Sociálne skupiny vznikajú na základe objektívnej rozdielnosti životných podmienok a zodpovedajúcej im deľby činností podľa týchto kritérií:
1. teritoriálno- geografická podmienenosť
2. biologická podmienenosť
3. etnická podmienenosť
4. účasť v práci ako základnej ľudskej činnosti, ktorá diferencuje obyvateľstvo na pracujúcich a ostatných
5. základné postavenie človeka v reprodukčnom procese, ktoré diferencuje obyvateľstvo na výrobcov a spotrebiteľov
6. charakter práce, ktorého diferenciácia je spätá s deľbou práce ako základnou ľudskou činnosťou
7. charakter činností v mimopracovnom čase ako pokračovanie základných životných procesov mimo oblasti práce
8. vlastníctvo výrobných prostriedkov ako syntetický ekonomický vzťah, spájajúci oblasť deľby práce a jej organizácie a riadenia s oblasťou distribúcie a spotreby
9. rozdeľovanie spotrebných prostriedkov, ktoré diferencuje ľudí najmä podľa dôchodkov a životnej úrovne
10. účasť na organizácii a riadení spoločnosti
11. vytváranie duchovného života atď.
Diferenciácia spoločnosti na skupiny podľa týchto a pravdepodobne ešte aj ďalších kritérií môže mať dva rozmery: horizontálny a vertikálny. O horizontálnej diferenciácii hovoríme vtedy, keď rozlišujeme špecifikum konkrétnych činností, ktoré nie sú navzájom merateľné na nejakej stupnici hodnôt, kde sú niektoré sociálne podmienky situované vyššie a iné nižšie. Naproti tomu vertikálna diferenciácia takúto súmeriteľnosť predpokladá.
V krajných prípadoch môžu byť jednotlivé skupiny rozdielne buď iba horizontálne, alebo iba vertikálne. Najčastejšie však ide o také druhy skupín, najmä jednotlivé konkrétne skupiny, ktoré sa od iných líšia tak v horizontálnom, ako aj vo vertikálnom členení spoločnosti.
Špecifické kritériá vertikálnej diferenciácie spoločnosti vidíme v stupni či rozdielnostiach:
1. zložitosti, všestrannosti, tvorivosti, oduševnelosti a pod.