuje sociálnu štruktúru v definovanom užšom zmysle.
Spoločnosť ako celok môže v tejto definícii označovať jednak ľudskú spoločnosť vcelku, jednak, a vo väčšine prípadov, konkrétnu, spravidla teritoriálne politicky a často národnostne ohraničenú pospolitosť ľudí, napr. obyvateľstvo určitého štátu.
Spoločenské zoskupenie sa tu chápe ako relatívne stabilný spoločenský útvar, ktorý nevzniká podľa náhodných javových spoločenských znakov, ale podľa určitého miesta danej spoločnosti a podľa určitých podstatných spoločenských funkcií, na ktorých sa podielajú všetci príslušníci zoskupenia. Zoskupenia teda v podstate vznikajú na základe deľby činnosti vnútri spoločnosti, ktorá zodpovedá objektívnym podmienkam exitencie zoskupenia. Miesto a funkcia zoskupenia v spoločnosti sa vyjadrujú pomocou špecifických, z jeho hľadiska podstatných znakov.
Do sociálnej štruktúry sa tak zahrňuje makroštruktúra, mezoštruktúra i mikroštruktúra spoločnosti s ich zložitým vzájomnými vzťahmi. Sociálna štruktúra ďalej zahrnuje vzťahy horizontálne a vertikálne diferencovaných skupín. Zahrnuje teda aj moment objektívne ponímanej vertikálnej diferenciácie, prípadne stratifikácie spoločnosti.
Nevyhnutnou stránkou sociálnej štruktúry je aj začlenenosť indivídua ako spoločenskej jednotky.